Vyhrážate sa nám, tak nebudeme kupovať váš tovar – takto sa v posledných týždňoch vyjadrili niektorí európski spotrebitelia a politici proti Spojeným štátom. Hoci predaj domácich výrobkov z toho môže profitovať, úplný bojkot všetkého amerického je podľa organizátorov takmer nemožný.
Medzi najhlasnejších odporcov výrobkov zo Spojených štátov v súčasnosti patria Dáni, ktorým prezident Donald Trump opakovane pohrozil anexiou Grónska a prekáža im aj jeho postoj k vojnou zmietanej Ukrajine či clá uvalené na spojencov.
O domáce výrobky sa Dáni zaujímajú natoľko, že najväčší prevádzkovateľ miestnych obchodov s potravinami, skupina Salling, začal dokonca označovať európske výrobky.
Foto so súhlasom Salling Group
Záujemcovia tak môžu nakupovať výlučne na základe hviezdičiek na elektronických etiketách. Tie označujú, že konečný vlastník značky je európsky, a podľa riaditeľa spoločnosti Andersa Hagha má táto inovácia zákazníkom uľahčiť výber.
Pomáhajú hviezdičky
Nejde tu o pokus neznámej spoločnosti zviditeľniť sa – skupina Salling kontroluje 36 percent dánskeho trhu s potravinami a prevádzkuje 1700 predajní v Dánsku, Poľsku a Nemecku.
Hagh nevylúčil, že hviezdičky na výrobkoch by sa mohli rozšíriť aj do týchto krajín, ale celkovo nemá v pláne obmedziť predaj amerického tovaru. Povedal, že je na každom zákazníkovi, aby sa rozhodol, ako sa k situácii postaví.
Ďalší dánsky reťazec supermarketov, Kvickly, vyzval svojich zákazníkov na Facebooku, aby namiesto toho vyskúšali „netrumpovú“ kolu Jolly. Materská spoločnosť tohto reťazca následne oznámila, že predaj uvedeného nápoja bol oproti normálu dvojnásobný, uviedol portál BT.
K snahám reťazcov sa pridali aj samotní Dáni, ktorí na Facebooku založili skupinu s názvom Boykot varer fra USA, teda „Bojkotujte americký tovar“. Skupina už prilákala takmer 89-tisíc členov.
Jej správca Mads Mouritzen napísal, že cieľ nie je bojkotovať všetok tovar zo Spojených štátov a že Dáni by si nemali zbytočne komplikovať život tým, že sa úplne odstrihnú od amerických výrobkov. To by tiež znížilo účinnosť ich bojkotu, keďže sa organizujú na americkej sociálnej sieti.
Bojkotujú aj Netflix
„Ak by sa nám podarilo presvedčiť päťstotisíc Európanov, aby zrušili svoje predplatné Netflixu, vzdali sa Airbnb a nechodili do Spojených štátov, tak ja osobne by som bol viac ako šťastný. Aj keby Facebook a Heinz vyšli z krízy nedotknuté,“ vysvetlil svoj postoj Mouritzen.
Tu je vhodné pripomenúť paradox, že zatiaľ čo majiteľ Facebooku Mark Zuckerberg nedávno otvorene podporil Donalda Trumpa, spoluzakladateľ Netflixu a doteraz zrejme najvýraznejšia tvár Netflixu Reed Hastings daroval milióny dolárov na kampaň Trumpovej protikandidátky Kamaly Harrisovej v minuloročných prezidentských voľbách.
Niektorí členovia skupiny sú vo svojich protestoch akčnejší, vrátane poradenstva o tom, ktoré zubné kliniky nie sú vo vlastníctve amerických investičných skupín alebo aké alternatívy existujú k neziskovej Wikipédii.
Dánsky portál Kosmopol priniesol príbeh majiteľa lahôdok na ostrove Amager, ktorého už zákazníci požiadali, aby prestal predávať americké výrobky. Hoci Mette Heerulff Christiansen pôvodne považovala túto žiadosť za žart, teraz o nej údajne vážne uvažuje.
