Jeden z najslávnejších českých kaderníkov Robert Starý nie je obdivuhodný len pre technickú istotu, s akou vedie nožnice po línii strihu alebo vrství farbu. Predovšetkým však pre spôsob, akým dokázal v odbore, ktorý je plný ega, súťaživosti a prchavosti trendov, nastaviť vlastné pravidlá hry a držať sa ich s disciplínou, ktorá pôsobí takmer starosvetsky.
Jeho salón v centre Prahy je priestranný, plný svetla a zrkadiel. Napriek tomu v ňom aj počas plnej prevádzky panuje pokojná, sústredená atmosféra. Nejde o efekt ani okázalosť, ale o vnútorný poriadok zakladateľa, ktorý ho dokáže odovzdať svojmu tímu.
Robert Starý sa vo kaderníckom svete pohybuje 28 rokov, z toho dve desaťročia vedie vlastný salón v centre Prahy, a za ten čas získal jedenásť víťazstiev v Czech and Slovak Hairdressing Awards, uspel v One Shot Hair Awards, International Hairdressing Awards aj AIPP v Londýne. To v súčte znamená, že obstál v rôznych typoch hodnotenia – od odborných porôt zložených výlučne z profesionálov cez novinárske ceny až po globálne súťaže s masívnou konkurenciou, kde sa porovnávajú stovky kolekcií z celého sveta.
Kto sa v odbore orientuje, vie, že tieto ocenenia nie sú len otázkou popularity alebo schopnosti vytvoriť vizuálne atraktívnu fotografiu, ale predstavujú prienik medzi remeselnou kvalitou, kreatívnou víziou a schopnosťou obstáť pred ľuďmi, ktorí sami dosahujú vysokú úroveň. A práve tým sa Starý líši od mnohých kolegov, pretože dokáže prejsť všetkými týmito filtrami bez toho, aby musel meniť vlastný prístup podľa očakávaní poroty či publika.
Napriek tomu ďalšie pobočky svojho salónu nechce a zdôrazňuje, že potrebuje mať prácu pod kontrolou nielen z hľadiska kvality, ale aj z hľadiska zodpovednosti, pretože rast bez osobného dohľadu by podľa neho nevyhnutne viedol ku kompromisom, ktoré by sa napokon podpísali na atmosfére aj výsledku.
Naprieč históriou boli kaderníci dôležitou postavou v živote bohatých a mocných, pretože vlasy vždy fungovali ako vizuálny symbol postavenia. Či už išlo o Léonard Autié, ktorý vytvoril ikonický pouf pre Mariu Antoinette, čím sa stal súčasťou politickej aj kultúrnej reprezentácie francúzskeho dvora, alebo o Sam McKnight, ktorý počas fotenia pre Vogue ostrihal princeznú Dianu a pomohol určiť jej verejný obraz novým, modernejším spôsobom.
Robert Starý má svoju hviezdnu klientelu tiež, no nie je to niečo, po čom by túžil, pretože podľa jeho vlastných slov je dôležitejšia kvalita vzťahu než status klienta. Preto si takmer so všetkými tyká na formálnej úrovni – teda vyká si – a dôsledne drží hranice pracovného vzťahu, čo v českom prostredí pôsobí nezvykle. Niektoré z týchto vzťahov sa časom prirodzene transformovali a dnes fungujú skôr na úrovni pevného priateľstva než pôvodného partnerstva.
Jeho postoj vo vzťahu klient – kaderník je niekedy až drsne priamy, pretože otvorene hovorí, že nielen zákazník je ten, kto velí. Ak si preto ľudsky nesadnú, spoluprácu odmietne bez ohľadu na meno či spoločenské postavenie. Problémových zákazníkov podľa vlastných slov rozpozná pomerne rýchlo a radšej spoluprácu ukončí, než aby dlhodobo fungoval vo vzťahu, ktorý by mu bral energiu a radosť z práce. Kvalita podľa Roberta Starého nemôže vzniknúť pod tlakom neustáleho spochybňovania.
Robert Starý vníma vlasy veľmi komplexne, preto je v salóne najdôležitejším momentom konzultácia. „Nikoho neobjednáme tak, aby sme mu na hlave ‚niečo urobili‘. Potrebujeme si sadnúť v komunikácii. Práca s vlasmi je intímny proces, musíme si rozumieť. Problémových klientov už rozpoznám a odmietam ich,“ vysvetľuje.
Ako vyštudovaný psychoterapeut dokáže už počas prvého kontaktu veľa odhaliť. Ako sa však k svojej pôvodnej profesii vôbec dostal?
„Pochádzam z rodiny psychológov a teológov. Otec mal aj vysokú vojenskú školu, mama geografickú. Pracovali vo vojenskom centre na fyzike utajovaných projektov a práve tam, v prostredí, ktoré si človek spája s racionalitou a disciplínou, uverili v Boha. Otec potom išiel študovať teológiu,“ spomína Robert Starý.
