Na východe prebieha kultúrna renesancia, ktorú vedú dve neprehliadnuteľné ženy – Dorota Kenderová z Východoslovenskej galérie a Lucia Potokárová zo Štátnej filharmónie Košice.
Košice. Mesto, ktoré sa mení pod vplyvom silných ženských osobností. V metropole východu už nejde len o historické budovy. Vnútri nich nájdeme aj moderné inštitúcie, ktoré ožívajú pod kreatívnym vedením. V tamojšom kultúrnom svete obzvlášť vynikajú dve riaditeľky. Hoci každá sa venuje inej oblasti, ich príbehy sa prekvapivo prelínajú v odhodlaní a vízii.
A obe svoju rolu delia na dve zložky – prvá, približne 60-percentná, je manažérska a druhá umelecká. Potokárová to zhŕňa výstižnou formulou: kultúrna inštitúcia potrebuje manažéra, ktorý rozumie umeniu, a zároveň umelca, ktorý dôkladne pozná rozpočtové tabuľky.
Kľúčom k prežitiu sú podľa oboch nie len dotácie z verejných zdrojov, ale aj schopnosť generovať vlastné príjmy.
Východoslovenská galéria pod vedením Kenderovej preto zaviedla nové obchodné modely, ako je prenájom priestorov pre firemné akcie či platené workshopy. Potokárovej filharmónia robí podobné aktivity, keďže si privyrába aj prenájmom priestorov, v ktorých klienti organizujú súkromné eventy, promócie či stužkové.
Kultúrne inštitúcie si privyrábajú aj prenájmov priestorov
Zdroj: VSG
Podľa riaditeľky hudobnej inštitúcie je tento prístup nevyhnutný. „Máme veľa spoľahlivých partnerov, napríklad dlhodobú spoluprácu s U. S. Steel Košice, ale aj nové formy spolupráce so súkromným sektorom. Len tak sa kultúrne inštitúcie môžu stať dlhodobo udržateľnými,“ vysvetľuje.
Zmena mentality a digitálna stratégia
Kenderová prišla do galérie s cieľom vytvoriť „mienkotvornú nadregionálnu inštitúciu“. Priznáva, že na začiatku mala idealistickejšie predstavy o rýchlosti zmien, no rýchlo pochopila, že transformácia je dlhodobý proces plný kompromisov a vyjednávania. Jej aktuálna vízia presahuje umeleckú rovinu a vníma galériu aj ako miesto pre sociálne stretávanie, inklúziu a komunitný dialóg.
Galéria nezaspala ani v digitálnej dobe. Podľa jej riaditeľky online svet nie je hrozba, skôr možnosť osloviť ľudí, ktorí sa k inštitúciám inak nedostanú. Digitálne archívy, virtuálne výstavy, vzdelávacie programy – to všetko má zmysel.
VSG
Zdroj: ŠFK
„Samozrejme, galéria má byť predovšetkým miesto, kde sa niečo deje, ako napríklad stretnutia s umelcami, diskusie, eventy. Skutočný zážitok musí byť. Ak je galéria len pasívny priestor na pozeranie diel, potom ju naozaj môže nahradiť Instagram. Ak je to živý organizmus, tak nie. Online svet je nástroj, nie hrozba,“ vraví.
Na to, aby sa zviditeľnili, musia byť tam, kde je publikum – a to je dnes na sociálnych sieťach. „Zverejňujeme obsah, vytvárame eventy, ktoré sú ‚instagramovateľné‘, lebo ľudia sa chcú o svoje zážitky deliť,“ usudzuje. Upozorňuje pritom, že marketing v kultúre sa chronicky podhodnocuje. „To, čomu sa v komerčnej sfére venuje celé oddelenie, u nás zvláda jedna kolegyňa. S minimálnymi zdrojmi robí maximum, no je jasné, že potenciál je oveľa väčší,“ tvrdí Kenderová.
Galéria je živý organizmus a miesto na skutočný zážitok pri jej návšteve
Zdroj: VSG
Globálny konkurz a Sezóna na mieru
Filharmónia pod vedením Potokárovej taktiež stavila na flexibilitu. Okrem zavedenia produktu Sezóna na mieru, ktorý umožňuje publiku vytvoriť si vlastnú sériu koncertov, pracuje s kombináciou kvality a odvahy experimentovať.
„Filharmónia organizuje koncerty perkusionistov v Tabačke Kulturfabrik či organový koncert v Belianskej jaskyni. Experimentovali sme tiež s crowdfundingom, ktorý priniesol pozitívnu odozvu – nielen finančne, ale najmä komunitne,“ približuje ich aktivity Potokárová.
