Online encyklopédiu Wikipediu pozná takmer celý svet. V Rusku sa ju ale rozhodli nahradiť vlastnou verziou, ktorú výrazne scenzurovali a upravili podľa vlastných predstáv. Podľa expertov je prepisovanie histórie bežnou praxou v aktuálnom Putinovom režime.
Podľa ruského nezávislého portálu Kommersant ohlásil vznik projektu Ruwiki jej šéf Vladimir Medejko minulý rok 24. mája na podujatí Ruské internetové fórum. Vytvorenie novej online platformy odôvodnil tým, že má ísť o internetovú encyklopédiu, ktorá ponúka „vyvážené a presné informácie“.
Ako web podčiarkol, nový ruský projekt je akýmsi „zrkadlom“ originálnej Wikipedie a z pôvodného zdroja „preklopil“ 1,9 milióna pôvodných článkov. Podľa Kommersant funguje ruská online encyklopédia na domácich serveroch a vznikla za pomoci viacerých investorov, ktorých identity ani výška „finančnej injekcie“ nie sú zverejnené.
Ruwiki odštartovala v beta verzii 26. júna roku 2023 a naplno 15. januára tohto roku. Ako sa dalo očakávať, „súrodenec“ internetovej encyklopédie prešiel viacerými obmenami a postupne sa pretransformoval na verziu konformnú ruskému režimu .
Prepisovanie histórie podľa Putinovho strihu
V roku 2022 medzinárodné a domáce médiá informovali o masakri v ukrajinskom meste Buča, ku ktorému došlo začiatkom apríla. Za krvavou čistkou boli ruské jednotky a následne bolo v meste nájdených viac ako 400 obetí vrátane detí. Zatiaľ čo v tomto duchu informuje o vraždení v ukrajinskom meste aj originálna Wikipedia, Ruwiki prináša pohľad do alternatívnej reality konfliktu na Ukrajine.
„Od roku 2022 sa mesto stalo po celom svete známym vďaka jednej z rozsiahlych dezinformačných operácií, ktoré uskutočnili západné a ukrajinské spravodajské služby s cieľom zdiskreditovať Ozbrojené sily Ruskej federácie,“ píše sa v článku ruskej encyklopédie.
Podľa textu informoval starosta Buče o tom, že 30. marca ruskí vojaci mesto opustili po uzavretí mierových dohôd s Ukrajinou a nenahlásil žiadne „incidenty a excesy“.
„Už 2. apríla 2022 západné televízne kanály odvysielali správy, že v Buči boli po uliciach roztrúsené telá civilistov údajne zastrelených deň predtým,“ píše sa ďalej v článku. Ruwiki sa v prepisovaní a cenzurovaní reality zamerala najmä na témy citlivé pre aktuálny režim Ruskej federácie na čele s Vladimirom Putinom.
Do hľadáčika si tak vzali najmä témy súvisiace s vojnou na Ukrajine, konkrétne v článku o meste Cherson zase odignorovali fakt, že bolo výrazne zdemolované ruskými bombami. Autorov článkov však zaujali aj ďalšie témy citlivé pre súčasnú ruskú vládnu garnitúru.
Opozičného politika a kritika Kremľa Alexeja Navaľného, ktorý tento rok zomrel vo väzenskom tábore, nazývajú len „blogerom“. Deformácia reality sa odzrkadlila aj v historických udalostiach, ktoré v minulosti Sovietsky zväz neukazovali práve v najlepšom svetle. Katynský masaker je napríklad v článkoch Ruwiki prepísaný tak, že autori spochybňujú, že za ním stáli sovietske tajné služby.
„Prepisovanie histórie alebo zmena pohľadu na historické udalosti má od nástupu Vladimira Putina stúpajúcu tendenciu, o čom sa napísalo aj množstvo analýz a článkov. V záujme vytvorenia novej ideológie či nového pohľadu na ruské a sovietske dejiny súčasné vedenie Ruskej federácie pristúpilo ku skresľovaniu a prepisovaniu histórie,“ okomentoval expert na hybridné hrozby a hoaxy Daniel Milo, ktorý aktuálne pôsobí v rámci platformy TechSoup Europe.
Odborníka tak vznik agregátora s cenzurovanými textami v aktuálnom kontexte neprekvapil. „Je to presne v línii súčasnej ruskej garnitúry, ktorá sa rôznymi spôsobmi snaží presadzovať svoju agendu a imperialistickú ideológiu,“ podčiarkol ešte expert.
Dobrovoľníci vs. propaganda
The Economist aktuálne pri téme ruského klonu obľúbenej online encyklopédie upozornil, že napäté vzťahy začalo mať Rusko s Wikipediou už od anexie Krymu v roku 2014. Animozita mala vyeskalovať najmä v roku 2023, keď sa začali objavovať prvé informácie o vytvorení Ruwiki.
