Na prvý pohľad to nedáva veľmi zmysel. Nemecko mieri k rekordnému počtu insolvencií, ktorý zrejme prekoná aj temné čísla z čias finančnej krízy. Na druhej strane akciový index DAX frankfurtskej burzy rastie a minulý týždeň po prvýkrát v histórii prekonal hranicu 25-tisíc bodov.
Čo môže vyzerať ako paradox, len dokumentuje divoký stav nemeckej ekonomiky.
Dlhodobo balansuje na hrane medzi stagnáciou a recesiou. Niekdajší motor rastu Európy je v hlbokej kríze, z ktorej len ťažko hľadá cestu von. Najväčšie nemecké spoločnosti, ktoré sa obchodujú na burze vo Frankfurte, však vytvárajú prevažnú väčšinu ziskov v zahraničí. Tam sa im darí, a tak aj hodnota ich akcií stúpa.
Naproti tomu situácia v domácom hospodárstve je tristná. Na tento rok predpovedajú ekonómovia síce návrat k rastu, ale ten má byť oveľa pomalší a slabší, než sa pôvodne očakávalo.
Rast 0,6 percenta
Nemecká centrálna banka znížila pred Vianocami prognózu rastu na rok 2026 z júnových 0,7 percenta na iba 0,6 percenta. Aj prestížny ekonomický inštitút Ifo revidoval svoju predpoveď smerom nadol na 0,8 percenta.
To je po veľmi slabých posledných rokoch mizivé zlepšenie a pre mnoho predovšetkým priemyselných firiem, ktoré sa už nejakú dobu nachádzajú v existenčných problémoch, sa teraz hrá o každý mesiac.
Vlani rekordné insolvencie
Len vlani dosiahol počet firemných insolvencií najvyššiu úroveň za dve desaťročia, celkom do insolvencie padlo vyše 17-tisíc spoločností.
„Napríklad počas veľkej finančnej krízy v roku 2009 bola táto hodnota zhruba o päť percent nižšia,“ uviedli autori štúdie z Inštitútu pre ekonomický výskum v Halle (IWH). Dramatická situácia sa pritom týka tak malých, ako aj veľkých zamestnávateľov.
Bod zlomu
Vlani insolvenciu oznámilo vyše 470 podnikov s obratom vyše 10 miliónov eur, čo je o štvrtinu viac ako v predchádzajúcom roku. „Sme v bode zlomu,“ komentuje neľahkú situáciu v nemeckom denníku Handelsblatt Georgij Michajlov, konateľ poradenskej spoločnosti Struktur Management Partner.
Pretože nemecké hospodárstvo rastie len minimálne, čaká sa tento rok ešte viac ekonomicky významných bankrotov, ktoré znamenajú aj vysoké desiatky tisíc zrušených pracovných miest. Podľa informácií Handelsblattu sa v roku 2026 čaká nárast insolvencií u firiem s viac ako 10-miliónovým obratom (v eurách) o 15 až 20 percent.
Štrukturálny kolaps
„Počet insolvencií ukazuje štrukturálny kolaps nemeckej ekonomiky. V niektorých odvetviach už ide len o holé prežitie,“ varuje reštrukturalizačný expert Jonas Eckhardt z Falkenstedu. Najhoršia je situácia v spracovateľskom a automobilovom segmente, ale zlé časy zažívajú napríklad aj niektorí obchodníci alebo firmy v chemickom priemysle.
O tom, že ide o široký problém, ktorý ťaží väčšinu ekonomiky bez ohľadu na sektor, svedčia aj dáta z prieskumu inštitútu Ifo. Z nich totiž vyplýva, že štvrtina nemeckých firiem tento rok očakáva zhoršenie biznisu.
Veľký pesimizmus
Necelých 60 percent predpokladá, že sa ich situácia nezmení a iba bezmála 15 percent dúfa v zlepšenie. „Firmy zostávajú veľmi zdržanlivé, o žiadnej vzostupnej nálade nie je ani vidu, ani slychu. Naozaj optimisticky sa na rok 2026 nepozerá takmer žiadne odvetvie,“ zhŕňa vedúci prieskumov v Ifo Klaus Wohlrabe.
Pre nemeckú spolkovú vládu konzervatívneho kancelára Friedricha Merza, ktorá vlani v máji nastúpila do úradu a avizovala ohromné investície a štrukturálne zmeny, ide o veľmi zlé – zhruba polročné – vysvedčenie. Sľúbené miliardy eur do ekonomiky zatiaľ neprúdia a doterajšie zmeny sa tiež nijako mimoriadne na lepších podmienkach pre biznis nepodpisujú.
Dramatická situácia
„Po šiestich rokoch stagnácie a recesie je situácia taká dramatická ako nikdy predtým v histórii Spolkovej republiky,“ upozorňuje vo svojom ostrom komentári pre magazín Cicero Thorsten Alsleben výkonný riaditeľ Iniciatívy pre novú sociálno-trhovú ekonomiku (INSM).