Polovica Dánov bojkotuje
Podľa prieskumu spoločnosti Megafon si od Trumpovej inaugurácie zámerne nekúpilo žiadny americký výrobok kvôli jeho pôvodu 47 percent všetkých Dánov. Necelých šesť z desiatich Dánov zase pociťuje „oveľa menší“ záujem o návštevu Spojených štátov od Trumpovho návratu do Bieleho domu.
SITA/AP/Ethan Cairns/The Canadian Press
K bojkotu sa pridávajú aj ďalší Európania. Pre tých vznikli webové stránky GoEuropean.org a BankruptTrump.org, ktoré ponúkajú alternatívy k americkým výrobkom. Odporúčajú napríklad Kofolu namiesto americkej Coca-Coly, Mapy.cz namiesto Google Maps alebo softvér Photopea namiesto Adobe Photoshop.
Aj stránka ItIsMadeInEurope.com získava väčšiu návštevnosť po jej rozšírení v internetových skupinách. Tá už dlhodobo predstavuje a recenzuje zaujímavé európske výrobky.
K bojkotu sa pripájajú aj obyvatelia ďalších škandinávskych krajín. A aj tam sa organizujú na sociálnej sieti Facebook, kde má švédska skupina s názvom Bojkotta varor från USA necelých 81-tisíc členov.
Jej cieľ je „chrániť demokraciu, sebaurčenie a bezpečnosť“ a v pridruženej ankete členovia uvádzajú obavy z „hrozby ovládnutia iných území“ a „demontáže demokracie v Spojených štátoch“ ako najväčšiu motiváciu bojkotu.
Rozhodnejší Francúzi
Tento názor zjavne nie je ojedinelý, keďže podľa prieskumu agentúry Verian traja z desiatich Švédov minulý mesiac nekupovali tovar z USA a desatina uviedla, že tovar bojkotovala úplne. Takmer štyridsať percent tiež zvažuje obmedziť nákupy amerických výrobkov aj v budúcnosti.
Bojkotovať Spojené štáty sa rozhodol aj dodávateľ pohonných hmôt Haltbakk Bunkers v susednom Nórsku, ktorý po hádke v Bielom dome odmietol dodávať palivo lodiam amerického námorníctva. Nórsko však ubezpečilo spojencov USA, že tieto kroky nie sú v súlade s politikou nórskej vlády.
Rozhodnejší sú Francúzi, z ktorých sa takmer 24-tisíc pripojilo k bojkotu na Facebooku s cieľom bojovať proti „financovaniu imperialistických excesov Spojených štátov“.
Zakladateľ tejto skupiny Édouard Roussez vyzýva podporovateľov, aby sa zamerali na spoločnosti ako Airbnb, Uber, Amazon a Tesla, ktoré finančne podporili kampaň Donalda Trumpa.
„Spojené štáty vedú proti Európe ideologickú a obchodnú politiku, ktorá zahŕňa hospodárske zasahovanie, dezinformácie, hrozby, snahu o poníženie, pohŕdanie utrpením ukrajinského ľudu a násilný nátlak na krajiny brániace svoju suverenitu. Odmietame byť pasívnymi konzumentmi, ktorí financujú model, ktorý nás oslabuje,“ vysvetľuje Roussez svoju motiváciu.
Vráťte Sochu slobody
Francúzsky europoslanec Raphaël Glucksmann následne dokonca vyzval Američanov, aby vzhľadom na svoje správanie vrátili Sochu slobody, ktorú im Francúzsko darovalo v roku 1886.
„V žiadnom prípade,“ reagoval Biely dom a odkázal Francúzom, že „by mali byť vďační“ za to, že vďaka americkej pomoci počas druhej svetovej vojny „teraz nehovoria po nemecky“.
A k bojkotu sa čiastočne pripojil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron – aj keď trochu iným spôsobom. Vyzval európskych kolegov, aby namiesto toho vyzbrojili svoje armády zariadeniami domácej výroby.
