Dominantný M-Market, cez ktorý ovláda maloobchodné reality naprieč Slovenskom, investičný Prometheus Capital, ale aj superšportiaky. To je v skratke biznis Mariána Šufliarskeho, ktorý do podnikania vhupol pred vyše pätnástimi rokmi ako vysokoškolák po náhlej smrti otca, zakladateľa siete potravín CBA.
Čo je vaším hlavným biznisom?
Dnes sú to komerčné nehnuteľnosti. Máme vyše 180-tisíc štvorcových metrov prenajímateľných retailových plôch, čím sme na trhu trojkou. Chceme byť v tomto parametri jednotkou. Samozrejme, tým, že sme hlavne v regiónoch, výkonnosť za štvorcový meter je nižšia, než je v Bratislave.
Čo všetko tvorí tých 180-tisíc štvorcov?
Máme menšie centrá do 5-tisíc štvorcových metrov, to je možno tretina. Gro potom tvoria trochu väčšie projekty do 10-tisíc štvorcových metrov, tam sa cítime najsilnejší. To sú napríklad projekty, ako je Južanka v Trenčíne. V tomto segmente sa zatiaľ vyhýbame Bratislave, hoci tu cítim potenciál v okrajových oblastiach, lebo tie sa správajú ako regióny, v ktorých pôsobíme.
Čo vám chýba, aby ste sa stali v štvorcových metroch obchodnou jednotkou?
Dosť veľa. (smiech) Paradoxne je dnes jednotkou Tesco, dvojkou je Lidl a Kaufland (patria do rovnakej skupiny. Majú náskok nejakých 70- až 100-tisíc štvorcových metrov.
Keby ste mali vyjadriť veľkosť celého vášho biznisu v aktívach, koľko by to bolo?
Ak hovoríme nielen o realitách, ktoré sú dominantné, tak je to asi 200 miliónov eur. Za celú skupinu M-Market sa nám v minulom roku podarilo dosiahnuť (hrubý zisk) EBITDA takmer 20 miliónov eur.
Skok do firmy
Keď sa vrátime do roku 2008, keď váš otec Marián Šufliarsky náhle zomrel, čo ste vy vtedy ako študent vedeli o rodinnom biznise?
Nič. Ja som sa aj chcel angažovať, ale otec ma držal stranou. Hovoril, že môj čas príde a že najlepšie lekcie mi dá život. To sa potom aj stalo, aj keď takto to asi neplánoval. Bolo to ťažké.
Čo ste vtedy študovali?
Práve som začínal druhý ročník ekonomiky a manažmentu podniku. Práve som sa učil na zápočet, v nedeľu otec zomrel a v pondelok už som sedel vo firme s očami všetkých na mňa, čo budem robiť. Bol to šok – pre mňa aj ostatných.
Ak to nie je príliš osobné, čo vám otec v jeho posledných slovách odkázal?
Možno poviem časť z nich: „Postaraj sa o všetkých.“ To vo mne zostalo.
Marián Šufliarsky. Foto: Pasha Borsai
Marián Šufliarsky. Foto: Pasha Borsai
Istou výhodou pre vás asi bolo, že otec stihol vyplatiť spolumajiteľov.
Áno, to bolo naozaj významné. Nebolo tam majetkové prepojenie, ale aj tak sa hneď v ten týždeň rozbehli doslova „hry o tróny“.
V akom zmysle?
Niektorí z manažmentu začali chodiť za mamou a starou mamou a hovoriť im, že ja mám ísť študovať a nestarať sa do firmy. Do školy som sa však už nevrátil. Začal som sa zoznamovať s firmou. Bolo to cez omyly a pokusy a niekedy som mal pocit, že tých omylov bolo viac.
Vymenili ste celé vedenie?
Do niekoľkých rokov úplne. Čo sa týka stredného manažmentu, tam je to iné, tí ľudia sú spravidla veľmi usilovní, lojálni. Otec a potom aj ja sme mali voči nim rešpekt a oni nám ho oplácali.
Ako sa na vás v tej dobe pozerali banky?
Poskytli mi nevyhnutné prefinancovanie, ale nič navyše.
Pomohol vám niekto?
Každý, kto chcel pomôcť, mal svoje vlastné záujmy. To ma mrzí doteraz. Ale to nie je bežná vec iba na Slovensku. Ako mi hovoria kamaráti zo sveta, tam je to podobné.
Obchody treba predať
Ako rýchlo po vašom nástupe do firmy prišlo rozhodnutie predať obchody CBA, čo sa nakoniec udialo v roku 2017?
Rodilo sa dlhšie. Možno už v roku 2010 som si začal uvedomovať, koľko je s tým biznisom práce, aká je tá sieť veľká, ale zároveň krehká, keď sa objavili konkurenti „cez ulicu“. Vtedy bol silný nástup reťazcov, ktoré sa rozširovali aj do menších miest, a my sme prišli o pätnásť-dvadsať percent obratu.
Keď to poviem zjednodušene, zarábali sme možno posledný týždeň v roku.
Takže ste sa rozhodli ponechať si len reality, v ktorých obchody fungujú.
Je to stabilnejší, čitateľnejší a menej prácny biznis. Mal som aj plán B, keby sa nepodarilo predať celú sieť CBA: zredukoval by som ju na polovicu. Ale prišiel záujemca, takže som sieť držal, nezmenšoval ju.
