Psychologička Doreen Granpeesheh vybudovala v USA z Centra pre autizmus a príbuzné poruchy národný reťazec a predala ho súkromnej investičnej spoločnosti Blackstone za 600 miliónov dolárov. Teraz ho chce naspäť, avšak za oveľa menšiu sumu.
V článku sa dozviete:
- prečo chce zakladateľka svoju firmu späť,
- o osude iránskej migrantky, z ktorej sa stala milionárka,
- o profesorovi psychológie a otcovi metódy terapie autizmu, s ktorým spolupracovala na výskume,
- prečo a ako zakladala Centrum pre autizmus a príbuzné poruchy (CARD),
- v čom spočívali jej terapie autizmu,
- ako postupne vybudovala úspešnú sieť centier po celej krajine,
- ako sa z úspechu stala krachujúca firma,
- o kritikoch a zástancoch terapie ABA.
Spoločnosť na terapiu autizmu s názvom Center for Autism and Related Disorders (skrátene CARD) založila v roku 1990 a vybudovala z nej úspešnú sieť, ktorú o 28 rokov predala. Nový majiteľ ju však priviedol do krachu a zakladateľka ju teraz kupuje späť.
„Bol to môj život. To je dôvod, prečo som taká zanietená,“ hovorí Granpeesheh a nakloní sa, akoby sa chystala prezradiť niečo, čo by nemala. „Je to všetko dôverné, ale teraz sa im veľmi snažím pomôcť.“
CARD vyhlásila bankrot len dva týždne po našom rozhovore.
Granpeesheh a jej obchodný partner okamžite predložili ponuku na kúpu spoločnosti. V rámci konania ponúkli počiatočných 25 miliónov dolárov. O mesiac na to sa rozhodlo o osude.
„Tak mi odľahlo. Triasla som sa, plakala a zároveň sa nahlas smiala, akoby som videla nejakú komediálnu scénku,“ opisuje svoje pocity v momente, keď zistila, že jej ponuka zvíťazila a spoločnosť sa vracia do jej rúk.
CARD nakoniec odkúpili za 48,5 milióna dolárov, z toho viac ako 25 miliónov dala Granpeesheh zo svojho, 10 miliónov prispel bývalý manažér CARD Sangam Pant a 11 miliónov pridala súkromná investičná firma Audax. Počiatočná ponuka sa tak zdvojnásobila. Stále je to však výrazne menej oproti sume, za ktorú ju pred piatimi rokmi kúpil Blackstone.
Chcela firme pomôcť, no stal sa opak
Vtedy si Granpeesheh myslela, že predaj pomôže firme na terapi autizmu, aby ďalej a rýchlejšie expandovala. Veľa sa však zmenilo a teraz sa namiesto budovania a expanzie bude snažiť udržať podnik nad vodou.
CARD v súčasnosti prevádzkuje 130 centier v 13 štátoch, pomáha 3 500 pacientom a má 18-miliónový dlh. Na svojom vrchole spoločnosť prevádzkovala 265 kliník, ktoré poskytovali terapeutické služby približne 7-tisíc deťom s autizmom v celých Spojených štátoch.
Granpeesheh v tom čase vlastnila približne 75 percent spoločnosti (zvyšok vlastnili zamestnanci). Z predaja dostala 315 miliónov dolárov v hotovosti (pred zdanením) a reinvestovala ďalších 135 miliónov dolárov za približne 30 percentný podiel, ktorý následne Blackstone odkúpil za 600 miliónov dolárov.
Spoločnosť si odvtedy prešla problémami pre pandémiu, infláciu aj zmeny v poistnej politike. Musela čeliť nedostatku personálu a podľa štyroch bývalých zamestnancov uprednostňovala zisky pred starostlivosťou o pacientov.
