Energetická chudoba je príznačná tým, že si domácnosť nemôže dovoliť udržiavať vo svojom bývaní vhodnú teplotu. Jej dôvodom je nedostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov za energie, s ktorým bojuje nemalá časť Slovákov.
Slovenská akadémia vied vypracovala publikáciu, ktorá poukazuje na pomery slovenských domácností v oblasti energetickej chudoby. Výskumníci v práci považujú energetickú chudobu za problém, ktorý významne ovplyvňuje slovenskú spoločnosť a treba ho vyriešiť čo najskôr.
Ohrozená krajina
V medzinárodnom porovnaní sa Slovensko zaradilo medzi najohrozenejšie krajiny po južných krajinách ako Cyprus, Španielsko a Portugalsko. Mnoho domácností v týchto krajinách nemá žiadne vykurovacie zariadenie – disponujú len prenosnými ohrievačmi. Tieto krajiny však čelia vysokým teplotám v letných mesiacoch a sú ťažko zvládnuteľné bez klimatizácie, ktorú si sociálne slabšie rodiny nemôžu dovoliť.
Každá štvrtá slovenská domácnosť si nemôže dovoliť udržať dostatočné teplo vo svojom obydlí. Pokiaľ ide o susedné krajiny, podiel je podľa SAV výrazne nižší. Pod hranicou chudoby má problém s primeranou teplotou v Poľsku a Maďarsku 10 percent domácností a v Rakúsku 5 percent domácností.
Na Slovensku je vývoj energetickej chudoby v čase nepriaznivý. Naopak v susediacich krajinách podiel domácností, ktoré nie sú schopné udržať si v obydlí primerané teplo, v časti populácie pod hranicou chudoby v priebehu ostatných 20 rokov klesal.
Foto: Prog.sav.sk
Zlepšenie v susedných krajinách
Ako je viditeľné na grafe, v Poľsku sa podiel znížil z 51 percent v roku 2005 na 10 percent v roku 2022. V Maďarsku je preukázateľné zlepšenie z 34 percent z roku 2005 na 10 percent v roku 2022.
V Českej republike sa podiel podarilo znížiť z 19,5 percenta v roku 2005 na 7 percent v roku 2022, no v roku 2023 nastal znovu nepriaznivý nárast na 16 percent v roku 2023. Na Slovensku podľa výskumníkov môžeme sledovať nárast z 19 percent v roku 2005 na 25 percent v roku 2022 a následne až na 30 percent v roku 2023.
Dáta z rodinných účtov z roku 2022 poukazujú na to, že slovenská domácnosť dá v priemere 10,3 percenta zo svojho príjmu práve na energie. „Ak však prihliadneme na počet členov v domácnosti, podiel sa zvýši na 19 percent, čo znamená, že domácnosť musí do energií investovať pätinu svojich príjmov,” píšu výskumníci v publikácii.
SAV upozorňuje aj na to, že ceny energií nemožno považovať za jedinú a hlavnú príčinu energetickej chudoby Slovákov. Je spôsobená aj inými faktormi – do úvahy treba brať aj vývoj v rámci Európskej únie. Ak je cieľom EÚ vytvorenie jednotného trhu s elektrinou a plynom, ako aj zavedenie jednotnej energetickej politiky, nemožno očakávať, že ceny energií u nás budú významne nižšie ako v okolitých krajinách. V prípade, že nárast cien energií bude vyšší ako rast príjmov, sa dá očakávať nárast podielu ľudí v energetickej chudobe.
Energetickou chudobou je postihnutá domácnosť vtedy, ak jej po úhrade celkových nákladov na energie zostane menej ako 1,5 násobok životného minima (pozn. red. zhruba 270 eur mesačne) a súčasne je jej celkový čistý ročný ekvivalentný disponibilný príjem menší ako národný medián (pozn. red. 8 818 eur za rok 2022 podľa oficiálnych údajov štatistického úradu).
Ohrozené skupiny
Rodiny aspoň s jedným dieťaťom do 25 rokov sú najohrozenejšie energetickou chudobou. Predstavujú až 28,6 percenta domácností. V poradí druhou najohrozenejšou skupinou sú podľa rodinných účtov 2022 domácnosti dôchodcov, v ktorých žije len jedna osoba a už nie je zárobkovo činná – 14 percent domácností.
Energetická chudoba je problémom, ktorý je potrebné riešiť urgentne, upozorňuje SAV. Slovensko je jednou z mála krajín, v ktorej sa nepriaznivá situácia ešte viac zhoršuje a jej neriešenie prehlbuje problém.
S energetickou chudobou má súvislosť aj znečisťovanie ovzdušia, keďže niektoré domácnosti si nedovolia vykurovať prirodzenými látkami, ale škodlivinami. Podľa SAV je nevyhnutné určiť vhodné opatrenia na kompenzácie energeticky chudobným domácnostiam, aby sa mohla situácia do budúcna zlepšiť.
Číslo dňa
258,6 milióna eur
Túto sumu predstavuje import čokolády zo zahraničia na Slovensko v roku 2023. Zaujímavosťou je, že ide o pokles oproti roku 2022. Priviezlo sa k nám viac ako 47-tisíc ton čokolády.
Foto: Zax Chocolate
Dovoz z piatich krajín predstavoval takmer dve tretiny z celkového dovozu čokolády a čokoládových výrobkov na Slovensko. Vyplýva to z informácií štatistického úradu.
Krátke správy
Ceny zlata výrazne vzrástli. Podporilo ich oslabenie dolára a pokles výnosov amerických dlhopisov vlády po správe o ochladení trhu práce v USA. Augustový kontrakt na zlato ukončil piatkové obchodovanie na newyorskej komoditnej burze Comex so ziskom 28,30 dolára alebo 1,19 percenta na 2397,70 dolára (2215,17 eura) za uncu (31,1 gramu).
Unsplash/Jingming Pan
Unsplash/Jingming Pan
Česko od roku 2027 zakazuje klietkový chov. Napriek tomu, že k zákazu klietkových chovov má dôjsť až v roku 2027, upustilo od nich už približne 45 percent českých hydinárov. Česko k zákazu pristúpilo ako jedna z mála krajín Európskej únie, napríklad Poľsko o ňom ani neuvažuje. Informoval o tom portál Novinky.cz.
Firmy chcú rozširovať vozové parky. Deviati z desiatich manažérov očakávajú, že sa vozové parky ich firiem v najbližších troch rokoch rozrastú alebo zostanú stabilné. Vyplýva to z Barometra mobility a flotily 2024, ktorý vytvorila spoločnosť Arval v krajinách po celom svete. Na Slovensku sa do neho zapojilo 250 spoločností.