Hrubý zisk z realít 14 miliónov
Aby sme pripomenuli, vtedajšia Kačka bola transformovaná sieť CBA, ktorú od vás v roku 2017 kúpili investori Enterprise Investors. Fungovala vo vašich nehnuteľnostiach, ktoré ste si ponechali. Kto ju u vás nahradil?
Máme pomerne rovnomerné rozloženie medzi spoločnosťami Terno, Coop Jednota, Billa, Tesco, Milk Agro.
Ako je na tom realitná časť vášho biznisu?
Realitný biznis je pomerne stabilný, ako som hovoril, takže tam nemôžete čakať nejaké významné odchýlky – ak odhliadneme napríklad od vplyvu pandémie, kde bola odchýlka naozaj významná.
Nehnuteľnosti máme v dvoch entitách. Okrem M-Marketu je to aj dcérsky Hyperion Invest. Agregovane hovoríme o EBITDA v realitách okolo 14 miliónov.
Koľko ste už zainvestovali do vašej private equity odnože Prometheus Capital?
Vždy to bol presun z hlavnej časti biznisu, z realít. Teraz realitný trh praje kupujúcim, takže sa viac pozeráme tam. Dokopy máme v private equity v správe asi 40 miliónov eur (vrátane dlhu, pozn. red.).
Vianočný stromček vo Ferrari
Treťou oblasťou, v ktorej sa finančne – a aj citovo – angažujete, sú autá. Téma áut je s vami dosť spájaná. Povestné sú bulvárne správy o tom, ako na Ferrari prevážate vianočný stromček.
Už som ich takto previezol šesť. (smiech)
Urobili ste z toho akýsi rituál?
Čiastočne. Začalo sa to tým, že som bol lenivý vyložiť z väčšieho SUV Porsche Cayenne detskú sedačku, keď som išiel po stromček. Tak som si povedal: zoberiem si vedľa stojacu Monzu, bude to rýchlejšie a vlastne aj praktickejšie. A bolo z toho virálne video. (smiech)
Už o tom vedia aj vo Ferrari, ako využívate ich auto?
Našli si to, ale zobrali to športovo. Takéto niečo môže byť háklivá záležitosť, nikdy neviete, či ich niečo neurazí, ale nestalo sa. Počul som však o prípade v Budapešti, keď majiteľ Ferrari robil na aute „hodiny“, oni ho za to dali na čierny zoznam a ďalšie auto mu už nepredali.
Aké bolo vaše prvé auto?
Volkswagen Passat. Veľká srdcovka, nedám naň dopustiť. Až neskôr som začal privoniavať k športovým autám. Kúpil som si Porsche Panameru a s tým prišli rôzne pozvánky na akcie na okruhoch.
Postupne som sa začal viac zaujímať o „superšporty“, ktoré majú reálnu investičnú hodnotu. Pochopil som, že ak sa chcem dostať k čerešničkám na torte, musím zobrať aj tú tortu.
Nakupovať tie „bežnejšie“ Ferrari?
Presne. Musíte sa stále držať v tom kolotoči, kúpiť každý nový model, ktorý uvedú. Tie bežné viem predať ďalej, ale vďaka tomu sa dostanem k špecialitám. Často kupujem nové autá, o ktorých neviem, ako budú vyzerať.
Môžete nejakú kúpu odmietnuť?
Môžete, ale ďalšie auto vám neponúknu. Ste v Maranelle (sídlo automobilky), dostanete na podpis kúpu auta, ktoré ešte len vyrobia, a vy vidíte tú sumu…
Auto ako investícia
Ako viete, ktoré autá majú investičný potenciál?
Keď trhu rozumiete, je to veľmi zaujímavé zhodnocovanie investícií. Vytvoril som si vlastnú maticu, na ktorú sa pozerali aj znalci v Nemecku, a funguje. Hodnotím autá na škále 1 až 5 v horizonte od 5 do 15 rokov.
Niektoré autá vychádzajú po 15 rokoch s rastovým potenciálom 30 percent ročne. Dobrým príkladom je McLaren F1, vyrábali ho v 90. rokoch a stálo do 900-tisíc dolárov. Dnes sa predáva za 22 miliónov.
Ako by mal fungovať váš fond pre autá?
Zaradil som doň autá, ktoré som už nakúpil, je ich šestnásť. Bude to uzavretý fond s exitovou stratégiou po pätnástich rokoch.
Aká je veľkosť fondu, ktorá vám dáva zmysel?
Asi 50 miliónov, teraz sme na 25 miliónoch.
Marián Šufliarsky. Foto: Pasha Borsai
Marián Šufliarsky. Foto: Pasha Borsai
Máte nejaké vysnívané auto?
Jedno také sa mi už podarilo dostať do garáže, Aston Martin Valkyrie. Nezaváhal som a kúpil ho za 3 milióny. Má extrémny rastový potenciál.
Čo ste naposledy predali?
Ferrari v špeciálnej edícii Ferrari 488 GT modificata. Podarilo sa mi ho predať za cenu, ktorú som očakával podľa mojej matice až v roku 2027.
Cez aké kanály predávate takéto autá?
Cez Instagram.
Takže nie aukčné domy?
Viem ísť aj cez Sotheby’s, ale je to úsmevné, že už druhé auto som predal cez Instagram.
Ako to prebieha?
Ozvú sa mi, že videli na mojom Instagrame niečo zaujímavé, priletia, pozrú si auto, podpíšeme zmluvu. Teraz mám pár ďalších záujemcov. Hoci so sociálnymi sieťami nie som stotožnený, zdá sa, že na predaj takýchto áut fungujú.
Celý článok si budete môcť prečítať v júnovom vydaní Forbesu.
