Včera sme si pripomenuli významný míľnik v novodobej histórii Slovenska. Dňa 1. mája uplynulo presne 20 rokov odkedy sa Slovensko stalo členom Európskej únie (EÚ). Nadšenie, ktoré zavládlo v súvislosti so vstupom krajiny do najsilnejšieho ekonomického zväzku, sloboda cestovania, práce či možnosť štúdia v zahraničí, často prekrývajú hlasy kritikov európskej integrácie.
Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) sa preto pozreli na obdobie od vstupu Slovenska do únie (prepočty nezahŕňajú dáta za rok 2023) a v analýze zosumarizovali najdôležitejšie fakty týkajúce sa ekonomických prínosov nášho členstva v nej.
Slovensko za obdobie od svojho vstupu do EÚ získalo viac ako 24 mld. eur v priamych čistých platbách z EÚ (v cenách roku 2022). To predstavuje 4500 eur na obyvateľa počas obdobia 19 rokov, teda 20 eur na osobu mesačne.
Analýza NBS o ekonomických prínosoch členstva Slovenska v EÚ
Pozreli sa na priame platby z EÚ a ich dopad na ekonomický rast Slovenska, náklady financovania verejného dlhu aj na vplyv medzinárodného obchodu a jeho pridanej hodnoty na slovenskú ekonomiku a životnú úroveň.
Podľa ich odhadov prispieva členstvo Slovenska v EÚ k hrubému domácemu produktu (HDP) krajiny viac ako 15 percentami. V nominálnom vyjadrení to predstavuje dodatočný príjem 4000 eur na obyvateľa alebo 16000 eur dodatočného príjmu pre štvorčlennú rodinu v priebehu piatich rokov.
Pozitívny efekt
Tri hlavné zdroje pozitívneho dopadu členstva Slovenska v EÚ podľa NBS spočívajú v priamych platbách z programov únie, financovaní verejného dlhu a pozitívnych efektoch medzinárodného obchodu.
Ako uvádza analýza, celkovo Slovensko získalo za obdobie od roku 2004 do roku 2022 v čistých platbách z EÚ viac ako 24 miliárd eur (v cenách roku 2022), čo v prepočte na obyvateľa predstavuje takmer 4500 eur alebo 20 eur na každú osobu každý mesiac od roku 2004.
V podiele na HDP roku 2022 tak Slovensko získalo viac zdrojov z EÚ ako Slovinsko či Česká republika, no výrazne menej ako Maďarsko.
Pozitívny vplyv na slovenské verejné financie malo členstvo Slovenska v EÚ aj v oblasti financovania štátneho dlhu.
Ako podotýka analýza NBS, trhy majú tendenciu žiadať nižšie úrokové sadzby „od ekonomík, ktoré presadzujú konzervatívnu hospodársku politiku a posilňujú svoje inštitúcie“.
Krajiny eurozóny s udržateľnou fiškálnou pozíciou mali preto tendenciu mať úrokové sadzby na verejný dlh skôr nízke, a to aj počas silných turbulencií, akými boli globálna finančná kríza alebo pandémia Covid-19“.
Ekonomické prínosy členstva EÚ
- Priame čisté platby z EÚ – ročne 1,1 % HDP. Slovensko za obdobie od svojho vstupu do EÚ získalo viac ako 24 mld. EUR v priamych čistých platbách z EÚ (v cenách roku 2022). To predstavuje 4500 eur na obyvateľa počas obdobia 19 rokov, teda 20 eur na osobu mesačne.
- Nepriame ekonomické prínosy transferov EÚ – ročne do 2,3 % HDP. Ekonomický prínos týchto transferov bol pravdepodobne podstatne vyšší. Tento „multiplikačný efekt“ schopný zvýšiť potenciál rastu závisel a v budúcnosti bude závisieť od efektívnosti národných orgánov pri využívaní finančných prostriedkov EÚ.
- Nižšie náklady dlhovej služby – ročne 0,6 % HDP. Členstvo v EÚ a prijatie pravidiel inštitucionálnej spolupráce s EÚ znižuje náklady na obsluhu verejného dlhu o približne 700 mil. eur za rok. Kombináciou týchto troch priamo merateľných krátkodobých a strednodobých efektov môžeme konštatovať, že ročný príspevok členstva Slovenska v EÚ je približne na úrovni 4 % HDP. V nominálnom vyjadrení predstavuje tento príspevok 830 eur ročne na osobu.
- Integrácia do medzinárodného obchodu – dlhodobý príspevok 15 % HDP. Až 36 % HDP Slovenska je vystavených medzinárodnému obchodu v rámci EÚ. Po zohľadnení pridanej hodnoty súvisiacej s medzinárodným obchodom konštatujeme, že prístup k Jednotnému trhu EÚ prispieva v dlhodobom horizonte 15 % k slovenskému HDP.
