Slovensko sa v hodnotení aktuálnej Svetovej ročenky konkurencieschopnosti (IMD World Competitiveness Booklet) medziročne prepadlo o šesť priečok. Skončilo tak na 59. mieste zo 67 hodnotených krajín.
Prvé tri miesta v ročenke, ktorú vydáva švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development), obsadili Singapur, Švajčiarsko a Dánsko, informoval predseda Inštitútu slobody a podnikania Ján Oravec.
Index konkurencieschopnosti ekonomík, publikovaný už od roku 1989, porovnáva a hodnotí 164 rozličných kritérií, ktoré sú združené v štyroch základných oblastiach – ekonomický rozvoj, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra. Každá z týchto oblastí má päť subfaktorov.
Efektívnosť vlády a ďalšie problémy
„Slovensko medziročne pokleslo najmä v oblasti efektívnosti vlády, kde možno vidieť prepad vo všetkých piatich subfaktoroch. Napríklad v subfaktore inštitucionálneho rámca krajina prepadla zo 40. miesta na 55. miesto,“ uviedol Oravec.
V oblasti ekonomického rozvoja krajina zastáva, rovnako ako minulý rok, 56. priečku, avšak napríklad v subfaktore medzinárodných financií sa krajina prepadla zo 63. až na 66. miesto. V tomto subfaktore tak zastáva predposlednú priečku spomedzi všetkých krajín.
Slovensku patrí posledná 67. priečka v subfaktore postoja a hodnôt v oblasti efektívnosti podnikov.
Zaznamenali sme aj zlepšenia
Nie všetky oblasti vykazujú negatívny vývoj. Zlepšenie zaznamenalo Slovensko napríklad v oblasti ekonomickej výkonnosti vlády, konkrétne v subfaktore domáceho hospodárstva (zlepšenie o päť priečok) či medzinárodného obchodu, kde si krajina polepšila o dve priečky a postúpila na celkové 36. miesto. Slovensko nemá ani jeden subfaktor, v rámci ktorého by sa umiestnilo v prvej dvadsiatke.
V porovnaní s najbližšími susedmi zaostáva Slovensko v kvalite podnikateľského prostredia za Českou republikou, ktorá sa umiestnila na 29. mieste. Zároveň je najúspešnejšou krajinou regiónu Vyšehradskej štvorky (V4), aj keď v tomto roku si zhoršila umiestnenie z minulého roka až o jedenásť pozícií.
Slovensko sa taktiež umiestnilo za Poľskom, ktoré si oproti roku 2023 polepšilo o dve priečky a v rebríčku zastáva 41. miesto. Maďarsko ako posledná krajina v rámci V4 zastáva 54. priečku a medziročne pokleslo o osem priečok, zatiaľ čo rovnako ako ostatné krajiny V4 zostáva pred Slovenskou republikou. „Treba pripomenúť, že Slovensko patrilo v rokoch 2007 až 2009 medzi vysoko konkurenčné krajiny (30. miesto), čo sa nám za ostatné roky nepodarilo udržať,“ dodal Oravec.
Dlhodobý problém
Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák hovorí, že na pokles konkurencieschopnosti Slovenska odborníci upozorňujú už dlhodobo.
„Životná úroveň rastie, rýchlym tempom rastú aj mzdy, tým sa naša mzdová konkurenčná výhoda stráca a jednoduchšie činnosti s nižšou pridanou hodnotou vedia byť vytvárané pri nižších nákladoch v iných krajinách.“
Práve preto je podľa neho vzdelávanie jednoznačným faktorom, ktorý musí Slovensko zlepšiť. Ako pripomína Horňák, žiadna zo slovenských univerzít sa neumiestňuje v Top 500 univerzít sveta, výsledky PISA testovania sú oproti iným krajinám výrazne horšie, veľký počet mladých odchádza študovať do zahraničia a nevracia sa domov, vzdelávací systém neprináša na trh práce takých absolventov, akých zamestnávatelia – dnes alebo v budúcnosti – potrebujú alebo budú potrebovať.
Iba vzdelaná pracovná sila bude podľa neho schopná vytvárať vyššiu pridanú hodnotu, ktorá vie byť zamestnávateľmi adekvátne zaplatená.
Vyššie dane v budúcnosti?
Ako tiež pripomína Horňák, veľmi nízke hodnotenie Slovenska tlačí výkon verejných financií, kde sa SR ocitla až na 62. mieste. „Vysoký rozpočtový deficit nevytvára dobrý obraz o efektívnosti našej krajiny, zároveň je indikátorom toho, že tieto výdavky bude musieť niekto zaplatiť. Signalizuje tak vyššie daňové zaťaženie v budúcnosti,“ hovorí Matej Horňák.
