Hoaxy a dezinformácie sú už neoddeliteľnou súčasťou moderného sveta a najmä online priestoru. Konšpiračné fámy sa tak častokrát „infiltrujú“ do aktuálneho spravodajstva. Neobišli obdobie pandémie, inváziu na Ukrajine a ani národné motívy.
Je slovenčina vyvolený a najstarší jazyk, ktorý patrí medzi svetovo najťažšie? Slovensko je síce malá krajina, no podľa prieskumu Slovenskej akadémie vied viac ako 30 percent Slovákov verí konšpiračným teóriám.
Rôzne „okrídlené fakty“ neminuli ani slovenský jazyk, na čo opäť upozornili akademici. Pri príležitosti 80. výročia vzniku Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV sa pozreli bližšie na mýty a hoaxy popretkávané slovenčinou, s ktorými sa najintenzívnejšie stretávajú.
Hoaxy, mýty, legendy a nepresnosti o slovenčine
Jazykovedci Viktor Krupa a Slavomír Ondrejovič z jazykovedného ústavu si vo svojom texte posvietili na legendy o slovenčine, ktoré už zľudoveli do takej miery, že v spoločenskom povedomí môžu byť považované za fakty.
Jazykovedci upozornili na mýtus, podľa ktorého je slovenčina považovaná za starobylý, ba dokonca jeden z najstarších jazykov. Ak by to tak podľa akademikov naozaj bolo, muselo by to znamenať, že sa z praslovanského jazyka odčlenil spomedzi slovanských jazykov ako prvý.
„Je to ale naozaj tak? Určite nie. Slovenčina sa vydelila z praslovančiny spolu s ostatnými slovanskými jazykmi v 10. – 12. storočí,“ argumentujú autori.
Akademici podčiarkli, že príbuzným naratívom v podobnom duchu je aj tvrdenie, že vierozvestci Cyril a Metod po príchode na naše územie náboženské texty preložili do starej slovenčiny.
„V skutočnosti jazykom, ktorým Konštantín a Metod v rokoch 863 – 885 hlásali na Veľkej Morave kresťanstvo, bola južnoslovanská staroslovienčina, nie domáca (stará) slovenčina,“ vysvetľuje ďalej Krupa s Ondrejovičom.
Web SAV taktiež upozornil na fámu, na ktorú jazykovedci narážali, a to, že slovenčina je najťažším svetovým jazykom. Akademici tak argumentujú napríklad tvrdením, že slovenčina nemá toľko nepravidelných slovies ako napríklad románske a germánske jazyky a nemá ani toľko časov ako južnoslovanské jazyky, gréčtina či klasická latinčina.
Akademici z jazykovedného ústavu za hoax označili aj tvrdenie, že Slováci sa môžu poďakovať za vymyslenie ypsilonu práve národovcovi Ľudovítovi Štúrovi. Ten ale zaviedol lingvista a pedagóg Martin Hattala v diele Krátka mluvnica slovenská z roku 1852.
Jazykovedci krútia hlavami aj nad názorom, že ročne vraj vymýšľajú tisíc nových slov. Podčiarkli tak, že jazyk sa vytvára rečovou činnosťou a utvárajú ho jeho používatelia, teda aj Slováci.
Číslo dňa
20 000 eur
Volkswagen prišiel s novinkou. Známa automobilka oznámila, že svoje portfólio produktov rozšíri o elektromobil s ľudovou cenou dostupnou na masovom trhu. Elektromobil chystá automobilka uviesť na trh v roku 2027 a bude stáť približne 20 000 eur.
„Pracovný názov je ID.1 a uvedenie vozidla je naplánované na rok 2027,“ povedal šéf značky VW Thomas Schäfer na digitálnej výročnej tlačovej konferencii koncernu, ktorému okrem značky Volkswagen patria aj Škoda, Seat, Cupra či výroba úžitkových vozidiel.
Foto: SITA/Jens Meyer
Foto: SITA/Jens Meyer
Dátum uvedenia cenovo dostupného elektromobilu bol zámerne stanovený na nasledujúci rok po plánovanom uvedení modelu ID.2all na trh v roku 2026 s cenou pod 25 000 eur.
„Práca na ID.1 už značne pokročila,“ povedal Schäfer s tým, že o mieste, kde sa bude vozidlo vyrábať, sa ešte stále nerozhodlo.
Krátke správy
Americký prezident Joe Biden vo štvrtok povedal, že je proti navrhovanému predaju oceliarní US Steel japonskej spoločnosti Nippon Steel. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP, podľa ktorej si Biden pred prezidentskými voľbami v novembri nechce pohnevať voličov, aj keď riskuje, že nahnevá kľúčového spojenca, Japonsko.
Bidenov zásah do plánovanej akvizície za 14,1 miliardy USD (12,91 miliardy eur) prichádza necelý mesiac pred návštevou japonského premiéra Fumia Kišidu v USA. Jej cieľom má byť posilnenie vzťahov v čase, keď sa Čína správa čoraz asertívnejšie.
Inflácia sa vo februári ďalej spomaľovala, hoci v porovnaní s úvodom roka sa tempo jej zmierňovania predsa len znížilo. K zvoľňovaniu prispievali najmä potraviny, ktorým ešte stále pomáha vysoká porovnávacia základňa z úvodu minulého roka.
Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, v komentári k údajom o februárovej inflácii, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR.
„Zvoľňovanie dynamiky medziročného rastu bude pokračovať ešte aj v nasledujúcich mesiacoch. Predpokladáme však, že počas jari postupne prestane na medziročnú infláciu pôsobiť priaznivý bázický efekt a jej spomaľovanie sa postupne zastaví,“ myslí si Koršňák.
Národná banka Slovenska začne od 18. marca predávať nové zberateľské euromince. Budú v nominálnej hodnote desať eur a uvedú ich pri príležitosti 100. výročia narodenia Jozefa Kronera. Zberateľských euromincí je vyrobených 15 000 kusov. TASR o tom informovalo oddelenie komunikácie NBS.
