Osudový moment, ktorý všetko zmenil, prišiel neskoro večer 8. januára 1997. Anonymný volajúci požiadal o rozhovor s Filippom Ninnim, policajným šéfom talianskeho regiónu Lombardsko. Už nechcel telefonovať, nástojil na stretnutí. „Poviem vám jedinú vec: Gucci.“
Ninni patril medzi detektívov, ktorí pracovali na jednom z nevyriešených zločinov v Taliansku – vražde Maurizia Gucciho, bývalého šéfa rovnomenného módneho domu založeného jeho starým otcom.
Gucci bol zavraždený o dva roky skôr, 27. marca 1995. Neznámy útočník ho zastrelil, keď ráno vošiel do budovy na Via Palestro v Miláne, kde pracoval. Rôzne stopy po vyšetrovaní nikam neviedli. Bol Gucci zapletený do pochybných transakcií? Bola v rodine, neslávne známej svojou históriou vnútorných konfliktov, nejaká roztržka?
Po stretnutí s Ninnim sa informátor predstavil a vysvetlil, že býva v jednohviezdičkovom hoteli v Miláne. Práve tu počul nočného vrátnika, ako sa chváli, že najal Gucciho vraha. Odhalenie doviedlo úrady na kľukatú cestu, ktorá nakoniec odhalila vražedný plán a sprisahanie príliš banálne aj pre scenáre seriálov.
Hlavná protagonistka? Gucciho bývalá manželka Patrizia Reggiani Martinelli.
Talianska Elizabeth Taylor
Keď sa koncom 60. rokov prvýkrát stretli na párty milánskej smotánky, obaja mali 20 rokov. Vnuk zakladateľa módneho domu Gucci bol údajne ohromený Patriziinou krásou a spýtal sa priateľa: „Kto je to krásne dievča v červených šatách, ktoré vyzerá ako Elizabeth Taylor?“
Zosobášili sa v roku 1972 napriek odporu Gucciho otca Rodolfa. Vyzerali ako najkrajší pár na svete. Dekadentné večierky, šampanské, cestovanie medzi rezidenciami v New Yorku, Miláne, Acapulcu a švajčiarskych Alpách, oblečenie luxusných značiek.
Avšak, spoločná la dolce vita trvala len niečo vyše desaťročia. Manželstvo sa rozpadlo v roku 1985 a ďalšie desaťročie sa ťahal rozvod, sprevádzaný právnymi bojmi.
Nevrátil sa zo služobnej cesty
V neskoršom rozhovore pre televíznu šou Storie Maledette povedala Reggiani, že manžel ju náhle opustil – išiel na krátku služobnú cestu do Florencie a nikdy sa nevrátil. O rozvode sa dozvedela od rodinného lekára.
Kľúčovým momentom, ktorý zmenil ich vzťah, bola údajne smrť otca Rodolfa Gucciho v roku 1983. Podľa jeho exmanželky sa Maurizio začal správať, akoby sa už o nič alebo o nikoho nemal starať. Keď v roku 1992 podstúpila operáciu nádoru na mozgu, jej exmanžel jej údajne nedal žiadnu podporu.
Rodinu vyštval a značku predal
Gucci sa však určite postaral o svoju úlohu v rodinnom podniku, kde začal pracovať v baliacej firme ako 15-ročný. Po otcovej smrti zdedil 50-percentný podiel, stal sa predsedom spoločnosti a začal upevňovať svoju moc.
Zapojil sa do rôznych právnych bitiek v očividnom pokuse dostať členov rodiny z predstavenstva – ich akcie nakoniec kúpila bahrajnská investičná spoločnosť Investcorp údajne za 135 miliónov dolárov.
V roku 1993 Maurizio Gucci predal svoj zostávajúci podiel za cenu niekde medzi 150 a 200 miliónmi dolárov spoločnosti Investcorp, čím ukončil talianske vlastníctvo spoločnosti – a stal sa veľmi bohatým mužom (módny dom Gucci je teraz súčasťou portfólia francúzskej luxusnej skupiny Kering).
Približne v rovnakom čase si Reggianiová vydobyla ročnú rentu asi 1 milión dolárov. Ani zďaleka s ňou však nebola spokojná. V rozhovore pre médiá pripomenula slová svojho exmanžela: „Vieš, prečo naše manželstvo zlyhalo? Pretože si si myslela, že si prezident, a tu je len jeden prezident.“
Samozrejme, nepomohlo to, že Gucci si našiel mladšiu partnerku a šírili sa správy, že plánujú svadbu.