(Zdroj: NBS)
Jednotný trh ako super booster
Významnou hybnou silou európskej integrácie sú a boli podľa NBS výhody jednotného európskeho trhu pričom Slovensko z neho dokázalo výrazne ťažiť.
Ako však podotýka NBS, z veľmi vysokej integrácie obchodu vyplýva, že eventuálny odchod z jednotného európskeho trhu by ekonomiku Slovenska zasiahol obzvlášť tvrdo.
Podľa odhadov analytikov je – na základe podielu pridanej hodnoty na medzinárodnom obchode – až 36 percent HDP Slovenska vystavených medzinárodnému obchodu v rámci EÚ.
Číslo dňa
38,6 %
Na Slovensku sa vlani zvýšil počet insolvencií na 400, čo predstavuje medziročný rast o 15,3 percenta. Celý región strednej a východnej Európy však zaznamenal v rokoch 2022 až 2023 nárast počtu konkurzných konaní až o 38,6 percent.
Ako vyplýva z analýzy nadnárodnej poisťovacej spoločnosti Coface, vyšší počet insolvencií bol okrem Slovenska aj v Česku, Maďarsku, Estónsku, Litve, Poľsku, Srbsku, Slovinsku a Rumunsku. Iba v Bulharsku, Chorvátsku a Lotyšsku evidovali pokles.
„Kým spočiatku firmy odolávali hospodárskemu poklesu aj vďaka vládnym podporným opatreniam počas pandémie, následné zrušenie týchto iniciatív v kombinácii s makroekonomickými tlakmi vyhnalo mieru platobnej neschopnosti do nových výšok,“ skonštatovala v analýze spoločnosť.
Krátke správy
Ilustračné foto: Tesla
Musk rozpustil divíziu Tesla Supercharger. Elon Musk zrušil divíziu, ktorá prevádzkuje sieť rýchlonabíjacích staníc spoločnosti Tesla. Podľa denníka Financial Times Musk v pondelok 29. apríla interne oznámil, že spolu s celým tímom odchádza šéfka oddelenia supernabíjacích staníc Rebecca Tinucci a tiež Daniel Ho, vedúci oddelenia nových produktov. V internom ozname sa píše, že v skupine Supercharger pracovalo približne 500 ľudí.
Prevádzka nabíjacích staníc má pokračovať, takýto razantný krok však vyvoláva mnohé otázky o budúcnosti tejto časti biznisu Tesly. Informácie o dramatických škrtoch ako prvý priniesol portál The Information.
EÚ novým členom prospelo. Všetky nové členské krajiny, ktoré sa pred 20 rokmi spoločne so Slovenskom stali členmi Európskej únie, zo svojho vstupu ekonomicky profitovali. Najrýchlejšie rastúcou ekonomikou z nášho regiónu bolo Poľsko s priemerným ročným rastom na úrovni 3,8 %. Na druhom mieste nasledovalo Slovensko (3,3 %), naopak najpomalšie rástlo Maďarsko a Slovinsko (2,1 %). Všetky nové členské krajiny však rástli v priemere rýchlejšie ako celá EÚ (1,4 %).
Foto: telegraphmediagroup.com
Britské noviny sú opäť na predaj. Po tom, ako ponuka na ich prevzatie stroskotala, je Daily a Sunday Telegraph znova na predaj. Ich novým vlastníkom malo byť konzorcium RedBird IMI, za ktorým stála vláda Spojených arabských emirátov. Medzičasom však Británia zaviedla právne predpisy, ktoré iným štátom zakazujú vlastniť noviny a spravodajské časopisy v Spojenom kráľovstve.
Foto: SITA/AP
Amazonu sa darí. Výsledky Amazonu v prvom kvartáli tohto roka prekonali očakávania trhu. Záujem o umelú inteligenciu totiž podporil rast v segmente cloudových služieb. Čistý zisk Amazon.com v prvom kvartáli vyskočil na 10,43 miliardy USD (9,7 mld eur), teda 98 centov na akciu, z 3,17 miliardy USD (31 centov na akciu), v rovnakom období pred rokom. Analytici v priemere počítali so ziskom 83 centov na akciu.
Slováci získavajú informácie o financiách hlavne na základe vlastných skúseností, od rodiny a z internetu. Z vlastných omylov a skúseností sa o fungovaní financií učí 49 % ľudí. Informácie od rodiny čerpá 38 % opýtaných, z internetu čerpá 33 % respondentov. Školské vyučovanie ako zdroj informácií využíva len 16 % opýtaných.