Rok po odchode zakladateľky
„Som zástancom toho, že vesmír nás zavedie presne tam, kam máme ísť. Takže podľa mňa sa veci stali tak, ako sa mali stať. Ale ak by som sa mala dnes rozhodnúť znova, pravdepodobne by som to neurobila,“ hovorí o predaji a osude CARD 60-ročná Granpeesheh.
Ešte rok pred transakciou bola jediným vlastníkom spoločnosti, na poste CEO zotrvala do roku 2019 a v predstavenstve sedela do leta 2022.
Nemám inú motiváciu, len sa pokúsiť pomôcť CARD k opätovnému úspechu.
Granpeesheh je jednou z najbohatších žien USA, ktoré bohatstvo nadobudli vlastným podnikaním. Hodnota jej majetku sa odhaduje na 350 miliónov dolárov.
Jej osobná cesta je rovnako dramatická ako cesta jej spoločnosti.
Útek z Iránu
V roku 1978, keď mala Granpeesheh 16 rokov, opustila svoje rodné mesto Teherán v Iráne a odletela na návštevu rodiny do Los Angeles.
Napätie v Iráne vtedy stúpalo a ona sa z návštevy už nevrátila. Rodičia ju zapísali do internátnej školy v Kalifornii, aby bola v bezpečí. Škola pre ňu nebola ťažká, absolvovala dva ročníky naraz a v sedemnástich ju prijali na Kalifornskú univerzitu v L. A. (UCLA).
Napriek tomu spomína, že sa cítila osamelo a v počiatkoch vysokej školy bola „veľmi stratená“. Stratila v tom čase kontakt so svojimi rodičmi aj ich finančnú podporu.
Granpeesheh spomína, že boli „hlboko“ v režime vtedajšieho iránskeho vodcu Mohammada Rezu Pahlaviho a skrývali sa uprostred iránskej revolúcie, ktorá nakoniec zvrhla dynastiu Pahlavi. Tri roky o nich nepočula.
Aby sa uživila počas školy, pracovala 36 hodín týždenne – vo výrobni buchiet, ako predavačka balónov aj recepčná. Vďaka tomu mohla platiť školné a nájom.
K autizmu ju priviedol kontroverzný profesor psychológie
O autizmus sa začala zaujímať počas štúdia na UCLA. Zúčastnila sa hodiny s názvom „Modifikácia správania“ so známym, ale kontroverzným profesorom psychológie Ivarom Lovaasom. Je známy ako otec aplikovanej behaviorálnej analýzy, alebo ABA, ktorá sa stala alternatívou terapie.
K Lovaasovmu výskumu prispela aj Granpeesheh. Ukázal, že ak sa s ABA začne dostatočne skoro a intenzívne – ideálne až 40 hodín týždenne, pomôže efektívne učiť dieťa zručnostiam a správaniu, ktoré by zmiernilo alebo takmer úplne odvrátilo prejavy autizmu.
Lovaasa, ktorý zomrel v roku 2010, však zvykli kritizovať za používanie bolestivých trestov na formovanie správania autistických detí, hovorí Monique Botha, výskumníčka autizmu na Univerzite Stirling v Škótsku, ktorej tiež diagnostikovali autizmus.
Vyškolila si vlastných manažérov
Keď Granpeesheh v roku 1990 ukončila doktorát z psychológie na UCLA, pracovala ako súkromný terapeut s ľuďmi s autizmom a ich rodinami. Peniaze získané z terapie svojich klientov neskôr použila na otvorenie vlastnej kliniky.
Ako hovorí financovala ju len z vlastných zdrojov. Prenajala si priestory v kancelárskej budove v Los Angeles a najala ďalších terapeutov. Potom niektorých z nich vyškolila na manažérov a mnohí zostali v spoločnosti desiatky rokov.
„Prijímala zamestnancov napríklad zo Starbucks… a naučila nás všetkých, aby sme sa o seba navzájom starali, aby sme pre našich pacientov urobili to najlepšie, čo sme mohli,“ hovorí Henry Moore, ktorý v CARD pracoval od roku 1995 až do konca roka 2022 ako terapeut a potom riaditeľ oddelenia.