Vláda, od ktorej si nemeckí podnikatelia sľubovali, že prinesie nutné reformy, podľa Alslebena robí pravý opak. „Namiesto toho, aby regulácie odbúravala, tak ich zavádza,“ kritizuje šéf INSM.
Počet úradníkov a byrokratických nariadení stúpa, stále napríklad platí hojne kritizovaný zákon o dodávateľských reťazcoch, ktorý od veľkých firiem požaduje, aby strážili dodržiavanie ľudských práv a ochranu životného prostredia v celom svojom obchodnom reťazci.
Energie sú drahé
Medzi kľúčové problémy však patria aj veľmi drahé energie, keď sa po napadnutí Ukrajiny Ruskom naplno ukázalo, ako veľmi bolo Nemecko závislé od lacného ruského plynu.
Problémy prináša aj ostrá konkurencia zo strany čínskych automobiliek, ktoré už jednak nenechávajú veľa priestoru na svojom trhu pre nemecké značky a zároveň vo veľkom vstupujú do Európy. Inými slovami Čína, ktorá slúžila nemeckým firmám ako lacná výrobná linka, je dnes nebezpečný konkurent.
Firmám podnikanie neuľahčuje ani skostnatený pracovný trh, ktorý vláda sľubovala uvoľniť. Zlepšili sa síce podmienky na odpisy, ale tie pomôžu len podnikom, ktoré sú v zisku. Zreformovala sa aj daň z príjmu právnických osôb, ale to pomôže firmám až v budúcnosti, keď časť z nich už zrejme nebude existovať. Alebo bude fungovať zo zahraničia, pretože mnoho podnikateľov vážne premýšľa o odchode z Nemecka.
Hasič stojí pri požiari
„Keď podniky a ekonómovia kritizujú chýbajúce reformy, zástupcovia vlády pravidelne poukazujú na tieto opatrenia. Správajú sa pritom ako hasič, ktorý stojí vedľa horiaceho domu a hovorí, že budúci týždeň príde hasičské auto s hadicou a ďalšie hadice prídu o niekoľko týždňov neskôr,“ poukazuje Alsleben.
Veľmi otvorene sa do kritiky pustila v najčítanejšom nemeckom denníku Bild aj šéfka Rady ekonomických expertov vlády Monika Schnitzerová. Podľa jej slov síce tento rok nemecké hospodárstvo mierne ožije, ale rozhodne sa nedá hovoriť o toľko potrebnom boome.
Problém s povoľovaním
Po rokoch stagnácie a recesie potrebuje krajina zásadné reformy a masívne investície, ktoré však musí sprevádzať napríklad aj rýchle tempo pre povoľovanie stavieb. Na rýchle rozhýbanie ekonomiky pritom nezostáva veľa času.
Najneskôr v roku 2029 už nebude nemecký štátny rozpočet dostatočne financovaný.
Zásadný problém našich západných susedov totiž spočíva vo vysokom dlhu štátu. Za tri roky podľa uznávanej ekonómky Nemecku hrozí finančný kolaps.
„Najneskôr v roku 2029 už nebude štátny rozpočet dostatočne financovaný,“ varuje Schnitzerová. Otázkou podľa nej zostáva, ako chce vláda túto obrovskú medzeru zaceliť.
Oživenie či nie
Spolieha sa totiž na ekonomické oživenie, ktoré by malo priniesť vyššie daňové príjmy, ale podľa Schnitzerovej by musel byť taký rast extrémne vysoký, a to nie je reálne. „Som zvedavá, či kabinet Friedricha Merza nakoniec nebude musieť vziať späť niektoré svoje opatrenia, alebo dokonca zvýšiť dane,“ dodáva ekonómka s tým, že o tejto možnosti bude musieť koalícia kresťanských a sociálnych demokratov (CDU a SPD) skôr či neskôr uvažovať.
Pracovať viac
Schnitzerová zdieľa aj ďalší nepopulárny názor, podľa ktorého musia Nemci pracovať dlhšie. Fakt, že po fáze nádejného očakávania, kedy sa nálada v krajine po nástupe novej spolkovej vlády vlani v lete zlepšila, prišlo jesenné vytriezvenie a teraz zimný chlad, si však uvedomuje aj spolkový kancelár Friedrich Merz.
Na začiatku nového roka napísal poslancom vládnych strán, že musia v tomto roku podporiť nemecké hospodárstvo, posilniť konkurencieschopnosť a zlepšiť podmienky pre podnikanie.
Veľmi kritická situácia
„Situácia nemeckého hospodárstva je v niektorých oblastiach veľmi kritická,“ napísal Merz. Príliš vysoké sú podľa neho náklady na pracovnú silu a energiu, veľká je aj byrokracia a daňové zaťaženie. Poslancom odkázal, že väčšinu týchto problémov môže vláda vyriešiť. Bude však záležať ešte na tom, ako rýchlo to zvládne.
Autorka článku je Pavla Francová, Forbes.cz
