Slovenská ekonomika by mala v tomto roku vzrásť o 2,7 percenta a v ďalších dvoch rokoch tempom okolo troch percent. Predpokladá to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktualizovanej makroekonomickej prognóze.
Oproti marcovej prognóze tak tohtoročný rast HDP zvýšila o 0,5 percentuálneho bodu. Bankoví analytici sú však oproti prognózam RRZ menej optimistickí.
Slovenská ekonomika potrebuje dôveryhodný konsolidačný plán, efektívne čerpanie prostriedkov z európskeho Plánu obnovy a odolnosti, ako aj zásadnejšie reformy. O tých však zatiaľ zo strany vlády nie je počuť.
Čo predpokladá RRZ?
„Naďalej očakávame, že primárnym zdrojom rastu sa v tomto roku stane spotreba domácností. Následne sa od roku 2025 vo významnej miere pridá aj export, výraznejšie podporený oživením svetovej ekonomiky a medzinárodného obchodu,“ uviedla rada.
V roku 2026 má podľa RRZ priniesť impulz do ekonomiky záverečný rok čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Naopak, v rokoch 2027 a 2028 už hospodárstvo takýto impulz nedostane, čo v kombinácií so stagnujúcou zamestnanosťou bude podľa RRZ stačiť na tempo rastov v okolí dvoch percent. Zmeniť by to mohli štrukturálne reformy na zlepšenie konkurencieschopnosti ekonomiky.
Rast cien a reálne mzdy
Silnejší hospodársky rast by mal byť podporený výrazne miernejším tempom inflácie, ktorá by mala v horizonte prognózy do roku 2028 iba raz prekročiť tri percentá. „To by malo nastať v roku 2025, pričom hlavným dôvodom bude nárast regulovaných cien a služieb. Následne by tempo rastu cien malo zvoľňovať, čomu dopomôžu znížené ceny komodít a pôsobenie stále pomerne prísnej menovej politiky,“ avizovala rozpočtová rada.
Nižšia inflácia a výrazný rast nominálnych miezd by mali v tomto roku podporiť vývoj reálnych miezd, ktoré podľa RRZ vzrastú o takmer päť percent a budú tak stimulovať spotrebu domácností. Tempo rastu pod 3 percentá by si mali reálne platy zachovať aj v ďalších rokoch.
Prognóza RRZ pracuje s predpokladmi dodržania výdavkových limitov podľa nových pravidiel EÚ. Oproti predchádzajúcej predikcii očakáva mierne vyššiu úroveň deficitov na horizonte prognózy, čo vytvára dodatočný impulz pre nominálny aj reálny rast ekonomiky. Schodok verejných financií by mal v roku 2024 dosiahnuť 5,7 percenta HDP a do roku 2028 klesnúť na 3,9 percenta, očakáva RRZ.
V aktuálnych odhadoch vníma RRZ miernu prevahu negatívnych rizík nad pozitívnymi. „Za podstatné riziko prognózy považujeme zvýšenú rizikovú prirážku slovenských dlhopisov a rastúce úrokové náklady. Tie majú v budúcnosti potenciál obmedziť produktívne investície a kvalitu verejných služieb. Ďalším významným rizikom prognózy je pomalšie čerpanie plánu obnovy,“ zhodnotila.
Analytici sú opatrnejší
„Prognózu RRZ vnímame ako mierne optimistickú, keďže náš predpoklad rastu ekonomiky v tomto a budúcom roku je 2,2 a 2,5 percenta,“ uviedol pre Forbes Michal Lehuta, analytik VÚB.
Ako dodal, pesimistickejší sú prakticky vo všetkých výdavkových komponentoch HDP: v spotrebe domácností, spotrebe vlády, v investíciách – najmä v roku 2025, ako aj v zahraničnom obchode.
Podobne ako RRZ však očakávajú postupné oživenie aktivity v priemysle a tým aj exportov, je tu však jedno „ale“.
„Nazdávame sa, že Slovensko za ostatné roky stratilo časť zo svojich exportných trhových podielov natrvalo, napríklad na úkor čínskeho vývozu elektrických áut. Ekonomiku bude v najbližších rokoch navyše spomaľovať aj potrebná konsolidácia verejných financií,“ doplnil Lehuta.
Čaká sa na dôveryhodný konsolidačný plán
Hlavným rizikom prognózy je podľa neho geopolitická situácia vo svete, a to nielen vo svetle vojny na Ukrajine či Blízkom Východe, ale aj v kontexte novembrových prezidentských volieb v USA, ktoré by mohli priniesť ďalší rast protekcionizmu v medzinárodnom obchode a investovaní či čínskej hrozby pre Taiwan, čo by mohlo ohroziť výrobu čipov.
Vláda z krátkodobého hľadiska pre ekonomický vývoj podľa Lehutu veľa urobiť nemôže, keďže ďalším rastom výdavkov ju už stimulovať nemôže. Dôveryhodným konsolidačným plánom pre verejné financie však môže investorov uistiť o bezpečnosti investovania do slovenských štátnych dlhopisov, čo môže pomôcť o čosi znížiť aj komerčné úrokové sadzby, dodáva analytik VÚB.
