Jeden z najslávnejších českých kaderníkov Robert Starý nie je obdivuhodný len pre technickú istotu, s akou vedie nožnice po línii strihu alebo vrství farbu. Predovšetkým však pre spôsob, akým dokázal v odbore, ktorý je plný ega, súťaživosti a prchavosti trendov, nastaviť vlastné pravidlá hry a držať sa ich s disciplínou, ktorá pôsobí takmer starosvetsky.
Jeho salón v centre Prahy je priestranný, plný svetla a zrkadiel. Napriek tomu v ňom aj počas plnej prevádzky panuje pokojná, sústredená atmosféra. Nejde o efekt ani okázalosť, ale o vnútorný poriadok zakladateľa, ktorý ho dokáže odovzdať svojmu tímu.
Robert Starý sa vo kaderníckom svete pohybuje 28 rokov, z toho dve desaťročia vedie vlastný salón v centre Prahy, a za ten čas získal jedenásť víťazstiev v Czech and Slovak Hairdressing Awards, uspel v One Shot Hair Awards, International Hairdressing Awards aj AIPP v Londýne. To v súčte znamená, že obstál v rôznych typoch hodnotenia – od odborných porôt zložených výlučne z profesionálov cez novinárske ceny až po globálne súťaže s masívnou konkurenciou, kde sa porovnávajú stovky kolekcií z celého sveta.
Kto sa v odbore orientuje, vie, že tieto ocenenia nie sú len otázkou popularity alebo schopnosti vytvoriť vizuálne atraktívnu fotografiu, ale predstavujú prienik medzi remeselnou kvalitou, kreatívnou víziou a schopnosťou obstáť pred ľuďmi, ktorí sami dosahujú vysokú úroveň. A práve tým sa Starý líši od mnohých kolegov, pretože dokáže prejsť všetkými týmito filtrami bez toho, aby musel meniť vlastný prístup podľa očakávaní poroty či publika.
Napriek tomu ďalšie pobočky svojho salónu nechce a zdôrazňuje, že potrebuje mať prácu pod kontrolou nielen z hľadiska kvality, ale aj z hľadiska zodpovednosti, pretože rast bez osobného dohľadu by podľa neho nevyhnutne viedol ku kompromisom, ktoré by sa napokon podpísali na atmosfére aj výsledku.
Naprieč históriou boli kaderníci dôležitou postavou v živote bohatých a mocných, pretože vlasy vždy fungovali ako vizuálny symbol postavenia. Či už išlo o Léonard Autié, ktorý vytvoril ikonický pouf pre Mariu Antoinette, čím sa stal súčasťou politickej aj kultúrnej reprezentácie francúzskeho dvora, alebo o Sam McKnight, ktorý počas fotenia pre Vogue ostrihal princeznú Dianu a pomohol určiť jej verejný obraz novým, modernejším spôsobom.
Robert Starý má svoju hviezdnu klientelu tiež, no nie je to niečo, po čom by túžil, pretože podľa jeho vlastných slov je dôležitejšia kvalita vzťahu než status klienta. Preto si takmer so všetkými tyká na formálnej úrovni – teda vyká si – a dôsledne drží hranice pracovného vzťahu, čo v českom prostredí pôsobí nezvykle. Niektoré z týchto vzťahov sa časom prirodzene transformovali a dnes fungujú skôr na úrovni pevného priateľstva než pôvodného partnerstva.
Jeho postoj vo vzťahu klient – kaderník je niekedy až drsne priamy, pretože otvorene hovorí, že nielen zákazník je ten, kto velí. Ak si preto ľudsky nesadnú, spoluprácu odmietne bez ohľadu na meno či spoločenské postavenie. Problémových zákazníkov podľa vlastných slov rozpozná pomerne rýchlo a radšej spoluprácu ukončí, než aby dlhodobo fungoval vo vzťahu, ktorý by mu bral energiu a radosť z práce. Kvalita podľa Roberta Starého nemôže vzniknúť pod tlakom neustáleho spochybňovania.
Robert Starý vníma vlasy veľmi komplexne, preto je v salóne najdôležitejším momentom konzultácia. „Nikoho neobjednáme tak, aby sme mu na hlave ‚niečo urobili‘. Potrebujeme si sadnúť v komunikácii. Práca s vlasmi je intímny proces, musíme si rozumieť. Problémových klientov už rozpoznám a odmietam ich,“ vysvetľuje.
Ako vyštudovaný psychoterapeut dokáže už počas prvého kontaktu veľa odhaliť. Ako sa však k svojej pôvodnej profesii vôbec dostal?
