Počet cestujúcich v mestskej a regionálnej autobusovej doprave rastie už tretí rok po sebe. Vlani prepravili všetky spoločnosti fungujúce pod skupinou Arriva na Slovensku dokopy 56 miliónov cestujúcich a výsledky z aktuálneho roka vidia ešte optimistickejšie. Očakávajú medziročný nárast o 3,5 percenta, čo by znamenalo prepravu až 58 miliónov cestujúcich.
Arriva zabezpečuje na Slovensku verejnú autobusovú dopravu v piatich z ôsmich krajov – v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom, Žilinskom a Košickom. Pozíciu lídra v oblasti verejnej osobnej dopravy na Slovensku sa jej podarilo obhájiť vďaka novej 10-ročnej zmluve v Trnavskom kraji a rovnako aj predĺženiu zmluvy v Nitrianskom kraji.
Generálny riaditeľ spoločnosti Arriva na Slovensku Michal Horák v rozhovore pre Forbes hovorí, že firma je pripravená rozšíriť svoje pôsobenie aj na oblasť železničnej dopravy. Môže ísť o zdĺhavý proces, keďže vláda musí najskôr umožniť prístup súkromným spoločnostiam na železničné trate. Bližšie načrtol víziu plne integrovanej dopravnej siete, kde preprava autobusov a vlakov funguje efektívne dokopy.
Zmeny sledujeme a dávame dohromady výhľad. Počas decembra už budeme mať jasno, ako budú naše čísla vyzerať bez konsolidačného balíčka a s ním. Ešte je to v procese.
Všetky zmluvy v rámci Slovenska prevádzkujeme tak, ako je v nich napísané – teda v plnom výkone a bez výluk. Máme dostatok vodičov aj techniky.
Drvivá väčšina našich 2 000 vodičov – viac ako 93 percent – tvoria domáci vodiči zo Slovenska. Podiel zahraničných vodičov sa v jednotlivých regiónoch líši, celoslovensky však predstavuje iba 6,7 percenta.
Arriva ide cestou zatraktívnenia práce, s čím súvisia aj investície do vozového parku a prostredia, v ktorom vodič pracuje. Investujeme do zázemia vodiča, teda do denných miestností, ktoré vodiči využívajú na oddych počas prestávok. Zároveň sme plne konkurencieschopní v rámci platov. Poukazujeme hlavne na to, že sme stabilný zamestnávateľ, ktorý ponúka konkurenčné finančné ohodnotenie a benefity.
Myslím, že cesta náborových bonusov nie je správna. Síce prinášajú okamžitý efekt, no nie sú dlhodobým riešením. Namiesto toho sa sústreďujeme na vytváranie stabilného prostredia pre šoférov, čo považujeme za kľúčový faktor na ich prilákanie.
Na verejnosti sa objavili správy opisujúce problémy pri registrácii, ktorým čelia pracujúci cudzinci na Slovensku pre cudzineckú políciu. Máte rovnakú skúsenosť?
Problém registrujeme, ale mám za to, že už je to vyriešené. Proces registrácie by mohol byť jednoduchší z pohľadu čakacích dôb a termínov. Na druhej strane rešpektujem, že to má nejaké náležitosti.
Počet cestujúcich narastá
Za rok 2023 ste prepravili takmer 56 miliónov cestujúcich. Tento rok očakávate o 2 milióny cestujúcich viac. Je to dobrý trend vývoja?
Trend je priaznivý. Treba dodať, že počet odjazdených kilometrov bol v tomto roku rovnaký ako vlani. Ročne ide o 80 miliónov kilometrov. Inými slovami tento rok a minulý rok spoločnosť Arriva na Slovensku najazdila rovnaký počet kilometrov s vyšším počtom cestujúcich. Nárast teda nie je generovaný rozšírením liniek, ale vyšším záujmom o cestovanie autobusom. Teší nás to omnoho viac, ako v prípade, že by bol nárast spôsobený rozšírením obchodných aktivít – napríklad na nový región.
To je otázka na objednávateľa. Rozhodnutie o tom, kde budú autobusy zastavovať a ako bude vyzerať grafikon, robí objednávateľ. Ak povie, že sa bude zastavovať na týchto zastávkach, tak sa bude zastavovať tam. My sme vykonávateľ a platí to aj v prípade zastavovania našich autobusov na Nivách.
Prejavili ste záujem jazdiť po Slovensku aj s vlakmi. Budete sa teda zapájať do štátnych tendrov na prevádzku železničných tratí?
Liberalizáciu verejnej vlakovej dopravy aktívne sledujeme. Veríme, že tempo naberie na obrátkach. Sme pripravení sa uchádzať ako open access provider o jednotlivé vybrané linky, aby nám to dávalo prevádzkový zmysel. Som presvedčený, že otvorením trhu sa skvalitnia služby a na konci dňa bude benefitovať cestujúci. Chceme, aby sa s celým sektorom verejnej vlakovej dopravy stalo to, čo sa stalo v autobusovej doprave.
Naším strategickým záujmom je pridať k autobusom aj vlaky, ale chceme si vyberať regióny, kde to dáva zmysel.
Autobusová doprava sa tiež jedného dňa liberalizovala, trh sa otvoril, jednotliví hráči vstúpili na trh a priniesli novú konkurenciu. V rámci konkurenčného boja boli jednotlivé spoločnosti inovatívne a boli nútené obnovovať vozový park. Ak si porovnáme flotilu autobusov pred a po liberalizácii, tak je to nepredstaviteľné. Otvorenie trhu aj v oblasti vlakovej dopravy by prinieslo rovnaký výsledok.