Opisuje aj detstvo, keď jeho rodičov sledovala Státní bezpečnost. Zažívali síce veľký strach, no ani ten neohrozil súdržnosť rodiny – hodnotu, ktorú si Robert Starý dodnes cení najviac.
„Dnes nemusíme o nič bojovať, život je niekedy až príliš jednoduchý, a tým strácame odolnosť,“ hovorí. Naráža pritom na potrebu predvádzať sa na sociálnych sieťach, ktoré on sám pre biznis príliš nevyužíva.
„Je to pre mňa doplnok, nie stratégia. Mnohí moji klienti sociálne siete vôbec nemajú a o našom salóne sa dozvedia na priame odporúčanie,“ prezrádza. Zákazníci tak nehľadajú ilúziu kaderníka celebrít a dobre zvolený uhol fotografie, ale prichádzajú preto, že dobre ostrihané a nafarbené vlasy vidia v reálnom živote na svojich známych.
Medzi zákazníkmi má aj množstvo psychiatrov a psychológov, ale aj ľudí, ktorí ich pomoc potrebujú. Robert Starý bez preháňania hovorí, že ročne svojim klientom dohodne viac než desať konzultácií u bývalých kolegov z odboru.
Chýba mu psychoterapia? „Keď som pôsobil ako terapeut, niekedy ma trápilo, že si tam nemôžem dovoliť povedať svoj názor. Klient musí na všetko prísť sám – a to je správne. V kaderníctve je to však iné, môžem to povedať, dať podnet, ukázať iný smer a keď treba, pomôcť dohodnúť terapiu u kolegov,“ opisuje.
Myslí si, že najväčšie problémy máme stále vo vzťahoch a v komunikácii.
Čo si však mysleli jeho rodičia, keď opustil psychoterapeutickú prax v Nemecku a vyučil sa v legendárnom salóne Vidal Sassoon v Berlíne za kaderníka?
„Nikdy mi nič nevnucovali, odovzdali mi pokoru, čestnosť, ale aj sebavedomie,“ dodáva Robert Starý.
A syn ich nesklamal. Okrem vlastného salónu pôsobil aj ako prestížny školiteľ v zahraničí – od Švajčiarska po Rusko.
Divoký životný štýl je však dnes Robertovi Starému veľmi vzdialený. Uvedomuje si, že kto chce zabehnúť kariérny maratón, nemôže bežať v rytme šprintu. Jeden deň v týždni má preto voľno, venuje sa sebe a svojim najbližším.
„Preto nie som vyhorený. Aj keď mám veľa projektov, takto mi to vyhovuje najviac.“
Ako s týmto prístupom funguje so svojimi zamestnancami?
„Som veľmi opatrný v tom, s kým budem pracovať. Potrebujem ľudí, ktorí majú zápal pre prácu a pochopia svoju zodpovednosť v tíme,“ deklaruje.
Niekedy sa však požiadavky na zodpovednosť a vášeň pre remeslo nestretávali so skúsenosťou s generáciou Z. Preto Robert Starý vytvoril a pracuje na projekte Next Gen Leaders s Mastercard, v ktorom v sérii videí predstavuje výrazné kreatívne osobnosti naprieč odbormi a kladie im zásadné otázky.
Odpovede majú mladému publiku priblížiť, čo ich môže na ceste za podobným kariérnym snom stretnúť a ako sa vyrovnať s prípadnými prekážkami.
Mnoho mladých kaderníkov si dnes otvára vlastné malé salóny. Ako Robert Starý vníma lokálnu premenu trhu, keď veľké zavedené reťazce už nie sú také populárne?
„Na jednej strane je to veľká sloboda, ale ak nemáte potrebnú prax a disciplínu, do roka padnete. Chýba vám inšpirácia aj možnosť niekam rásť,“ hovorí.
Existuje v Česku fungujúca kadernícka komunita? „Spolupracujem so značkou Kevin Murphy a v medzinárodnom meradle ju tvoria dobrí a prajní odborníci,“ tvrdí.
Ako sa udržať na špičke v odbore, kde sa menia trendy nielen vo farbách a v strihoch, ale aj v spôsobe, akým pristupujeme k vlasom a k profesii samotnej?
„Potrebujete disciplínu, túžbu robiť nové veci, vzdelávať sa a učiť sa aj od mladých,“ vymenúva Robert Starý.
Odmieta uniformitu a oceňuje odvahu. Preto neznesie, keď z barber shopov po celej Prahe vychádzajú zákazníci ostrihaní jeden ako druhý.
„Treba viac premýšľať o individualite,“ namieta.
Čo je pre Roberta Starého v jeho kariére stále výzvou? Nechce sa vrátiť k psychoterapii?
„Pri kaderníctve ešte nejaký čas zostanem, ale chcem podporovať povedomie o rôznych témach. Po projekte Next Gen Leaders pracujem na projektoch od paliatívnej starostlivosti až po filantropiu.“
