Čipy od kalifornských výrobcov Intel a AMD si v čínskych vládnych počítačoch už neškrtnú. Najnovšie sa tam nemajú príliš ohriať ani Microsoft Windows či zahraničné dátové aplikácie.
Čína zaviedla nové smernice, ktoré vyžadujú, aby americké procesory Intel a AMD boli postupne vyradené z vládnych počítačov či serverov a nahradili ich domáce riešenia. Pri nových verejných zákazkách by už nemali mať šancu ani operačný systém Windows či zahraničný databázový softvér. Paralelne má prebehnúť aj podobná lokalizácia v čínskych štátnych podnikoch.
Čína dlho razila politiku „mäkkej sily“. Bolo to však v dobe, keď boli americké a všeobecne západné technológie roky pred Čínou a najprosperujúcejšie čínske technologické odvetvia, napríklad telekomunikácie, boli závislé od západných ekosystémov.
Dnes Čína zvláda vyrábať pokročilé čipy a hlavne v zelených technológiách, ako sú solárne panely alebo lithium-iontové batérie, ktoré sa využívajú napríklad v elektrických vozidlách, už dokonca získala pred okolitým svetom náskok. Špičkové sú aj čínske technológie pre telekomunikačných operátorov.
Najmodernejšie technológie
A pokiaľ ide o čipovú závislosť? Úplne síce zatiaľ nezmizla, ale vlani napríklad uviedol čínsky telekomunikačný gigant Huawei napriek sankciám zo strany USA na trh 5G telefón Mate 60 s čipom vyrobeným sedemnanometrovým procesom čínskou spoločnosťou Semiconductor Manufacturing International (SCMI).
Údaj o nanometroch označuje veľkosť jednotlivých tranzistorov na čipe a platí, že čím sú menšie, tým viac sa ich zmestí na jeden polovodič. Sedemnanometrový proces je dnes stále vo svete polovodičov považovaný za veľmi pokročilú technológiu. Čínsky SMIC má už však k dispozícii aj výrobné linky, ktoré zvládajú výrobu päťnanometrovým procesom.
Pre porovnanie, najmodernejšie čipy, ktoré si môže dovoliť Apple do svojich najvýkonnejších iPhonov, sú vyrábané trojnanometrovým procesom.
Vzájomná technologická nevraživosť sa tak vyostruje stále viac. V stredu 28. marca prišla agentúra Reuters s informáciou, že Spojené štáty aktívne oslovujú spojencov, aby zabránili domácim spoločnostiam v servise niektorých zariadení na výrobu polovodičov pre čínskych zákazníkov.
Politická hra alebo vážny problém pre firmy?
Je súčasné rozhodnutie čínskeho štátu skôr politickou hrou, pretože americké technologické firmy mali už predtým v otázke Číny zviazané ruky, alebo americké firmy skutočne poškodia?
Pre niekoho to bude možno trochu prekvapivé, ale aj napriek sankciám bola vlani Čína pre Intel vôbec najväčším trhom. Pochádzalo odtiaľ neuveriteľných 27 percent tržieb, teda čiastka asi 54 miliárd dolárov. AMD je od Číny závislá o niečo menej, ale aj tak zrejme potenciálna strata pätnástich percent príjmu dosť zabolí.
Už skôr americké reštrikcie masívne torpédovali čínsky biznis spoločnosti Nvidia, tá sa tým však dnes veľmi trápiť nemusí. Nie všetci americkí technologickí giganti však majú s čínskym trhom problém.
Produkty od Apple Číne nevadia
Pre produkty Apple napríklad dnes tvorí Čína necelú pätinu celosvetových príjmov. Navyše, do minulého roka čínske príjmy spoločnosti nepretržite rástli. Náklonnosť je, zdá sa, obojstranná. Číňania produkty Apple milujú, hoci sa predaje iPhonov na začiatku roka v Číne prepadli v prospech Huawei.