Organický rast
Jej centrum na terapiu autizmu od začiatku organicky rástlo. Samotné rodiny ju po žiadali, aby otvorila kliniku aj v ich meste. Vedeli o nej mnohí, jej meno totiž spomenula v knihe aj autorka príbehu o dieťati, ktoré sa takmer vyliečilo z príznakov autizmu. Rodičia s rovnakým problémom sa spájali na online fórach a kontaktovali ju. Takto expandovala najprv do New Yorku a San Jose v Kalifornii, neskôr do ďalších miest.
Foto: Bernard Osei pre Forbes | Psychologička Doreen Granpeesheh.
„To bol celý marketing, ktorý som robila počas nasledujúcich približne desiatich rokov,“ hovorí Granpeesheh s tým, že ju kontaktovali ľudia z celého sveta, dokonca aj jedna kráľovská rodina z Blízkeho východu. Spomína na to dlhoročná zamestnankyňa CARD Catherine Heard, ktorá sa tam na pár mesiacov presťahovala, aby s ich dieťaťom pracovala.
Oficiálne schválená psychologickou asociáciou
V polovici roku 2010 sa rast CARD začal zrýchľovať. Poisťovne začali postupne terapiu ABA vnímať ako „zdravotnú nevyhnutnosť“ a za relevantnú a efektívnu ju označila aj Americká psychologická asociácia. Tá ju následne v roku 2017 aj oficiálne schválila – uviedla, že je dostatočne podložená psychologickou vedou a praxou založenou na dôkazoch.
Príjmy neskôr prešli z poplatkov platených rodičmi a grantov od vládnych subjektov na platby od poskytovateľov poistenia.
„Po uzavretí poistného krytia bolo možné ísť všade a pomôcť každej rodine,“ hovorí Granpeesheh. „Už to nebola otázka nákladov. Potom som v priebehu niekoľkých rokov otvorila ďalších asi sto kliník.“
Kritika a očkovanie
Po viac ako dvoch desaťročiach mala v roku 2016 otvorených 89 centier. Približne v tomto čase však čelila aj veľkej kritike.
Vedecká tlač ju vtedy kritizovala za úlohu v novom dokumentárnom filme Vaxxed od zdiskreditovaného výskumníka Andrewa Wakefielda. Ten nepravdivo tvrdil, že Americké centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb zmanipulovali a zničili údaje o dôležitej štúdii spájajúcej autizmus a vakcíny MMR.
Väčšina odborníkov sa domnieva, že autizmus je spôsobený kombináciou genetických a environmentálnych faktorov. Granpeeshehovej názor – že neschopnosť tela zbaviť sa toxínov koreluje s autizmom a že vakcíny sú jedným z takýchto „toxínov“, aj keď nie hlavným – má v odbornej komunite oveľa menšiu podporu.
Jeremy Veenstra-VanderWeele, riaditeľ laboratória na Kolumbijskej univerzite, ktoré pomáha deťom s diagnostikovanou poruchou na autistickom spektre, pre Forbes povedal, že neexistuje žiadny jasný dôkaz pre teóriu detoxikácie. Granpeesheh ako odpoveď poslala Forbesu desať štúdií z rôznych vedeckých časopisov súvisiacich s touto kontroverznou teóriou.
Trvá však na tom, že nie je proti očkovaniu: „Niekedy si ľudia myslia, že som proti očkovaniu. Nie som, vôbec nie, v žiadnom prípade. V skutočnosti si myslím, že jednou z najlepších vecí, ktoré sme kedy ako ľudstvo urobili, je vývoj vakcín,“ hovorí Granpeesheh.
Predaj spoločnosti do nových rúk
Ako sa spoločnosť CARD rozširovala, bolo čoraz ťažšie a ťažšie ju spravovať a Granpeesheh si všimla, že súkromné investične firmy kupujú iné spoločnosti na terapiu autizmu, alebo spájajú menšie firmy, aby zvýšili svoj rozsah.