Lucia Potokarova
Zdroj: ŠFK
Filharmónia zároveň funguje globálne, podobne ako šport. Na konkurzy im chodia hudobníci z celého sveta, napríklad z Nemecka, Číny či Japonska, a ak sú v konkurze úspešní, často so sebou prinášajú aj sviežu energiu.
No na rozdiel od športových prestupov, tu sa situácia mení aj každý týždeň. „Dirigent, ktorý týždeň predtým dirigoval operu v prestížnom divadle v Berlíne, môže prísť ďalší týždeň do Košíc. Pricestuje zväčša v nedeľu, v pondelok sa začne skúšať a vo štvrtok sa koná koncert. Hoci je pre umelcov náročné naštudovať a odohrať z týždňa na týždeň vždy nový program, pre orchester je to obrovská skúsenosť, ktorá posúva vpred,“ hovorí PR manažérka filharmónie Jana Tomalová.
Ženy na riadiacich stoličkách
Riaditeľky otvorene hovoria o špecifikách ženského vedenia. Kenderová tvrdí, že rozmach inštitúcií nie je podmienený rodom, ale schopnými ľuďmi, ktorí rozumejú svojej práci. Uznáva však, že vlastnosti ako empatia a sociálne cítenie, ktoré sa väčšinou spájajú so ženami, sú jednoducho znakmi kvalitného manažovania.
„Ženský prístup je vnímaný ako schopnosť spájať racionalitu s empatiou. Nie je to v rodovej rovine, ale v spôsobe vedenia, v schopnosti počúvať, vytvárať dôveru a motivovať,“ myslí si taktiež riaditeľka filharmónie Potokárová.
Dodáva, že v kultúrnej inštitúcii autorita nespočíva v sile, ale v dôvere a odbornosti. „Možno práve v tom sa pozícia lídra v kontexte posledných rokov zmenila. Kladie sa dôraz na kultiváciu komunikácie, väčšiu participáciu a vnútornú kultúru organizácie,“ vysvetľuje.
No nie je to len ružové. „Stretávam sa s cieleným umlčiavaním, skákaním do reči a zmenšovaním výpovednej hodnoty toho, čo poviem,“ hovorí Kenderová o prekážkach, ktorým čelí. Dodáva, že často ide o poúčanie zo strany mužov, ktorí majú veľakrát nižšie vzdelanie a menej pracovných či životných skúseností.
„Vnímam to však ako systémový problém našej spoločnosti – deje sa to od vysokej politiky až po bežné pracovné stretnutia. Je to realita, s ktorou sa ženy stretávajú denne, a ignorovať ju by znamenalo byť neúprimná. Prekonávam to konzistentnosťou a dôsledným presadzovaním svojich názorov. Nie agresívne, ale jasne a sebavedome,“ dopĺňa.
Obe riaditeľky vnímajú svoju rolu ako na 60 percent manažérsku a 40 percent umeleckú
Zdroj: VSG
Kultúrna identita Košíc
Košice sú v očiach oboch inštitúcií vnímané ako mesto s obrovským, no neúplne využívaným potenciálom. Podľa Kenderovej je metropola kultúrnym mestom skôr vďaka nadšeniu jednotlivcov a kultúrnych entít než systematickej podpore.
Potokárová preto zdôrazňuje potrebu spolupráce. „Košice majú jedinečný kultúrny potenciál – od veľkých inštitúcií až po nezávislú scénu,“ hovorí.
Preto tieto subjekty kooperujú aj medzi sebou a snažia sa vytvárať prirodzenú synergiu. „Naším cieľom nie je súťažiť, ale spolu tvoriť kultúrnu identitu mesta, ktoré si zachováva európsky rozmer aj lokálny charakter,“ dodáva Potokárová.
V ŠFK ponúkajú Sezónu na mieru. Návštevníci si môžu presne nakombinovať, ktoré koncerty chcú zažiť.
Zdroj: ŠFK
Napriek všetkým výzvam sú obe odhodlané pokračovať. Kenderovú motivuje to, že galéria mení pohľady ľudí a buduje zmysluplnú komunitu. Verí, že umenie nie je prepych, je to priestor pre kritické myslenie, emócie a stretávanie sa.
„Mňa motivuje, keď vidím, že naša práca má zmysel. Kultúra nie je luxus, ale forma verejnej služby s najvyššou hodnotou – duchovnou,“ uzatvára Potokárová.