Hroziaca katastrofa
Rozsah Reggianiovej nespokojnosti vyšiel najavo počas procesu, keď sa prehrával záznam z telefonického odkazu, ktorý nahrala exmanželovi. „Dosiahol si taký extrém, že aj tvoje dcéry tebou opovrhujú a už ťa nechcú vidieť, aby mohli zabudnúť na traumu, ktorú si im spôsobil,“ hovorí na ňom Reggianiová.
„Si deformovaný výrastok, bolestivé slepé črevo, na ktoré chce každý z nás zabudnúť,“ počuť hlas plný hnevu a emócií. „Peklo si po teba ešte len príde.“
Zatrpknutosť voči exmanželovi bola dobre známa – rovnako ako skutočnosť, že hľadala nájomného vraha. Dvakrát požiadala svojho upratovača, aby jej pomohol, dokonca sa poradila s právnikom o tom, čo by sa stalo, keby sa Maurizia „zbavila“. Priznala to na súde v niekoľkých rozhovoroch.
„Chcela som to urobiť, tak som išla a požiadala ľudí, aby to urobili. Ale tam sa skončili moje zámery, bola to len posadnutosť,“ povedala pre Storie Maledette. „Ktorá žena nikdy nepovedala: Zabijem ho?“
Nikto nevedel viac o jej posadnutosti ako Giuseppina (Pina) Auriemma. Žena, ktorú médiá opisujú ako samozvanú okultistku, bola jej dôverníčkou od ich prvého stretnutia na Ischii v 70. rokoch minulého storočia.
V roku 1994 sa Pina nasťahovala k Reggianiovej, aby jej pomohla napísať knihu o jej vzťahu s Guccim. Reggiani totiž mala pocit, že jej pamäť bola nepriaznivo ovplyvnená operáciou mozgu a potrebovala pomoc s vybavovaním si určitých udalostí.
Nájomná vražda alebo komplot?
To, čo sa stalo potom, bolo na súde veľmi sporné. Výpovede dvoch žien o okolnostiach vraždy boli zásadne odlišné. Pina, ktorá bojovala s dlhmi, povedala súdu, že „vo chvíli slabosti“ sa podvolila jednej z Patriziiných žiadostí o najatie vraha.
Bolo zdokumentované, že Pina kontaktovala Ivana Savioniho, nočného vrátnika v hoteli, kde bývala počas návštev Milána. Savioni sa potom dohodol na cene za Gucciho život so Sicílčanom Oraziom Cicalom, ktorý súhlasil, že nájde a najme vraha. Reggiani tvrdila, že o konaní svojej dôverníčky netušila a následne ju vydierali, aby súhlasila, že za vraždu zaplatí 600 miliónov lír (približne 300-tisíc eur) a zálohu 150 miliónov lír.
Zradou boli… peniaze
Po anonymnom telefonáte v noci 8. apríla 1997 začala polícia Savioniho odpočúvať a sledovať. Vrátnik totiž opäť hľadal vraha. Tentoraz bolo cieľom vyhrážať sa Reggianiovej, aby zaplatila zvyšok dohodnutých peňazí a v prípade potreby ju dokonca zabiť.
Policajt v utajení predstieral, že sa o túto prácu zaujíma a tajne nahral ich rozhovor. 31. januára 1997 boli všetci zúčastnení zatknutí a obvinení: Reggiani, Auriemma, Savioni, Cicala a Benedetto Ceraulo, muž obvinený z Gucciho vraždy.
Vyšetrovanie ukázalo, že to bol Cicala, kto riadil zelený Renault Clio, z ktorého Ceraulo smrteľne zasiahol Gucciho a zranil vrátnika Giuseppeho Onorata.
Dôkazy proti Reggianiovej zahŕňali okrem iného zápis do denníka z 27. marca 1995, dňa Gucciho vraždy. „Paradeisos“, grécke slovo pre raj. Reggiani neskôr spochybnila myšlienku, že to znamená formu oslavy, aj keď pripustila pocit „úľavy“ pri správach o zabití bývalého manžela. „Paradeisos,“ povedala, bolo slovo, ktoré si napísala, pretože sa jej tak páčilo, že ho chcela použiť ako názov svojej budúcej vily.
Nevinná Čierna vdova?
