Pre ľudí unikajúcich pred vojnou na Ukrajine je kľúčovým tzv. status dočasnej ochrany. Podľa čerstvých štatistík ich bolo v rámci EÚ udelených viac ako štyri milióny. Prečo je status pre utečencov pred vojnou dôležitý a ako sa im darí na Slovensku?
Na úvod niekoľko čísel. Podľa UNHCR je celosvetovo zaznamenaných 6,4 milióna utečencov z Ukrajiny a v rámci Európskej únie to je takmer šesť miliónov. Kľúčovým pre ľudí unikajúcich pred vojnou u nášho východného suseda je tzv. status dočasnej ochrany či útočiska.
Ten utečencom z Ukrajiny výrazne uľahčuje pobyt na území Európskej únie. Podľa dát Eurostatu z konca marca bol v rámci euro inštitúcie udelený 4,2 miliónom ľuďom, ktorí nie sú občania EÚ a utekajú pred vojnou. Aké sú výhody dočasnej ochrany a ako sa utečencom darí na Slovensku?
Únik pred vojnou
Status dočasnej ochrany bol v najväčšom počte udelený v Nemecku. Krajina eviduje až 1,3 milióna odídencov. Potom nasleduje Poľsko s takmer miliónom a náš západný sused, Česká republika, eviduje vyše 364-tisíc odsúhlasených žiadostí.
V roku 2023 dala Európska únia zelenú predĺženiu tohto statusu pre utečencov, a to z marca roku 2024 na 4. marec roku 2025.
„EÚ bude podporovať ukrajinský ľud tak dlho, ako to bude potrebné. Predĺženie postavenia osôb s ochranou poskytuje istotu viac ako 4 miliónom utečencov, ktorí v EÚ našli bezpečné útočisko,“ povedal k problematike v tom čase španielsky minister vnútra Fernando Grande-Marlaska Gómez
Z čísel Eurostatu vyplýva, že na Slovensku ako bezprostrednom susedovi Ukrajiny bol tento status priklepnutý 118 425 ľuďom. Ako zdôrazňuje web Rady Európskej únie, status dočasnej ochrany sprístupňuje utečencom práva euro inštitúcie, napríklad právo na pobyt, právo na trh práce a k bývaniu, právo na lekársku pomoc, právo na sociálnu starostlivosť a prístup k vzdelávaniu pre deti.
„Status dočasného útočiska je dôležitý, pretože poskytuje ľuďom na úteku ochranu a prístup k možnostiam, ktoré pomáhajú v ich integrácii, napríklad keď ide o prístup k zdravotnej starostlivosti alebo k možnosti bezprostredne sa zamestnať po nadobudnutí tohto statusu,“ konkretizovala pre Forbes Lenka Vestenická z organizácie Človek v ohrození.
Foto: Eurostat
Z organizácie Človek v ohrození Vestenická prezradila, že podľa dát rezortu vnútra vyplýva, že väčšina držiteľov statusu dočasného útočiska sú na Slovenska ženy a deti. Taktiež podčiarkla, že na základe dokumentov medzinárodných organizácií majú vedomosť, že väčšina utečencov a utečeniek pred príchodom na Slovensku boli zamestnaní a zamestnané. Z analýzy Inštitútu sociálnej politiky vyplýva, že si nachádzajú prácu pod svojou kvalifikáciou.
„V súčasnosti je preto potrebné sa zamerať na integráciu, ktorá by prispela k využitiu ich potenciálu, ako aj potenciálu ich detí, z ktorých mnohé ešte stále nenavštevujú školy na Slovensku. Je taktiež potrebné naďalej podporovať zraniteľné skupiny medzi utečencami, ako sú ľudia so zdravotným znevýhodnením alebo staršie osoby,“ uviedli pre Forbes z organizácie Človek v ohrození.