„Bála som sa, že už nebudeme najväčší. Nechcela som prísť o miesto pri stole,“ hovorí Granpeesheh.
Podľa jej slov však dopyt po službách CARD stále ďaleko prevyšoval ponuku: spoločnosť mala čakacie listiny takmer na všetkých svojich klinikách. Usúdila, že so správnymi zdrojmi a prepojeniami by sa mohla ďalej rozšíriť na 500 alebo 1000 kliník a pomôcť tak väčšiemu počtu detí.
O investovanie do CARD bol veľký záujem a po mnohých rokovaniach prišla investičná firma Blackstone s ponukou na odkúpenie.
V čase, keď Blackstone prevzal vedenie, spoločnosť už zápasila s fluktuáciou zamestnancov. Dôvodom bola kombinácia nízkych miezd, emocionálnej záťaže a častého odchodu zákazníkov. Granpeesheh hovorí, že to neboli problémy špecifické len pre CARD. Ako generálna riaditeľka zostala do konca roka 2019.
Veci sa počas pandémie zhoršili. Pridali sa problémy s financiami spoločnosti a aby sa CARD udržala nad vodou, musela si požičať 55 miliónov dolárov. CARD tiež čelí hromadnej žalobe, ktorá tvrdí, že spoločnosť nedostatočne vyplatila neklinický personál.
Finančné problémy viedli k zatváraniu až nakoniec dňa 11. júna 2023 spoločnosť CARD vyhlásila bankrot.
Granpeesheh ešte presne nevie, ako bude vyzerať jej konkrétna rola po tom, čo kúpila CARD naspäť, ale plán sa už črtá. Bude však musieť čeliť prostrediu, ktoré nie je pre terapiu ABA také priateľské, ako bolo v čase najväčšieho rastu spoločnosti CARD.
Krutá terapia?
Hoci mnohé opatrenia na korekciu správania sú už z terapie ABA vyradené, stále má svojich kritikov. Tí tvrdia, že terapia bráni autistickým deťom zapojiť sa do sebastimulačného správania, ako sú opakované pohyby alebo zvuky, ktoré im môžu priniesť úľavu.
Podľa profesora Botha z Univerzity Stirling je terapia založená na „krutom“ cieli, ktorý sa snaží aby ľudia s autizmom „vyzerali normálne“. Americká lekárska asociácia na svojom nedávnom výročnom stretnutí hlasovala za vyradenie ABA zo zoznamu schválených terapií, pričom uviedla potrebu ďalšieho výskumu potenciálnych negatívnych účinkov.
Hovorca CARD zdôrazňuje, že organizácia používa iba pozitívnu motiváciu – teda odmeny, nie tresty. Dodáva, že jej cieľom nie je, aby sa autistické deti správali „normálne“, ale „odstránili bariéry a obmedzenia pre jednotlivca a jeho rodinu, aby dosiahli vysokú kvalitu života“.
CARD spája deti s terapeutmi, ktorí používajú odmeny, ako sú slovné chvály a hračky, na pomoc pri výučbe zručností, ako je reč a očný kontakt, a odstraňuje tieto odmeny, aby eliminovali správanie, ako je kričanie a udieranie.
Granpeesheh sa okrem svojej spoločnosti zameriava aj na ďalšie aktivity v tejto oblasti. Hosťuje napríklad živé online relácie, kde odpovedá na otázky o autizme. Ďalšou aktivitou je jej nezisková organizácia Autism Care Today. Prostredníctvom nej organizuje finančné zbierky a pomáha platiť za starostlivosť o autistické deti, ktorých rodiny si to nemôžu dovoliť. Daňové priznania ukazujú, že organizácia vyplatila v rokoch 2017 až 2021 približne 300-tisíc dolárov v grantoch.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorkou je redaktorka Phoebe Liu.
