Odborníci radia raňajky radšej nevynechávať – ani pri populárnom prerušovanom hladovaní.
Staré mamy hovoria, že raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa. Zo sveta prísloví a porekadiel je zase známe raňajkuj ako kráľ a večeraj ako žobrák.
Naopak – metóda „intermittent fasting“ alebo prerušované hladovanie hovorí, že tradične prvé jedlo dňa nie je podstatné – ak jeme výrazne menšiu časť dňa, napríklad osem hodín, a zvyšok hladujeme. Táto už dlhodobo veľmi populárna metóda zaujala mnohých ľudí, ktorí sa snažia získať optimálnu váhu.
Odborníci však tvrdia, že je to najmä pre možnosť vynechať raňajky, ktoré sme si zvykli odpustiť pre ranný stres.
„Podľa mňa je popularita tohto systému založená na tom, že ľudia žijú uponáhľaný život. Ráno v strese nemajú čas a chuť raňajkovať a potom sa večer prejedajú. Metóda intermittent fasting hovorí, respektíve mnohí si to preložili tak, že je to v poriadku. A ľuďom to extrémne vyhovuje,“ hovorí odborník na zdravú životosprávu Michal Páleník.
Odborník na zdravú životosprávu Michal Páleník radí raňajky radšej nevynechávať. Foto: Miro Nôta
Odborník na zdravú životosprávu Michal Páleník radí raňajky radšej nevynechávať. Foto: Miro Nôta
„Často sa pri mojich klientoch stretávam s vynechávaním raňajok. Lebo nestíhajú, lebo nemajú chuť, lebo im po nich je ťažko,“ hovorí aj výživová terapeutka Michaela Birkusová.
Vedecké štúdie podľa Páleníka skutočne potvrdzujú pozitívny efekt hladovania na zdravie. Stačí trošku dlhšie obdobie, kedy nejeme, a telo hneď lepšie regeneruje, dokonca sa vie naučiť lepšie spaľovať tuky.
Diabol je v detailoch
„Som však presvedčený, že tieto štúdie súčasne hovoria o období hladovania večer a v priebehu noci. To znamená, dajte si pokojne sýte raňajky, obed či večeru, ale tú večeru si dajte najneskôr okolo piatej-šiestej hodiny popoludní,“ dodáva Páleník.
Biorytmus ľudského tela je totiž nastavený na denné svetlo. „Keď sa začne stmievať, telo vyplavuje hormóny, ktoré zapínajú náš parasympatický nervový systém a chystajú nás na spánok a regeneráciu. Pokiaľ sa prejeme krátko pred spánkom, zaťažíme tráviaci trak, skomplikujeme vyplavovanie hormónov, ktoré nám pomáhajú zaspať – a zhoršíme si kvalitu spánku,“ vysvetľuje Páleník.
Nevyspatý človek má potom podľa neho tendenciu prijímať väčšie množstvo energie, čo je často kontraproduktívne voči snahe znížiť váhu. Súčasne má ospalý organizmus zhoršené kognitívne funkcie, napríklad pamäť. Pridružujú s aj tráviace problémy, keďže počas spánku sa trávenie významne spomaľuje a plný tráviaci trakt nemôže odpočívať.
Výživová terapeutka Michaela Birkusová odporúča raňajkovať do pol hodiny po zobudení. Foto: archív M. Birkusovej
„Zo zdravotného hľadiska sú raňajky veľmi dôležitým jedlom dňa. Ideálne, ak ich zjeme do tridsiatich minút od zobudenia,“ zdôrazňuje Michaela Birkusová. Dôvodom je podľa terapeutky zvýšená hladina hormónu kortizol, vďaka ktorému sa organizmus preberie zo spánku.
V hre je hormón stresu
Kortizol je hormón stresu, ktorého prirodzenou rannou funkciou je podľa Birkusovej „zobudiť a rozbehať“ organizmus. Následne by však jeho hladina v krvi mala klesnúť. „Ak máme v krvi veľa kortizolu, podporuje to nechcené prozápalové procesy,“ dodáva Birkusová.
No a kortizol v krvi ráno klesne práve vďaka raňajkám. „Keď sa najete, inzulín vymení kortizol na vedúcej pozícii a udržiava fungovanie nášho tela. Zvyšok dňa funguje naše trávenie správne práve vďaka práci inzulínu a ďalších hormónov,“ vysvetľuje špecialistka na výživu.
Súčasne však podľa nej platí, že je dôležité rešpektovať životný štýl a možnosti každého človeka.
„Ak vstávate do práce o pol piatej ráno, lebo do práce cestujete hodinu a pol, vaše trávenie tak skoro ešte nechce pracovať v normálnom režime a nebudete pravdepodobne pociťovať chuť na jedlo. Je však dobré pripraviť si raňajky vopred a ak je to možné, zjesť ich po ceste, hneď ako začnete cítiť hlad. Ideálne vždy v rovnakom čase a v pokoji,“ uzatvára výživová terapeutka.