Prečo ste sa nezúčastnili tendra na dopravu vlakového prepravcu na trase z Bratislavy do Komárna?
Naším strategickým záujmom je pridať k autobusom aj vlaky, ale chceme si vyberať regióny, kde to dáva zmysel. Nepôjdeme do každého tendra. Hrá v tom rolu tiež zadanie a podmienky jednotlivých tendrov. Ak sa rozhodneme, tak chceme ponúknuť zaujímavú službu, a to dlhodobo.
Aká je spätná väzba od súčasnej vlády? Má vôbec záujem pustiť súkromných dopravcov na koľajnice?
Som presvedčený, že záujem má, ale je to otázka na nich. Vláda by mala plniť záväzky Slovenska voči EÚ a liberalizovať železničný sektor. Do roku 2030 by mal byť pretendrovaný určitý objem tratí a kilometrov. Nie je to teda len o tom, ako sa k tomu postaví vláda.
Sú tu aj nejaké záväzky voči Európskej únii. Arriva je pripravená sa zapojiť a využiť know-how, ktorý máme ako skupina. Či už sú to skúsenosti z Veľkej Británie, Holandska, ale aj Česka. V Čechách je Arriva v železničnej doprave úspešná.
Česká Arriva s vlakmi obsluhuje aj slovenský región Myjava, čiže nejaká skúsenosť slovenských cestujúcich s touto službou už je?
Presne tak.
Majiteľ RegioJetu Radim Jančura v roku 2017 povedal, že „na Slovensku, bohužiaľ, čelí oficiálnej snahe niektorých politických predstaviteľov – hlavne predsedu parlamentu Andreja Danka – vytlačiť RegioJet zo Slovenska“. Nakoniec sa z trate Bratislava – Košice RegioJet stiahol úplne a za vinníkov označil Ficove stopercentné zľavy a Andreja Danka. Nie je toto signál, že súčasná vláda jednoducho súkromné firmy na železniciach nechce?
Je to signál, že treba jednotlivo a selektívne zvažovať plány. Staviam sa k penetrácii do verejnej vlakovej dopravy s rešpektom. Som presvedčený, že spoločný dialóg s vládou a ministerstvom dopravy je cestou kooperácie.
Náš prístup je ponúknuť know-how a prísť s riešením zatraktívnenia verejnej vlakovej dopravy. Či už obnovou vlakov, alebo víziou integrovanej dopravnej siete. To znamená, že jeden poskytovateľ má autobusy aj vlaky a je schopný to namodelovať viac flexibilne – tak, aby konečný efekt a služba pre cestujúcich boli lepšie.
Na Slovensku zabezpečujete verejnú autobusovú dopravu v piatich z ôsmich krajov – v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom, Žilinskom a Košickom. Budete v týchto krajoch obhajovať víťazstvá a v akých tendroch sa plánujete zúčastniť?
Tendre pravidelne sledujeme a vnímame, že príležitosti sú v rámci Slovenska neustále. Naposledy sme vyhrali tender v Trnavskom kraji so začiatkom poskytovania služieb podľa novej zmluvy v tomto roku. Ďalšie veľké tendre pred sebou nemáme. Čaká nás etapa, v ktorej sa pozrieme na vnútornú efektivitu a doladíme prevádzku.
Regionálne rozdiely
Keď som sa pozrel na vlaňajšie hospodárske výsledky spoločností v jednotlivých krajoch, boli viditeľné väčšie rozdiely. Kým bratislavská vetva je už niekoľko rokov v strate, v Michalovciach ste zaznamenali prudký nárast zisku.
Je to o vnútornej efektivite. Zaoberáme sa optimalizáciou prevádzky aj vnútorného aparátu. Arriva Michalovce je dlhoročná entita. Bratislava je naopak jednou z nových spoločností. Je pred nami ešte kus práce. Chceme sa zamerať na jednotlivé spoločnosti a bude to o tom, aby sme v nich našli vnútornú prevádzkovú efektivitu.
Pod optimalizáciou si vieme predstaviť viac vecí. Je v nej aj prepúšťanie?
Je to o prevádzke a hľadaní synergie tam. Potom je to práca s nákladovou bázou.
Čo stojí za úspechom vetvy v Michalovciach?
Tam je to o tom, že opatrenia, ktoré začali kolegovia robiť pred dvomi rokmi, priniesli výsledky.
Prejdime na znižovanie emisií v doprave. Aké alternatívne pohony sú v hre – elektrina, vodík, CNG?
Medzi nízko emisné patrí CNG. Ďalšiu skupinu tvoria elektrické a vodíkové autobusy, ktoré sú bezemisné. Testujeme ich aj my a zatiaľ nám ako najlepšia možnosť vychádzajú elektrobusy.
Už máte aj nasadené nejaké elektroautobusy?
Väčší objem elektrických autobusov chceme nasadiť do dopravy v Trnave. Spoločne s mestom sme vyberali a ladili nový koncept. Viditeľné by to malo byť v roku 2026, v ktorom by sme mali nasadiť do mestskej hromadnej dopravy až 17 elektrických autobusov.
Projekt musí byť ešte schválený. Postupne chceme flotilu preklápať z tradičných dieselových vozidiel na nízko emisné alebo bezemisné vozidlá, či už poháňané CNG alebo elektroautobusy. Chceme pritom podobne ako v Trnave čerpať prostriedky aj z EÚ.