Slovensko má od pondelka 5. septembra menšinovú vládu. Po minulotýždňovej rezignácii Richarda Sulíka a následnom odstúpení zvyšných troch ministrov za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) je jasné zatiaľ len to, že v koalícii zostávajú strany OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí. Spoločne však majú v parlamente len 70 hlasov.
Za vládne zákony by mohli hlasovať niektorí nezaradení poslanci, spomínajú sa napríklad Ján Mičovský, Katarína Hatráková či Martin Čepček.
V tejto nejasnej situácii (mená nových ministrov by mohli byť známe až na budúci týždeň, pozn. red.) sme oslovili Republikovú úniu zamestnávateľov SR, ktorí pod tlakom nielen energetickej krízy očakávajú od vlády riešenia hneď niekoľkých akútnych problémov.
Na to, ako sa môže vyvíjať politická situácia, sme sa opýtali aj politológa Grigorija Mesežnikova a svoje videnie situácie prezentoval aj ekonomický analytik Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne.
Politológ: Efektivita vlády sa zníži
Vývoj aktuálnej politickej situácie podľa prezidenta Inštitútu pre verejné otázky Grigorija Mesežnikova závisí od množstva premenných, preto sa dá vývoj predpovedať len krátkodobo. „V každom prípade je však isté, že sa zníži efektivita prípravy vládnych návrhov zákonov a ich schvaľovania,“ povedal pre Forbes.sk Mesežnikov.
„To, čo sa momentálne deje, je z hľadiska vládnutia veľmi nepríjemné a my si budeme musieť počkať, kým nájdu náhradníkov za ministrov zo SaS a až potom uvidíme, ako to pobeží ďalej,“ dodal.
„V menšinovej vláde bude presadzovanie zákonov v parlamente ohrozené. Jediná možnosť kontinuity za podpory slušných koalično-opozičných spojenectiev by spočívala v tom, že SaS bude ústretové a zákony vlády, ktoré bude považovať za rozumné, podporí,“ hovorí politológ.
No dodáva, že podľa udalostí ostatných dní to na súlad nevyzerá, „keďže útoky zo strany OĽaNO voči Richardovi Sulíkovi a SaS pokračujú“.
Spolupráca s extrémistami by bola fatálna
Ak by menšinová vláda hľadala podporu medzi poslancami z extrémistických strán, ako sa to udialo v prípade schvaľovania takzvaného prorodinného balíčka, malo by to podľa Mesežnikova „fatálny“ vplyv na politickú situáciu na Slovensku.
„Hlasovanie s fašistami bude predstavovať obrovský politický problém. Môže dokonca viesť aj k rozštiepeniu OĽANO, pretože nie všetci poslanci hnutia budú zrejme chcieť spolupracovať s fašistickými poslancami takto dlhodobo a očividne,“ uzatvára Mesežnikov.
Zamestnávatelia očakávajú riešenia
Pohár trpezlivosti však už preteká aj zamestnávateľom, ktorí očakávajú, že vláda konečne začne riešiť kopiace sa problémy spojené s rastom cien energií a ďalšími výzvami.
„Čelíme geopolitickej, inflačnej a energetickej kríze. Ani po mesiacoch dožadovania sa stále nepoznáme plán, akým chce slovenská vláda riešiť nadchádzajúcu zimu, ani adresné spôsoby pomoci domácim podnikom a najohrozenejším domácnostiam v súvislosti s masívnym nárastom cien energií,“ povedal pre Forbes.sk tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Práve stabilita slovenskej ekonomiky a pomoc najohrozenejším domácnostiam by mala byť podľa asociácie aktuálne najväčšou prioritou vlády.
Ako zvládnuť energetickú krízu?
Svoje očakávania zosumarizovali zamestnávatelia do dvoch hlavných oblastí. Prvou je pomoc podnikom a druhou sociálny dialóg, po ktorom volajú už dlho.
„Očakávame, že vláda čo najskôr predstaví ucelený plán pomoci slovenským podnikom v čase energetickej krízy. Inšpirovať sa pritom môže príkladmi, ktoré už fungujú v zahraničí.
