Príliš veľa turistov predstavuje problém, ktorý sa ako leitmotív tiahne európskymi mestami. Na jednej strane ide o významný zdroj príjmov, na tej druhej zase vyskakuje nespokojnosť obyvateľov, že návštevníkov je neúmerne veľa. Riešením sa stáva vstupné, turistické zóny či dane.
Ako píše portál Idnes.cz, po prudkom prepade počas pandémie počet turistov opäť prudko vzrástol a v letnej sezóny by mal prekročiť úroveň spred obdobia.
Napríklad počet leteniek nízkonákladových leteckých spoločností v Európe, ktorý od roku 2010 rástol o 10 percent ročne a v roku 2019 dosiahol 500 miliónov, by podľa odhadov mohol v roku 2024 prekročiť 800 miliónov.
Foto: Pexels
Foto: Pexels
Výsledkom je, že v najobľúbenejších destináciách, do ktorých sa cestuje na dovolenku do mesta, teraz na každého miestneho obyvateľa pripadá ročne dvadsať a viac návštevníkov.
Vstupné v Benátkach, dane v Paríži
Talianske Benátky sú jedným z najväčších turistických magnetov Európy. V snahách mierne obmedziť turizmus zašli asi najďalej. Od tohto roku zaviedli vstupné do centra mesta, ktoré sa pohybuje od 3 do 10 eur.
Francúzska metropola Paríž zase takmer strojnásobila sadzby turistickej dane, a to z 0,25 až 5 eur na 0,65 až 14,95 eur v závislosti od oblasti a typu ubytovania.
Španielska Sevilla, do ktorej ročne zamieria tri milióny turistov a sama má len 700-tisíc obyvateľov, začne spoplatňovať svoje atrakcie. Napríklad na námestí Plaza de España, ktoré je už takmer sto rokov jednou z hlavných atrakcií mesta, budú čoskoro musieť peší návštevníci za zážitok zaplatiť.
Výťažok z plánovaného vstupného chce potom radnica využiť na údržbu. Starosta Sevilly José Luis Sanz pri zdôvodňovaní rozhodnutia zverejnil na sieti X aj video, na ktorom sú vidieť chýbajúce dlaždice či poškodené fasády niekoľkých budov.
Rezervačný systém v Marseille
Od januára 2024 platia 25 eur za vstup aj zahraniční návštevníci chrámu Hagia Sofia v Istanbule, ročne tento pôvodne byzantský kresťanský chrám navštívi asi 3,5 milióna ľudí.
Iné mestá zase stavili na lepšie riadenie. Napríklad Atény vlani v lete zaviedli systém časových slotov pre turistov v Akropole, letný vstup do národného parku Calanques v Marseille zase reguluje systém bezplatných rezervácií.
Podrobnejší pohľad do štyroch krajín, ako sa hľadá rovnováha medzi potrebnými príjmami a kvalitou života obyvateľov, si prečítajte v článku portálu Idnes.cz.
Číslo dňa
20 891
Toľko bytov sa na Slovensku dokončilo počas vlaňajška. Bol to len o 3,3 percenta vyšší počet než v roku 2022.
Z dlhodobého hľadiska bola aktuálna výstavba dynamickejšia ako pred pandémiou, počty dokončených bytov o pätinu prevyšovali predpandemický priemer. Aktuálny počet dokončených bytov v roku 2023 predstavoval druhú najvyššiu hodnotu od vzniku samostatného Slovenska. Vyšší počet bol len v roku 2020. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Foto: M. Lachkovič/Bratislava Tourist Board
Foto: M. Lachkovič/Bratislava Tourist Board
Naďalej bola najväčšia koncentrácia výstavby v regióne okolo hlavného mesta, viac než štvrtina z vlani postavených bytov bola práve na území Bratislavského kraja.
Z hľadiska regionálneho vývoja najdynamickejšie medziročne vzrástol počet dokončených bytov v Banskobystrickom kraji (takmer o polovicu) a v Bratislavskom kraji (o viac ako štvrtinu).
Krátke správy
Globsec potvrdil, že tohtoročná konferencia sa prvýkrát nebude konať v Bratislave, ale v Prahe. Namiesto slovenských ústavných činiteľov bude zahraničných štátnikov hostiť český prezident Petr Pavel. Globsec pravidelne kritizoval Robert Fico aj Andrej Danko.
Ako pripomína Denník N, viacerí bývalí ministri, vrátane nominantov Smeru, označili za chybu, ak Slovensko o túto konferenciu príde.
Skupina Kofola získala súhlas na kúpu väčšinového podielu vo firme Pivovary CZ Group, ktorá vyrába pivá značky Holba, Zubr a Litovel. Taktiež môže kúpiť spoločnosť Fontána, ktorá na území Česka predáva alkoholické i nealkoholické nápoje. Transakcie povolil český protimonopolný úrad.
Ako ďalej uvádza Forbes.cz, Pivovary CZ Group sú piatou najväčšou pivovarníckou skupinou v Česku, vlani plánovali vyrobiť 800-tisíc hektolitrov, z čoho viac ako tretina ide na export.
Bývalý predseda maďarského Ústavného súdu Tamás Sulyok sa v utorok oficiálne stal novým prezidentom republiky. V úrade nahradil Katalin Novákovú, ktorá sa vzdala postu po svojom rozhodnutí o udelení milosti pre muža odsúdeného za utajovanie prípadu sexuálneho zneužívania v detskom domove.
Ako ďalej informuje denník Sme, parlament demisiu hlavy štátu prijal 26. februára a v ten istý deň zvolili jej nástupcu.
Štyria bývalí vysokopostavení manažéri americkej internetovej spoločnosti Twitter zažalovali miliardára Elona Muska. Tvrdia, že im dlží odstupné presahujúce 128 miliónov dolárov, píše Forbes.cz. Musk predvlani v októbri kúpil firmu Twitter za 44 miliárd dolárov a následne ju premenoval na X.