Web zároveň upozornil, že zatiaľ čo obsah klasickej Wikipedie tvoria bežní ľudia, pri ruskej platforme to môže byť inak. The Economist upozornil na analýzu ruského nezávislého portálu Mediazone, podľa ktorej texty ruskej Ruwiki píšu užívatelia počas pracovného týždňa v pracovnom čase. Môže to naznačovať, že Ruwiki netvoria dobrovoľníci ako pri Wikipedii, ale platení autori.
The Economist ešte pripomenul, že v skorších verziách Ruwiki sa dalo dohľadať, ktoré články sa zmenili. Koncom roka 2023 sa tak dalo dopracovať k informáciám, že pri heslách o ľudských právach bolo vymazaných 158-tisíc znakov. Pri téme slobody slova v Rusku zase 205-tisíc a pri téme cenzúry 71-tisíc.
Podľa Mila podobný klon Wikipedie so stráženým obsahom zapadá do snahy zaviesť naprieč ruskou lokalizáciou tzv. špeciálny „gated internet“. „Ide teda o online priestor, ktorý je veľmi obmedzený a limitovaný, a to od blokovania prístupu k celým platformám až po vytvorenie podobnej alternatívnej verzie Wikipedie,“ opísal Milo.
Ruský režim po invázii na Ukrajinu odklepol masívnu stopku aj pre množstvo nezávislých médií pôsobiacich v rámci Ruska, ale aj mimo neho. Tento rok dokonca Rusko obmedzilo prístup k 81 médiám z Európskej únie vrátane slovenských denníkov Sme a Denník N. Stopku v rámci Ruska podľa medializovaných informácií dostala aj medzinárodná platforma Reportéri bez hraníc.
Platforma ale prišla na spôsob, ako obísť práve cenzúru v rámci Ruskej federácie. V spolupráci s Európskou komisiou stoja za satelitným vysielaním s názvom Svoboda, vďaka ktorému sa môžu ľudia v západnom Rusku, časti Ukrajiny a Bielorusku dostať k práve blokovaným informáciám.
Reportéri zároveň našli aj spôsob na odblokovanie množstva stopnutých médií ruským režimom. Ide o vytváranie tzv. mirror webov, ktoré nahradili pôvodné stránky. Podľa Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc, ktorý sa zameriava na krajiny Európskej únie a Balkánu, je vystopovanie a spätné zablokovanie podobných webov takmer nemožné.
„Rusko sa vracia do totalitných čias, čo sa týka prístupu k informáciám a slobody tlače,“ okomentoval pre Forbes Szalai.
Číslo dňa
200-tisíc
Revolut Bank je technologickou finančnou firmou ponúkajúcou najmä služby v segmente online platieb a zverejnil čerstvé štatistiky využívania svojich služieb Slovákmi na aktuálnom futbalovom šampionáte Euro2024.
Podľa čerstvých čísel sa tak u 200-tisíc slovenských zákazníkov Revolutu navýšilo počas Eura množstvo minutých prostriedkov v baroch či reštauráciách. Nasvedčuje to tomu, že fanúšikovia sledovali svoj obľúbený tím najmä v podnikoch.
Podľa dát Revolutu sa počas Eura výdavky ich zákazníkov zvýšili v podnikoch naprieč Slovenskom o 24 percent. Čísla tiež naznačujú, že niektorí zákazníci sledovali turnaj z pohodlia obývačiek, čo dokazuje, že počas trvania kľúčových zápasov so Slovenskom sa zvýšil nákup jedla cez donáškové služby o 12 percent.
Nárast platieb zákazníkov Revolut karty sa zvýšil o 78 percent aj v Nemecku, čo zase hovorí o vycestovaní fanúšikov na zápasy do zahraničia.
Krátke správy
Nemecký energetický koncern EON a výrobca nákladných vozidiel MAN plánujú vytvoriť verejnú nabíjaciu sieť pre elektrické nákladné autá v Európe. Prvé stanice by sa mali otvoriť ešte tento rok a do konca roka 2025 by malo pribudnúť ďalších 80, oznámili vo štvrtok obe spoločnosti. Informoval TASR.
Microsoft sa vzdal miesta v predstavenstve spoločnosti OpenAI, výrobcu ChatGPT. Dôvodom je čoraz intenzívnejšia kontrola partnerstiev veľkých technologických firiem v oblasti umelej inteligencie (AI) zo strany protimonopolných úradov. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.
Európska komisia schválila opatrenia francúzskej a holandskej vlády, ktoré poskytli likviditu vo výške 10,4 miliardy eur leteckej spoločnosti Air France-KLM počas pandémie covidu. Komisia to oznámila v stredu. Štátnu finančnú podporu firmám v európskom bloku musí schváliť Európska komisia, ktorá je protimonopolným dozorným orgánom EÚ. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.