Zároveň považujeme za kľúčové predovšetkým zrýchliť/umožniť čerpanie prostriedkov z environfondu, zmeniť a zjednotiť podmienky pre kurzarbeit s tými, ktoré platia napríklad v Nemecku, a zvážiť možnosť využitia tejto schémy aj z dôvodu rastu cien elektrickej energie a plynu,“ uviedol Hošták.
Za efektívne nástroje považujú aj zníženie DPH na energie či zavedenie možnosti odkladu platieb preddavkov na daň z príjmov právnických osôb, keďže očakávajú, že peňažné toky v podnikateľských subjektoch budú zásadne obmedzované v dôsledku prefinancovania vysokých cien energií.
Správny čas na nižšie dane a odvody?
Za kľúčové tiež zamestnávatelia považujú, aby v súčasnosti vláda vytvárala priaznivé podnikateľské prostredie a znižovala daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré je na Slovensku jedno z najvyšších.
„Považovali by sme za neprimerané a kontraproduktívne, ak by sa vláda uchýlila k sektorovému zvyšovaniu daní a odvodov. Sme preto zneistení najmä náznakmi zvyšovania osobitného odvodu pre regulované subjekty,“ uviedol Hošták.
Koniec prijímania zákonov bez diskusie
Zástupca zamestnávateľov upozorňuje, že úroveň sociálneho dialógu na Slovensku je žalostná a riešenie tohto problému je urgentná záležitosť.
Ako upozorňuje Hošták, podnikatelia sa opakovane dozvedajú o prijímaní zákonov, ktoré budú mať výrazný negatívny vplyv na celé podnikateľské prostredie, bez predchádzajúcej odbornej diskusie vlády so zamestnávateľmi a ostatnými sociálnymi partnermi.
„V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že Hospodárska a sociálna rada SR je oficiálny poradný orgán vlády, a tak by nemala byť obchádzaná. Zároveň vyzývame kompetentných, aby prestali s politikárčením, a aby sa začali zaoberať skutočnými problémami, pred ktorými naša krajina stojí,“ uzatvára Hošták.
Riziká pre rozpočet aj Plán obnovy
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák tiež upozorňuje, že menšinová vláda so sebou prináša niekoľko zásadných rizík.
Sú nimi podľa neho už spomínaná nižšia flexibilita pri prijímaní opatrení, najmä v dobe zvýšenej neistoty spojenej s cenami energií, ako aj ťažkosti pri presadzovaní zákonov – napríklad zákona o štátnom rozpočte či zákonov naviazaných na reformy z Plánu obnovy, ktorého čerpanie tak môže byť ohrozené.
„Hoci strany s predmetom reformy či jej výsledkom súhlasili, nemusia byť stotožnené s cestou na ich dosiahnutie,“ hovorí analytik.
Kompromisy môžu oklieštiť reformy
Horňák upozorňuje, že problematické môže byť aj vyjednávanie s opozičnými stranami, čo vytvára hrozbu podstupovania výrazných kompromisov na úkor kvality reforiem.
Analytik pripomína, že Slovensko sa nachádza v čase energetickej krízy, zvýšenej inflácie, vojenského konfliktu na Ukrajine a rastúcich dezinformácií ako aj v priebehu implementácie nového programovacieho obdobia eurofondov či Plánu obnovy.
„Nová vláda by mohla mať diametrálne odlišný pohľad na ktorúkoľvek z týchto oblastí a celý proces vyjednávania na národnej či európskej úrovni by sa tak mohol začať odznovu,“ obáva sa analytik.
„Stabilita vlády je jednou z oblastí, ktorú medzinárodní investori či ratingové agentúry sledujú,“ pridáva ďalším rozmer politickej rošády.
Problematická dlhová brzda
Ako pripomína, ďalšou kapitolou je dlhová brzda. Ústava Slovenskej republiky dáva každej novej vláde dvojročné obdobie voľnejších pravidiel jej uplatňovania.
„Táto možnosť bola do praxe zavedená s cieľom pomôcť novej vláde pri vyrovnávaní sa s dedičstvom po tej predchádzajúcej,“ vysvetľuje analytik. V prípade pokračovania vlády v pozmenenom zložení však tento predpoklad neplatí. Rekonštruovaná vláda by tak túto výhodu logicky čerpala neprávom.