„Tým, ktorí kupujú raketový systém Patriot, by mali ponúknuť novú generáciu francúzsko-talianskeho systému SAMP/T. Tým, ktorí kupujú F-35, by mali byť ponúknuté Rafale. Je to spôsob, ako zvýšiť tempo výroby,“ povedal pre noviny Le Parisien.
A jeho európski kolegovia majú podobné výzvy – predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen sa takisto prihovorila za to, aby európske štáty nakupovali európske zbrane.
Politici sa navyše pridali aj k bojkotu samotných produktov – poľský minister cestovného ruchu Sławomir Nitras vyhlásil, že „žiadny rozumný Poliak nemá dôvod kupovať autá Tesla“.
foto SITA/AP
Žiadna Tesla
Bola to jeho reakcia na slová blízkeho spolupracovníka Donalda Trumpa a najbohatšieho muža sveta Elona Muska, ktorý na zhromaždení pravicovej strany AfD vyzval Nemcov, aby sa zbavili pocitu viny za svoju nacistickú minulosť. V deň Trumpovej inaugurácie tiež dvakrát zdvihol ruku v geste pripomínajúcom nacistický pozdrav.
Tieto slová a činy však okrem Poliakov zjavne nepotešili ani samotných Nemcov, z ktorých 94 percent podľa T-Online tvrdí, že si teraz elektromobil od Tesly určite nekúpia.
Z ekonomického hľadiska je Muskova podpora strany AfD, ktorá je dlhodobo proti elektromobilom a na predvolebnom plagáte v roku 2019 dokonca zobrazuje horiacu Teslu so sloganom v preklade „Advent, advent a Tesla horí“, priam bizarná.
Foto: AfD
Horí Tesla
Medzitým sa scény veľmi podobné tým na plagáte objavujú aj v reálnom živote. V Berlíne po podpaľačskom útoku zhoreli štyri autá značky Tesla. Podobný prípad sa stal aj vo Francúzsku, kde ich začiatkom minulého mesiaca zapálili dvanásť. Zdá sa, že sa inšpirovali vývojom v Spojených štátoch. V Las Vegas sa stal podobný prípad a v Južnej Karolíne zhorel muž po tom, ako podpálil nabíjaciu stanicu Tesla.
Trump v snahe brániť Muskov podnik označil útoky za „domáci terorizmus“ a povedal, že každý, kto Tesle ublíži, „prejde peklom“.
Ešte významnejšou súčasťou protestov sa však stal alkohol. Americký stiahli z predaja niektoré provincie v Kanade. Na tú Trump uvalil vysoké clá a neustále ju označuje za „päťdesiaty prvý štát Spojených štátov“.
Bojkot označil Lawson Whiting, generálny riaditeľ spoločnosti Brown-Forman, ktorá vyrába whisky ako Jack Daniel’s, za „horší ako clá“. Hoci kanadský trh tvorí asi len jedno percento predaja spoločnosti, viac ho znepokojuje reakcia európskych politikov a občanov.
K tomu sa pridávajú Trumpove úvahy o 200-percentnom cle na alkohol z Európskej únie. Analytik Robert Moskow pre americkú špecializovanú webovú stránku Food Dive uviedol, že vzhľadom na agresívnu reakciu Kanady by sa nečudoval, keby obchodná politika USA viedla k bojkotu ďalších značiek, ako je pivo Budweiser, cukrovinky Hershey alebo kečup Heinz.
Podobne sa vyjadril aj Takeshi Niinami, výkonný riaditeľ skupiny Suntory. Ten pre Financial Times povedal, že spoločnosť sa pripravuje na možnosť, že Kanaďania, Mexičania a Európania budú americký alkohol menej akceptovať. Nielen kvôli clám, ale aj kvôli emóciám.
Či emócie zapôsobia na domácom trhu a podobný bojkot sa rozšíri aj na Slovensko, nie je jasné. Hoci sa podobné snahy objavujú na sociálnych sieťach, nie sú také populárne ako v zahraničí, aspoň zatiaľ nie.
Článok vyšiel na forbes.cz, jeho autorom je Filip Vokoun.