Je to ledva týždeň, odkedy Tim Cook, generálny riaditeľ spoločnosti Apple, otvorene pripustil, že žiadny dodávateľský reťazec nie je pre Apple taký dôležitý ako práve čínsky. Apple nedávno otvoril svoju najnovšiu predajňu v Šanghaji a Tim Cook oznámil, že Apple tento rok uvedie na čínsky trh svoj prémiový headset pre rozšírenú realitu Vision Pro.
Číslo dňa:
2 279 dolárov (t. j. 2 108 eur)
To je nové maximum, ktoré dosiahla cena zlata 1. apríla. Investori totiž očakávajú, že americká centrálna banka Fed tento rok zníži úrokové sadzby aj napriek tomu, že kľúčový ukazovateľ inflácie v USA zaznamenal v marci mierny rast.
Zdroj: Business Insider
K tlaku na ceny zlata sa pridáva aj hľadanie tzv. bezpečných prístavov pre financie v časoch nepokojov, geopolitického napätia a obáv, aby sa izraelská vojna proti Hamasu v pásme Gazy nerozšírila ďalej po nedeľnom (31. 3.) leteckom útoku v Libanone.
Krátke správy:
Ceny komodít tento rok výrazne kolíšu. Okrem zlata značne narastá aj cena za kakao, cukor či ropu. Za rastom cien ropy stojí predovšetkým geopolitické napätie, rastú aj veľkoobchodné ceny palív nafty a benzínu. Naopak, najviac zlacnel plyn, elektrina, železná ruda, kukurica či pšenica.
V skupine poľnohospodárskych komodít jednoznačne kraľuje kakao. Jeho cena tento rok vzrástla o 137 percent. Ešte vlani sa kakao obchodovalo za polovičnú cenu. Cena cukru rastie z dôvodu sucha v Indii a Brazílii. Cena kávy pritom stagnuje a najviac sa v tomto roku nedarí obilninám. Ceny pšenice tento rok klesli o 12,5 percenta, kukurice o 9,3 percenta a sójových bôbov o 8 percent.
Foto: Unsplash/Pablo Merchán Montes
Foto: Unsplash/Pablo Merchán Montes
Huawei vlani zvýšil čistý zisk o viac ako 140 percent. Dosiahol silný rast napriek technologickým sankciám zo strany USA. Celkovo dosiahla spoločnosť v roku 2023 tržby vo výške približne 97,8 miliardy amerických dolárov. Čistý zisk sa zvýšil o viac ako 140 percent na približne 12 miliárd dolárov. Obchodná činnosť so súkromnými zákazníkmi vzrástla o 17,3 percenta.
Európske akciové trhy aj Wall Street majú za sebou skvelý kvartál. Inflácia v Európe sa spomaľuje a investori počítajú s tým, že centrálne banky začnú uvoľňovať menové politiky. Širší index S&P 500 uzavrel štvrťrok na novom rekorde.
Dnes (2. apríla) je Svetový deň povedomia o autizme. Ešte donedávna bol považovaný za zriedkavú poruchu, ukazuje sa však, že je častejší, ako sme si mysleli. Štatistiky hovoria, že autizmom trpí jeden človek zo 100. Autistické spektrum je však pestré a spadajú doň rôzne podtypy, napríklad Aspergerov syndróm či detský autizmus. Na Slovensku pomáha ľuďom trpiacim autizmom a ich rodinám občianske združenie SPOSA.
Slováci majú problém orientovať sa v úverových témach, najmä čo sa týka hypoték alebo povoleného prečerpania. Lepšie výsledky dosiahli v oblasti sporenia či prepočtoch hrubej a čistej mzdy. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu finančnej gramotnosti 365.bank.
„Okrem úverov na bývanie 45 percent populácie stále nerozumie, ako funguje povolené prečerpanie na bankovom účte. Nevedia, že aj v tomto prípade ide o úver. Takmer tretina ľudí si myslí, že v prípade zostatku na ich účte vo výške 600 eur a s povoleným prečerpaním 1000 eur by si mohli kúpiť produkt za 1200 eur a nevznikol by im žiadny dlh,“ priblížila Linda Valko Gáliková, šéfka PR oddelenia 365.bank.
Autormi textu sú Karel Wolf z Forbes Česko, agentúra TASR a Tereza Považanová z Forbes Slovensko.
