Na čelo štyroch z piatich najlepšie hodnotených univerzít sveta majú od júla tohto roka nastúpiť dámy. Prvýkrát v histórii majú ženy takéto silné zastúpenie vo vedení akademickej pôdy.
Odo dňa, keď sa prvá žena stala rektorkou verejnej vysokej školy alebo univerzity, ubehlo už takmer 90 rokov. Bola to Kate Galt Zeneis, ktorá sa postavila na čelo niekdajšej Southeastern Normal College (dnes Southeastern Oklahoma State, pozn. red.). No na šancu viesť tie najprestížnejšie univerzity na svete si ženy museli počať dlhšie.
Inšpirácia pre svet
Ide o dôsledok rozsiahlejšej zmeny. Keď sa pozrieme na rebríček 200 najlepšie hodnotených univerzít sveta, ženské vedenie má až 48 z nich. Teda takmer štvrtina. Avšak takmer polovica krajín zastúpených v prvej dvojstovke nemá na čele svojich najlepších univerzít žiadnu ženu.
„Hoci ide o pokrok, univerzity, ktoré sú svetovými majákmi vzdelávania, vedomostí a civilizácie, musia urobiť oveľa viac, aby posilnili úlohy žien nielen na vrchole univerzít, ale na všetkých pozíciách,“ hovorí spolutvorkyňa rebríčka Rosa Ellis s tým, že je to inšpiráciou pre celý svet.
V júli sa tak k Irene Tracey na Oxforde a Sally Kornbluth na MIT (Massachusettský technologický inštitút) pridajú aj Claudine Gay vo vedení Harvardu a Deborah Prentice v Cambridge. Jediným rektorom opačného pohlavia v tejto pätici tak zostane Marc Tessier-Lavigne zo Stanfordu.
Po dlhých rokoch posun vpred
Oxfordská univerzita, ktorá sa minulý rok už siedmykrát po sebe dostala na čelo spomínaného rebríčka, vymenovala svoju prvú rektorku až v roku 2016. Cambridge bol jedným z prvých v tejto elitnej skupine. Svoju prvú prorektorku vymenoval v roku 2003. MIT sa pridal o tri toky neskôr a v roku 2007 nasledoval Harvard.
Niekto by mohol povedať, že podiel žien vo vedení univerzít nie je dôležitý, alebo že odvádza pozornosť od iných vecí, ktoré sú naozaj dôležité. No kým menovanie rektoriek nebude úplne bežné, je čo oslavovať.
Je však tiež dôležité upozorniť, že 12 z 27 krajín, ktoré sú zastúpené v rebríčku, stále nemá ženy vo vedení žiadnej univerzity.
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.com. Jeho autorom je prispievateľ Nick Morrison, ktorý píše o vzdelávaní.
