V sobotu 24. februára uplynuli dva roky od ruskej invázie na Ukrajinu. Čo to spravilo s ekonomikou a akým výzvam čelila naša krajina?
„Vypuknutie vojny prinieslo vysokú globálnu neistotu, pretŕhanie obchodných vzťahov, nárast inflácie a zhoršenie úverových podmienok, čo zabrzdilo postpandemické oživenie,” uvádza v tlačovej správe analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
V porovnaní s predvojnovou úrovňou slovenská ekonomika vzrástla o 2,2 percenta, zatiaľ čo ekonomika EÚ oscilovala okolo úrovne dvoch percent.
V úvode konfliktu to síce vyzeralo, že na Slovensku budeme mať len oči pre plač, ale opak bol pravdou. Slovenská ekonomika sa vyvíjala typicky „zátopkovsky”, keď začala naplno a postupne pridávala. Zato európske HDP štart „prepálilo“ a do pomyselného cieľa prišlo s horším výsledkom.
Vývoj inflácie
Celková inflácia dosiahla svoj vrchol na prelome rokov 2022 a 2023, keď sa únijný priemer zastavil na hodnote 11,5 percenta a slovenský na 15,4 percenta. Následne sa začal proces takzvanej dezinflácie, čiže spomaľovania inflácie.
„Veľkú rolu zohrávali ceny energií. Zatiaľ čo na Slovensku doteraz máme silnú (a veľmi nákladnú) reguláciu cien energií, v iných krajinách boli použité aj iné modely pomoci občanom,” približuje Horňák.
Na Slovensku sa podarilo úplne odstrániť trhové impulzy z cien pre domácnosti, čo spôsobilo dodatočný tlak na štátny rozpočet. Dorovnávanie trhových úrovní tak vytvorilo ideálne podhubie pre dlhšie trvajúcu zvýšenú infláciu.
Svetlo na konci tunela začalo svietiť až vďaka ekonomickému spomaleniu a upokojeniu na komoditných trhoch, čo oslabuje inflačné tlaky. Odhaduje sa, že medziročný rast cien v EÚ by sa v priebehu tohto roka mohol výrazne priblížiť k dvom percentám.
Ceny energií sa ustálili
Ceny energií začali rásť už koncom roka 2021 pre problémy s plynovodom NordStream a vrchol dosiahli v lete 2022 počas vysokej neistoty ohľadom dostatku energií počas nadchádzajúcej zimy. Aktuálne sú späť na úrovniach spred začiatku vojnového konfliktu.
„Pomohla tomu teplá zima, dostatok plynu v zásobníkoch aj oslabená ekonomická aktivita. Opätovný rozbeh napĺňania zásobníkov po zime a oživenie ekonomickej aktivity budú pravdepodobne faktorom, ktorý pokles cien zastaví,” predpovedá Horňák.
Ustálenie cien podporil aj výraznejší ťah na využívanie obnoviteľných zdrojov a postupné odpútavanie sa od závislosti na Ruskej federácii. Ďalší vývoj sa dá približne predpokladať, ale doteraz závisel nárast podielu obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny predovšetkým od počasia.
V EÚ vzrástla inštalovaná kapacita obnoviteľných zdrojov v roku 2022 o 3,5 percenta a prvotné odhady hovoria aj o rekordne silnom pripájaní nových obnoviteľných zdrojov v roku 2023.
Štáty chcú zbrojiť
Vojnový konflikt blízko hraníc vyspelých ekonomík spôsobil masívne oživenie témy obrany a obranyschopnosti krajín.
Zvýšil sa záujem o členstvo v NATO i EÚ a ožíva aj myšlienka spoločnej európskej armády. Podľa prieskumu Eurobarometer ju podporujú až tri štvrtiny Európanov – ide však o konštantný podiel už niekoľko rokov.
Číslo dňa
39 miliónov eur
V súvislosti s vyvolanými investíciami na realizáciu strategického parku Valaliky pri Košiciach je potrebné v štátnom rozpočte zabezpečiť ďalšie desiatky miliónov eur. Uviedol to na rokovaní tripartity predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
„Oproti plánovanej investícii sme po intenzívnej komunikácii s obcami, mestami a inými aktérmi v území identifikovali ďalšie investície vo výške takmer 35 miliónov eur, s ktorými sa pôvodne nepočítalo. Spolu s vyvolanými investíciami kraja to predstavuje viac ako 90 miliónov eur, na ktoré budeme musieť hľadať finančné zdroje,“ povedal Trnka po stretnutí s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas-SD) a zástupcami MH Invest a Valaliky Industrial Park.
Volvo by malo vo Valalikoch pri Košiciach spustiť výrobu elektromobilov už v roku 2027. Foto: Archív Volvo cars
Krátke správy
Európska centrálna banka (ECB) musí odolať pokušeniu predčasného zníženia sadzieb, upozorňuje uznávaný odborník. ECB necháva úrokové sadzby na rekordnom maxime od septembra minulého roka a odmieta diskusie o ich skorom znížení.
Argumentuje, že rast miezd je stále príliš rýchly na to, aby začala uvoľňovať svoju reštriktívnu politiku. K podobnému záveru postupne prichádzajú aj investori.
Firmy pred časom vystrašila informácia, že od budúceho roka budú musieť zverejňovať a auditovať ESG report o udržateľnosti. V ňom sa má zmerať dosah ich biznisu na životné prostredie, zamestnancov či zákazníkov. Novej byrokracii sa však môžu vyhnúť niektoré podniky, ktoré majú akcionárov v EÚ.
Protesty farmárov dostávajú eurokomisiu pod tlak. Tá zatiaľ v ďalšej sérii ústupkov farmárom nevylučuje ani výrazné zásahy do pravidiel a cieľov agropolitiky EÚ.
