Pred zhruba sto rokmi sa verejnosti po prvý raz predstavila funkčná televízia. Škótsky vynálezca John Logie Baird vtedy odštartoval biznis, ktorý ani napriek rečiam o svojom blížiacom sa konci neprestáva zarábať.
Na svete ich má byť už 1,7 miliardy a každý rok sa predajú ďalšie stovky miliónov kusov. Pozrite sa, ako sa technológia, ktorá bola takmer okamžite schopná prinášať zábery z diaľky, vyvíjala, kto na nej profitoval a ako sa jej darí v súčasnosti.
Aby mohol 26. januára 1926 Baird predstaviť členom Kráľovského inštitútu svoj vynález, potreboval nadviazať na pokrok svojich predchodcov – napríklad na nemeckého inžiniera Paula Nipkowa, ktorý v roku 1884 získal patent na elektromechanické zariadenie na prenos pohyblivého obrazu.
Tento rotujúci disk s otvormi usporiadanými do špirály, dnes známy ako Nipkowov kotúč, fungoval na princípe postupného snímania obrazu po riadkoch a stal sa základom Bairdovej mechanickej televízie. Pre neskoršie elektronické obrazovky bola zas kľúčová katódová trubica nemeckého fyzika Carla Brauna z roku 1897.
Baird vo svojom vynaliezaní pokračoval a už o rok neskôr vysielal prvé diaľkové televízne snímky medzi Londýnom a Glasgowom. O ďalší rok prišiel s farebným prenosom a zároveň uskutočnil prvý transatlantický televízny prenos z Londýna do Spojených štátov.
V roku 1929 dostal povolenie vysielať pol hodiny denne päť dní v týždni prostredníctvom BBC a v roku 1936 stál pri spustení pravidelného vysielania tejto televízie.
26 libier
Po Bairdovi bol pomenovaný aj televízor, ktorý jeho spoločnosť okolo roku 1930 predávala v počte tisíc kusov. Okrem toho, že išlo o prvý komerčne dostupný televízor, bol špecifický aj tým, že sa spočiatku zapájal ako žiarovka, keďže väčšina britských domácností v tom čase nemala iný zdroj elektriny.
V roku 1930 stál 26 libier, čo by dnes zodpovedalo približne 2 600 eurám. Za takúto sumu si vtedy človek mohol kúpiť napríklad vysávač, rádio, žehličku a rýchlovarnú kanvicu dokopy, teda viacero oveľa praktickejších vecí.
Kto si chce Bairdov prístroj zaobstarať dnes, musí zaplatiť výrazne viac. Za exemplár číslo 682 zaplatil kupec v roku 2009 v prepočte približne 20-tisíc eur, za kus číslo 192 potom v roku 2017 na ďalšej aukcii padlo takmer 24 500 eur.
4001
K nám sa táto technológia dostala v roku 1952, keď Tesla začala predávať prvý československý sériovo vyrábaný televízor 4001A. Hoci už v roku 1935 predstavil priekopník Jaroslav Šafránek vlastný model televízie, trvalo dlho, kým sa takéto prístroje rozšírili do domácností Čechov a Slovákov.
Jedny z prvých niekoľkých tisíc vyrobených televízorov od Tesly si ľudia mohli kúpiť za približne dvetisíc československých korún. Rovnako ako dnes, aj vtedy bol hlavným impulzom rastúceho záujmu o televízie prenos hokeja – konkrétne majstrovstvá sveta v roku 1955. Všetky dostupné kusy sa vtedy rýchlo vypredali.
Drevených skríň s bakelitovým rámikom a okrúhlou obrazovkou s pôvodným priemerom 25 centimetrov mala spoločnosť v troch variantoch vyrobiť približne 75-tisíc kusov.
4 400 kusov
Oveľa horšie dopadol prístroj CT-100 od americkej spoločnosti RCA, ktorého sa predalo len 4 400 kusov. Táto prvá masovo vyrábaná farebná televízia vychádzala z prototypov farebných televízorov, ktoré v rokoch 1928 a 1944 predstavil práve Baird. Prístroju sa však darilo veľmi zle a spoločnosť ho navyše predávala so stratou.