Kým médiá premenovali „Lady Gucci“ na „Čiernu vdovu“, Reggiani sa nikdy nepriznala k objednávke vraždy. Strelec Ceraulo (ktorý sa tiež nikdy nepriznal) dostal doživotný trest, jeho vodič Cicala bol odsúdený na 26 rokov. Organizátor vraždy Ivano Savioni dostal tiež 26 rokov, Reggianiovej pôvodný trest 29 rokov po odvolaní znížili na 26. Sprostredkovateľku Pinu Auriemmu poslal súd za mreže na 19 rokov.
V novembri 2000 talianske médiá informovali, že Reggiani sa pokúsila o samovraždu deň po tom, ako ju previezli z väznice San Vittore v centre Milána do väznice Opera na okraji mesta. Vinu však nepriznávala naďalej.
„Považujem sa za nevinnú, aj keď som urobila veľa chýb,“ povedala v rozhovore roku 2002.
Nový život
O 12 rokov neskôr bola na slobode a pracovala na čiastočný úväzok v klenotníckej firme Bozart. Jej úlohou, ako povedal majiteľ spoločnosti Maurizio Manca pre Forbes, bolo pracovať ako stylistka, ako aj dohliadať na dizajn kolekcie kabeliek.
„Mohli ste vidieť, že je to žena zvyknutá dávať rozkazy, ale všetko sme si na začiatku vyjasnili a potom sme si vybudovali takmer harmonický vzťah,“ zhrnul Manca.
Patrizia pracovala v klenotníctve tri roky a príležitostne sa delila o staré spomienky s kolegami. „Niekedy s ľútosťou, niekedy so zármutkom, niekedy s nostalgiou,“ povedal Manca. „Hovorila o období, keď sa stretla s Trumpovcami a Kennedyovcami, o tom, čo mala na sebe v tom čase a čo by si namiesto toho obliekla teraz.“
O peniaze z rozvodu sa súdi s dcérami
V posledných rokoch Reggianiová čelila finančným požiadavkám vrátnika Onorata, ktorého pri Gucciho vražde zranili. Odškodnenia sa domáhala aj Paola Franchi, s ktorou Gucci žil pred vraždou. Reggianiová však nemá peniaze z rozvodu, pretože jej dcéry Alessandra a Allegra odmietli matke vyplatiť rozvodovú dohodu.
Generačný spor sa skončil súdom, ktorý pred tromi rokmi rozhodol, že Reggianiová má nárok na anuitu. Proti rozhodnutiu však podali odvolanie a vec je stále v konaní na talianskom najvyššom súde.
Reggianiovej financie predtým spravovala jej matka Silvana Barbieriová, ktorá bola proti akémukoľvek vyplateniu Franchiovej alebo Onorata.
Matka však zomrela v apríli 2019 a Reggianiová oznámila, že má v úmysle platiť. „Obraciam nový list,“ povedala v novembri 2019 talianskej televíznej šou Storie Italiane. „Chcem robiť to, čo je správne.“
Rodine film nevonia
Keď sa dozvedela, že sa jej príbeh chystá sfilmovať Ridley Scott a stvárniť ju má stvárniť Lady Gaga, opísala svoje zdesenie. „Mám dve dcéry a nepáči sa mi, že musia prežiť situáciu spojenú s ich otcom.“
Filmárom tiež vytkla, že sa pre ňu nenašla žiadna úloha, dokonca sa s ňou Lady Gaga ani nestretla. „Nie je to ekonomická otázka, z filmu nedostanem ani cent. Je to otázka dobrého rozumu a rešpektu,“ komentovala 73-ročná predloha hlavnej hrdinky filmu Klan Gucci (House of Gucci), ktorá žije s papagájom a psom.
Proti filmu hlasno protestovali aj príbuzní Maurizia Gucciho a hovoria o „kradnutí identity rodiny v snahe dosiahnuť zisky“. Štúdiu MGM a režisérovi Scottovi vyčítajú nielen „príliš škaredé“ herecké obsadenie, ale vyhrážajú sa aj právnymi krokmi.
Film, ktorého predlohou bola kniha novinárky Sary Gay Forden House of Gucci: Senzačný príbeh vraždy, šialenstva, pôvabu a chamtivosti (2001), mal premiéru v novembri 2021.
Maurizia hrá Adam Driver, diváci sa môžu tešiť aj na Al Pacina, Jareda Leta či Salmu Hayek. O jeho nakrúcaní sa hovorí už asi pätnásť rokov, pôvodne (v roku 2006) mali rozhádaných manželov hrať Leonardo DiCaprio a Angelina Jolie.
Autorka článku Sofia Lotto Persio je redaktorka Forbes.com.