Organizácia zároveň doplnila, že štát sa o utečencov na Slovensku stará viacerými spôsobmi, napríklad pomocou príspevku za ubytovanie. Ten sa vypláca majiteľom nehnuteľností, ktorí utečencov pred vojnou ubytúvajú, alebo dávkami v hmotnej núdzi pre osoby bez príjmu.
„Navyše, viaceré ministerstvá v minulosti spustili rôzne typy podpôr, napríklad pri integrácii na trh práce alebo pri zaraďovaní detí do škôl,“ doplnila Vestenická z Človeka v ohrození.
Slovenská akadémia vied v rámci jednej z iniciatív mapuje skúsenosti ľudí, najmä žien, ktoré utiekli z Ukrajiny pred vojnou na Slovensko. Akadémia vyhotovila výskum od septembra roku 2023 a pokračuje v ňom do konca tohto roka.
„Mám tu zostať alebo ísť na Ukrajinu? Zdá sa, že zatiaľ zostať, pokiaľ bude pokračovať vojna na Ukrajine. Chceme tu zostať zo všetkých síl. Veľa závisí od programu, ktorý v súčasnosti máme na preplácanie bývania, takže zatiaľ sme tu. Program bol predĺžený. Teraz [v decembri 2023] si môžem plánovať svoj život na štyri mesiace. Ak bude program zrušený, potom každý čelí akútnej otázke, či je možné platiť za bývanie. Túto otázku ani nechcem vysloviť, pretože neviem, ako to bude,“ cituje vo svojej štúdii SAV 38-ročnú Irinu.
Číslo dňa
63 miliárd eur
Spojené štáty „ukázali chrbát“ Číne. Svetová veľmoc totiž predbehla ázijského rivala a stala sa najväčším biznis partnerom Nemecka v prvom kvartáli tohto roka.
Freepik/Bearfotos
Foto: Freepik/Bearfotos
Ako uvádza TASR, podľa výpočtov agentúry Reuters, ktoré sa opierajú o oficiálne údaje nemeckého štatistického úradu, obchodná výmena Nemecka s USA dosiahla v prvých troch mesiacoch tohto roka 63 miliárd eur, zatiaľ čo v prípade Číny to bolo len necelých 60 miliárd eur.
Krátke správy
Blížiaci sa Deň matiek je rodinnou akciou a udalosťou, no zároveň ide aj o deň, ktorý v komerčnom kontexte dýcha na krk známejším sviatkom. Podľa čerstvého prieskumu agentúry Perfect Crowd pre spoločnosť Allegro je práve Deň matiek na Slovensku jedným z najvypuklejších nákupných sviatkov.
V intenzite nákupov síce stále dominujú Vianoce, no Deň matiek zatieňuje ďalšie významné sviatky, ktoré oslavuje množstvo Slovákov. Podľa čerstvých dát až 30 percent Slovákov na Deň matiek kupuje darčeky svojim blízkym a tento deň tak predbehol napríklad Valentín (28 percent) či spomínaný Black Friday (25 percent).
V prvom kvartáli tohto roka klesli ponukové ceny nehnuteľností medzištvrťročne o 0,4 %. V absolútnom vyjadrení išlo o pokles o 10 eur za štvorcový meter (m2) na priemernú cenu 2423 eur/m2.
V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška boli ceny nižšie o 5,2 percenta. K posunu celkovej ceny bývania smerom nadol prispel najmä Košický a Banskobystrický kraj, príspevok Bratislavského kraja bol po dlhšom období kladný. Informovala o tom vo štvrtok Národná banka Slovenska.
Popredný japonský výrobca ocele Nippon Steel sa drží svojho plánu uzavrieť do konca roka dohodu o kúpe U.S. Steel aj napriek odporu voči transakcii v USA.
Oznámila to vo štvrtok japonská oceliareň. Vlani v decembri ponúkla Nippon Steel takmer 15 miliárd USD (13,96 miliardy eur) za prevzatie ikonickej U.S. Steel.