Kto si ho však v roku 1954 po zľave kúpil za 500 dolárov a odložil, toho by dnes jeho vnúčatá určite pochválili. Podľa odhadov sa totiž zachovalo len približne 160 kusov, pričom funkčných je ich ešte menej. Keď sa niektorý objaví, záujemcovia zaň podľa špecializovaného webu EarlyTelevision.com zvyčajne zaplatia v prepočte okolo 3 300 eur. Vzácnejšie prototypy vyjdú aj na 8 200 eur.
Za zmienku stojí aj ďalší obchodný prepadák. Ešte pred CT-100 sa na americký trh dostal model Westinghouse H840CK15, ktorého vyrobili 500 kusov. Predalo sa ich však len 30.
28,3 percent
Hoci sú za hlavných priekopníkov televízie zvyčajne považované Spojené štáty, dnes je situácia iná. Z približne 200 miliónov televízorov, ktoré sa každý rok predajú, si juhokórejský Samsung podľa zistení spoločnosti Omdia ukrojí viac než 28 percent.
Prvú televíziu od Samsungu si zákazníci zapli už v roku 1970. Model P-3202 vtedy spoločnosť vyvinula v tíme len 45 zamestnancov a o tri roky neskôr už na kórejskom trhu predala viac než milión televíznych prijímačov.
O ďalšie dva roky to už boli štyri milióny kusov a spoločnosť sa stala najväčším výrobcom čiernobielych televízorov na svete. Ešte lepšie sa jej darilo po zavedení farebnej televízie, do roku 1989 predala 20 miliónov televízorov.
Od roku 2006 je Samsung najväčším hráčom na televíznom trhu vôbec a túto pozíciu si drží dodnes. Ešte pozoruhodnejší je jeho výkon v segmente prémiových televízorov nad 2 000 eur, kde predstavujú až 49,6 percenta jeho predajov.
3,5 hodiny
„Sledovanie televízie je dlhodobo najvýznamnejšou voľnočasovou aktivitou, ktorej sa Česi venujú v priemere takmer 3,5 hodiny denne,“ uvádza Asociácia televíznych organizácií. Približne dve tretiny Čechov si televíziu zapnú každý deň.
Česi sú na tom veľmi podobne ako zvyšok Európskej únie, kde sa priemerný čas strávený sledovaním televízie u dospelých pohybuje okolo 3 hodín a 13 minút denne. V Spojených štátoch sa štatistiky líšia, väčšina však ukazuje hodnoty medzi 3,5 a 5 hodinami denne.
Že počet hodín strávených pred televíziou klesá, ukazujú údaje z Francúzska, Nemecka a Talianska, kde po piatich rokoch diváci sledovali televíziu v priemere o 45 minút denne menej. Vo Veľkej Británii dokonca sledovanie kleslo o 55 minút. Toto porovnávanie sa navyše nezačalo počas pandémie covidu-19, keď počet divákov rástol, ale už v roku 2019.
8 z 10 ľudí
Hoci ľudia sledujú tradičné televízne kanály menej, neznamená to, že by výrazne prestávali kupovať samotné televízory. Či už ich využívajú na sledovanie streamovacích služieb alebo na hranie na herných konzolách, prístup k televízii má približne 80 percent ľudí na svete.
Len v Česku vlastní podľa údajov Asociácie televíznych organizácií z minulého roka aspoň jeden televízor 91 percent domácností. To je viac, než koľko Čechov má pripojenie na internet – 86 percent.
V Spojených štátoch je podiel domácností s televíziou ešte vyšší. Podľa dát spoločnosti Nielsen má v krajine aspoň jednu takúto obrazovku 125 miliónov domácností, teda necelých 97 percent. Ani po sto rokoch to tak rozhodne nevyzerá, že by sa ľudstvo od televízií odvracalo.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Filip Vokoun.
