Simon Taxacher má hotelierstvo v krvi. Jeho rodičia viedli dlhé roky tirolský hotel v Kirchbergu – malom rakúskom mestečku kúsok od presláveného lyžiarskeho strediska Kitzbühel. Až Simon ho však pozdvihol na svetovú úroveň. Do rodinného podnikania vniesol svieži vietor a dostal ho medzi špičku rakúskeho pohostinstva.
So svojou partnerkou Sandrou Kobald tu vybudoval päťhviezdičkový butikový hotel Rosengarten s tisícmetrovým wellnessom a dvoma oceňovanými reštauráciami, z ktorých jedna získala dve michelinské hviezdy.
Jedlo hrá v tomto príbehu hlavnú úlohu. Simon Taxacher sa vyučil za kuchára, pracoval v top reštauráciách v Nemecku a Rakúsku. Získané skúsenosti sa rozhodol preniesť aj do rodinného biznisu.
V roku 2004 tu otvoril reštauráciu zameranú na francúzsku a stredomorskú kuchyňu, ktorá zbierala jedno ocenenie za druhým.
Michelinský hedonista
Gastronomický sprievodca Gault Millau jej udelil devätnásť bodov z dvadsiatich, pričom plný počet ešte nikdy nikto nezískal. Michelinskí komisári Taxacherov podnik ocenili najprv jednou hviezdou, neskôr druhou a následne ju zaradili medzi kandidáta na tri hviezdy.
„Som sám trochu hedonista a viem presne, čo chcú ľudia s vycibreným vkusom a chuťou. Zároveň som perfekcionista, ktorý rieši každý detail. A tiež workoholik, ktorý si však uvedomuje, aké dôležité je občas relaxovať a užívať si život,“ hovorí o sebe Taxacher.
S tým, ako rástla popularita jeho reštaurácie, sa zároveň zvyšoval dopyt po ubytovaní v okolí. „Trojhviezdičkový hotel mojich rodičov však požiadavky náročných hostí nespĺňal. A posielať ich ku konkurencii ma po čase prestalo baviť. A tak som sa rozhodol založiť si vlastný hotel, ktorý by svojou kvalitou a exkluzivitou zodpovedal našej reštaurácii,“ rozpráva podnikateľ.
Inšpirácia u konkurencie
Než sa do toho so ženou pustili, precestovali celý svet, skúšali najrôznejšie ubytovanie, hľadali inšpiráciu aj to, čo by sa dalo urobiť lepšie. „Chceli sme nielen pekné, ale aj praktické ubytovanie. Môžete mať najkrajší hotel, ale keď sa dobre nevyspíte alebo si nemáte kam dať veci, je to nanič. Preto sme dlho vyberali matrace alebo si dali záležať na naozaj veľkých šatníkoch s množstvom úložného priestoru,“ opisuje Sandra Kobald.
Štýl hotela popisuje ako moderný, ale nie chladný, sofistikovaný a pritom ležérny. Priestorom dominujú čisté línie, prírodné materiály a jednoduché tlmené farby.
„Snažili sme sa vytvoriť vkusné, ale zároveň útulné prostredie. Sme malý rodinný hotel a chceme, aby sa u nás hostia cítili ako doma v obývačke a vracali sa k nám ako k priateľom,“ hovorí spolumajiteľka hotela.
Nový hotel však stále zaberá iba časť pôvodnej budovy. Tú druhú teraz plánuje podnikateľský pár prestavať na štvorhviezdičkové apartmány s dvoma miestnosťami a dvoma kúpeľňami.
Existujúcich 26 izieb tak doplní 38 apartmánov, nová podzemná garáž a záhrada s vonkajším wellnessom. „Náš súčasný hotel je koncipovaný skôr pre páry, nová časť bude, naopak, zaujímavá pre rodiny,“ vysvetľuje Sandra Kobald.
Stratené hviezdy už späť nezíska
Kvôli prestavbe je teraz zatvorená aj michelinská reštaurácia. Jej brány sa znova otvoria až s dokončením druhej časti hotela. Ale tentokrát už bez hviezd. Michelinskí komisári totiž medzitým rozhodli, že v Rakúsku budú oceňovať iba podniky vo Viedni a Salzburgu. No Simon Taxacher si s tým hlavu neláme.
„Pre mňa je aj tak najväčším ocenením, keď sa moji hostia cítia dobre, užívajú si moje kreácie a vracajú sa k nám znova.“
Medzičasom však návštevníci o jeho kulinárske umenie neprídu. Jeho druhá reštaurácia, ktorá v sprievodcovi Gault Millau získala štrnásť a pol bodu z dvadsiatich, funguje stále.
„Je to ležérnejší koncept. Keď u nás hostia trávia trebárs týždeň, nebudú chodiť každý deň do michelinskej reštaurácie. Preto máme ešte druhý podnik, ktorý kombinuje tradičnú a modernú rakúsku kuchyňu v odľahčenom podaní,“ hovorí Simon Taxacher.
Zakladá si pritom na lokálnych a zdravých produktoch. Sám jazdí k dodávateľom a podľa ich ponuky zostavuje menu. Jedálny lístok každú sezónu obmieňa a vymýšľa neustále nové variácie. Nebojí sa experimentovať, a tak si u neho hostia môžu dať napríklad foie gras s čokoládou.
Potrava pre dušu
A hladní nezostanú ani návštevníci wellnessu. Produkty a byliny z kuchyne sú súčasťou procedúr a duševnú potravu dopĺňa aj drobné občerstvenie. Na tisícke štvorcových metrov sa nachádza fínska sauna, vírivka, parný kúpeľ, relaxačná miestnosť s vodnými lôžkami aj čajový bar.
Nechýba ani vnútorný a vonkajší bazén či telocvičňa. Všetko dopĺňa pestrá paleta kozmetických procedúr a masáží, pri ktorých tu používajú prírodnú kozmetiku od rakúskej tvorkyne Susanne Kaufmann. A čo lepšie ako poriadny relax po náročnom dni si človek môže priať.
Rosengarten je predovšetkým hotelom pre športových nadšencov. Hlavnú sezónu má v zime. No teší sa stále väčšiemu záujmu aj v lete. Podľa ročného obdobia tak hostia pribaľujú lyže, bicykle, turistické paličky alebo golfové palice.
Len kúsok odtiaľ sú preslávené lyžiarske strediská, štyri golfové ihriská, množstvo trailov pre horské bicykle alebo napríklad jazero Schwarzsee, kde sa človek môže schladiť po náročnom výstupe v horách.
Zvažujú aj franšízový koncept
„My sami sme na šport kvôli práci nemali vôbec čas. Dlhé roky sme pracovali od rána do noci, v hoteli aj bývame. Až počas covidu sme si konečne oddýchli a začali po 20 rokoch znova lyžovať. Bolo to náročné obdobie, ale zároveň nová motivácia a priestor na ďalšie plány,“ hovoria hotelieri.
V súčasnosti ich zamestnáva hlavne plánovaná rekonštrukcia. Zvažujú však napríklad aj franšízový koncept. A tak sa so špičkovým ubytovaním a gastronómiou z dielne tohto podnikateľského dua časom možno stretnete aj na ďalších miestach.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Jana Mertová.