Slovensko podľa neho „jednoznačne potrebuje podnikateľské prostredie, ktoré je prehľadné, predvídateľné a najmä podporujúce podnikanie“.
Shutterstock
Slovensko sa prepadlo v rámci konkurencieschopnosti. Foto: Shutterstock
Medzinárodné porovnania však podľa neho ukazujú, že slovenskí podnikatelia sú nadmieru zaťažení – či už z hľadiska nákladov, ale aj byrokracie. Ukazuje to aj hodnotenie legislatívy v tomto indexe, vyhodnocujúce právne rámce, vymožiteľnosť práva či predpisy v oblasti duševného vlastníctva, kde Slovensko obsadilo až 61. priečku a pohoršilo si medziročne o 14 miest.
Ako pripomína analytik Slovenskej sporiteľne, negatívne hodnotenie dosiahlo Slovensko aj v oblasti efektívnosti biznisu, na posledných priečkach sme skončili v efektívnosti politík trhu práce, dostupnosti financovania či slabej podpory podnikateľského ducha.
„Slovensko sa musí inšpirovať krajinami, ktoré prinášajú podnikateľské myslenie a vzdelávanie už od školských čias, podporujú inovatívnosť a nové myšlienky mladých a vytvárajú im priestor na otestovanie ich biznis nápadu v praxi. Hovoríme jednak o finančnej gramotnosti, odovzdávaní podnikateľských zručností, ale aj rôznych start-up huboch pri stredných či vysokých školách,“ uzatvára Matej Horňák.
Číslo dňa
3,8 miliardy eur
Takú sumu by mali Nemecku priniesť dodatočné tržby spojené s európskym futbalovým šampionátom podľa Nemeckej obchodnej asociácie (Handelsverban Deutschland, HDE). Ako informoval portál e15.cz, viac ako polovica by mala pripadnúť ubytovacím a stravovacím zariadeniam.
Nemci predpokladajú, že lístky na zápasy si kúpi 2,7 milióna divákov a ďalších sedem miliónov ľudí príde futbalovým tímom fandiť do fanúšikovských zón a na verejné projekcie. O tých by sa mali postarať hlavne hotely a gastrozariadenia. Futbalové majstrovstvá by mali podporiť aj ďalší maloobchod.
Krátke správy
Ilustračné foto: Markus Spiske / unsplash.com
Investičný bankový gigant Goldman Sachs nedávno zvýšil cieľovú koncoročnú hodnotu indexu S&P 500 na 5 600 bodov. Dôvodom sú najmä výrazné ziskové posuny, ktoré zaznamenalo viacero veľkých technologických spoločností na americkom akciovom trhu, ako aj zvýšený pomer ceny voči zisku, informuje Euronews.
K najväčším tech-firmám, ktoré tento rast poháňajú, sa radia Nvidia, Microsoft, Amazon, Google či Meta Platforms, ktoré v súčasnosti tvoria okolo 25 percent hodnoty indexu S&P 500. Spolu so spoločnosťami Tesla a Apple tvoria tieto skupiny tzv. Magnificent Seven – Veľkú sedmičku – technologických akcií.
Investičná spoločnosť Berkshire Hathaway amerického investora Warrena Buffetta predala 1,3 milióna akcií výrobcu elektrických vozidiel BYD kótovaných na hongkonskej burze, informuje Reuters. Predaj za 38,1 milióna USD znížil podiel BH v emitovaných akciách BYD na 6,90 zo 7,02 percenta, vyplýva z podania na hongkonskú burzu.
Foto: JunkersPVFC – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=33557727
Banka Barclays pozastavila sponzoring všetkých hudobných festivalov organizovaných platformou Live Nation v roku 2024 vrátane festivalov Download, Latitude či Isle of Wight, píše BBC. Tento krok prichádza v nadväznosti na fakt, že sa niekoľko umelcov z týchto podujatí odhodlalo na protest proti investičným väzbám banky na zbrojárske spoločnosti, ktoré obchodujú s Izraelom.
Ako uvádza portál Euronews, Barclays investuje do spoločností, ktoré dodávajú zbrane Izraelu. Upozornili na to viaceré skupiny, vrátane Palestine Solidarity Campaign.
Zatras myšou. Americký bankový gigant Wells Fargo sa rozhodol prepustiť niekoľko zamestnancov potom, ako vyšlo najavo, že predstierali činnosť za počítačom a v skutočnosti vôbec nepracovali. Ako uvádza BBC, zatiaľ nie je jasné, ako na tento problém prišli a či sa týkal iba ľudí, ktorí pracovali z domu.
Americká banka uviedla len to, že istí zamestnanci „boli prepustení alebo podali výpoveď“ po preskúmaní obvinení, ktoré sa týkali simulovania aktivity na klávesnici, ktoré mali vytvoriť dojem, že pracujú.