Podobný názor má aj ekonomický analytik Tatra Banky Andrej Martiška. Pre podporu pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky odporúča vláde „z krátkodobého hľadiska zodpovedne konsolidovať verejné financie, efektívne čerpať a využívať dostupné prostriedky na investovanie a vytvárať podmienky pre prílev kvalifikovanej pracovnej sily zo zahraničia“.
V dlhodobom horizonte je podľa neho potrebné zamerať sa hlavne na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, vyvažovanie dopadov negatívnych demografických trendov, zlepšovanie dlhodobého potenciálu a budovanie ľudského kapitálu aj investíciami do infraštruktúry, vedy a výskumu, vzdelávania či zdravotníctva.
Ako podotýka Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne, okrem už spomenutého konsolidačného plánu, ktorý by definitívne upokojil finančné trhy a znížil našu rizikovú prirážku, čím by zlacnil financovanie budúceho ekonomického rastu, treba venovať pozornosť dlhodobej vízií a reformám.
„Tie by mali v stredno až dlhodobom horizonte zabezpečiť zlepšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a pritiahnuť nové zahraničné investície. Demografická zmena, chýbajúci pracovníci a absencia talentov bude náš ekonomický rast prirodzene limitovať,“ upozorňuje Kočiš.
Budúci rast slovenskej ekonomiky by mal byť podľa Kočiša založený na inováciách a výskume, pretože podľa štúdie sú práve tie zodpovedné za 45 percent ekonomického rastu. Kompetentný ľudský kapitál a jeho vhodné rozmiestnenie sa podieľajú na raste ďalšími 40 percentami.
„Výhodou ekonomiky založenej na znalostiach a odbornosti je aj dosahovanie vyššej pridanej hodnoty a čistejšie životné prostredie. Ak naše výrobky alebo poskytované služby budú sofistikovanejšie, môžeme si za ne viac vypýtať, čo sa pozitívne prejaví na celkovom bohatstve a prosperite krajiny,“ hovorí analytik SLSP.
Demografickú výzvu môžeme podľa neho riešiť vytvorením atraktívneho prostredia pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, zastavením odlivu mozgov, znížením byrokratickej záťaže alebo vyššou participáciou obyvateľov na trhu práce. Pomôcť by mohla aj robotizácia a zmenšovanie byrokracie.
Pozor na (ne)predvídateľné udalosti
Ako ďalej upozorňuje Andrej Martiška z Tatra banky, práve posledné roky ukázali, že existuje skutočne široká škála predvídateľných aj úplne nepredvídateľných externých udalostí, ktoré vedia dramaticky zamávať svetovou aj domácou ekonomikou.
„Práve preto je veľmi dôležité mať v poriadku verejné financie, aby bol priestor pripravený na takéto udalosti primerane zareagovať a zmierniť ich dopady na domácu ekonomiku. Dnes, pri aktuálnom stave verejných financií, takýto priestor, žiaľ, nemáme,“ myslí si Martiška.
Medzi tie predvídateľnejšie externé riziká patrí opätovný nárast cien komodít na svetových trhoch či narušenie dodávateľských reťazcov v dôsledku geopolitického napätia či eskalácie vojenských konfliktov vo svete, ako aj politické riziká vyplývajúce z volieb vo Francúzsku a v USA.
Číslo dňa
50 miliónov
Darom vo výške 50 miliónov dolárov (46,8 mil. eur) sa stal Timothy Mellon jedným z najvýznamnejších podporovateľov Donalda Trumpa v aktuálnej volebnej kampani pred prezidentskými voľbami v USA. Ako informuje BBC, rekordnú sumu poukázal tento 81-ročný miliardár a člen jednej z najbohatších amerických rodín koncom mája tohto roka.
Krátke správy
Ilustračné foto: Emerson Vieira / unsplash.com
Inflácia v Argentíne ukrajuje zo steakov. Argentínčania, preslávení svojimi steakhousmi, rozľahlými hovädzími farmami a grilovačkami, jedia menej hovädzieho mäsa. Opasky si museli pritiahnuť z dôvodu vysokej inflácie a ekonomickej recesie, informuje Reuters. Spotreba hovädzieho mäsa v Argentíne tento rok klesla o takmer 16 percent.
Stopka pre Kaspersky? Spojené štáty americké oznámili, že plánujú zakázať predaj antivírusového softvéru ruskej spoločnosti Kaspersky. Ako uvádza BBC, dôvodom majú byť údajné väzby spoločnosti na Kremeľ.
Spoločnosť Kaspersky v reakcii uviedla, že využije „všetky dostupné právne možnosti“ na boj proti takémuto zákazu. Zároveň poprela, že by bola zapojená do akejkoľvek činnosti, ktorá by ohrozovala bezpečnosť.
Kúpim si bistro. To si povedal najbohatší muž Európy a majiteľ luxusného konglomerátu LVMH, Bernard Arnault. Do svojho portfólia tak pridal aj väčšinový podiel vo svojom obľúbenom malom parížskom bistre Cez l’Ami Louis. Ako uvádza CNN, bistro so 100-ročnou históriou Arnault vníma ako „autentický parížsky klenot“.
