Počas práce v investičnom fonde založila Vladimíra Meško Briestenská podpornú skupinu pre podnikateľov Founders Anonymous (Anonymní zakladatelia firiem). Jej inšpiráciou boli anonymní alkoholici a ďalšie uzavreté skupiny, ktorých členovia si prechádzajú podobnými situáciami, zdieľajú svoje skúsenosti, pocity a poskytujú si podporu či spätnú väzbu.
Teraz uskutočnila prieskum medzi stovkou podnikateľov po celom svete, ktorého súčasťou boli aj hĺbkové rozhovory. Potvrdilo sa v ňom, že väčšina zakladateľov firiem sa vo svojom živote stretáva s problémami v oblasti duševného zdravia.
„Keďže intenzita tlaku je obrovská, aj spôsob úľavy ide často do extrémov. Veľa podnikateľov potom prepadá napríklad alkoholu, drogám či iným závislostiam,“ hovorí v rozhovore pre Forbes.sk Vladimíra, s ktorou zakladatelia firiem zdieľali svoje skúsenosti s duševnými problémami.
Čo s tým? V rámci svojej firmy The Future Farm dnes robia osvetu o tejto téme aj prostredníctvom podcastu. A začínajú pracovať s globálnymi investičnými fondmi, ktoré sa zaujímajú o zdravie firiem v portfóliu, a teda aj o mentálne a emočné zdravie ich zakladateľov.
Prečo ste sa rozhodli realizovať prieskum medzi podnikateľmi o ich duševnom zdraví?
Ako zakladatelia The Future Farm sme mali skúsenosť s problémami v oblasti duševného a emočného zdravia podnikateľov. Či už svoju vlastnú, pri budovaní biznisov, alebo v rámci našich predošlých prác, v ktorých sme pracovali s touto skupinou ľudí. Dávalo nám zmysel venovať sa tejto téme, ale chceli sme si potvrdiť, že to rezonuje aj v rámci širšieho globálneho ekosystému. Mali sme nápad, no ako vždy, keď chcete spustiť nejaký projekt alebo podnikanie, potrebujete si nápad validovať. Potrebovali sme teda urobiť hlbší prieskum medzi podnikateľmi, investormi a biznisovou komunitou. Výhodou bolo, že sme už mali veľkú globálnu sieť zakladateľov firiem.
Koľko podnikateľov sa zapojilo?
Na prieskume sa zúčastnilo 82 podnikateľov a investorov z rôznych kútov sveta – z Austrálie, Hongkongu, Indie, Pakistanu, USA aj z európskych štátov, napríklad Česka či Dánska… Okrem geografickej rôznorodosti sme sa snažili pokryť aj rozličné segmenty podnikania. Mali sme CEOs z technologických spoločností, ale aj majiteľov kaderníctiev, ľudí z gastra, konzultantov s vlastnými firmami. Bolo pre nás dôležité ísť mimo podnikateľského stereotypu o bielom, heterosexuálnom mužovi z technologického biznisu. Myslím, že sa nám to podarilo.
Podnikatelia bojujú s úzkosťami či depresiami v oveľa väčšej miere,
ako si myslíme. Téma je stále tabu
Psychológ Michael Freeman, ktorý skúma vzťah medzi podnikaním a mentálnym zdravím, pred šiestimi rokmi zistil, že problém v oblasti duševného zdravia deklaruje až 72 percent podnikateľov. Čo vyšlo vám?
Že 98 % podnikateľov z našej vzorky malo skúsenosť s niečím, čo oni sami nazývali „mental health struggles“, teda isté ťažkosti v oblasti duševného zdravia. To bol pre nás veľmi silný poznatok. Takmer vôbec pritom nezáležalo na tom, s kým sme sa rozprávali. Či to bol zakladateľ firmy z Juhoafrickej republiky, kde je duševné zdravie silno stigmatizované, alebo človek zo Silicon Valley, kde sa o tejto téme dnes už hovorí veľa.
Čím je to spôsobené?
Dáta ukazujú, že množstvo a intenzita stresorov, ktoré máme v živote všetci, je pri podnikateľoch väčšia ako pri iných povolaniach. Aj keď nepochybne sú aj mnohé ďalšie profesie, kde je obrovský tlak. Spomínané stresory veľmi ovplyvňujú náš individuálny well-being a ukazuje sa, aký veľký vplyv na duševné a emočné zdravie podnikateľov majú. Potvrdilo sa to aj nám.
Aké sú tie stresory pri podnikateľoch?
Jedným z hlavných je kontinuálna neistota ohľadom financií, ktorá má veľký dopad na celkovú pohodu a stabilitu aj v domácnosti. Rodina býva istým spôsobom skvelý únik, ale tiež vytvára tlak. Voľbu dať sa na podnikanie vníma blízke okolie často negatívne, keďže títo ľudia idú do veľkej finančnej nestability, a z toho potom pramenia priveľké očakávania. Keď už do toho idete, tak všetci okolo vás automaticky očakávajú veľký úspech. Je tam veľmi malá tolerancia prípadného zlyhania, zmeny smerovania a podobne. Stresorom sú aj médiá, ktoré vytvárajú glorifikovaný obraz úspechu.
The Future Farm začína spolupracovať s investičnými fondmi v oblasti duševného zdravia podnikateľov z ich portfólia. Foto: archív respondentky
Problémom je aj množstvo práce. Je to viditeľné najmä pri zakladateľoch, ktorí majú tímy v rôznych časových zónach, napríklad v strednej Európe a Amerike. Ak si aj chcú zabezpečiť nejaký balans a tráviť čas s rodinou, tak je to pre nich obzvlášť náročné. Idú 24/7. Pracujú s tímom, ktorý funguje cez deň, ale aj s tým, ktorý sa zobúdza na inej strane zemegule práve v čase, keď by mal zakladateľ spať a oddychovať.
Ako teda fungujú?
Hovoria tomu, že pod dvojitou záťažou, mimo bežných podnikateľských stresov. Niektorí si však napríklad vytvárajú aspoň časové bloky, takzvané mikropauzy, a celý tím vie, že tieto dve hodiny denne ho nikto nemôže vyrušiť. Inak je to veľmi náročné. Často nemôžu mať voľné víkendy, ale takto si zabezpečujú aspoň určité chvíle na osobný život.
Rozprávali sme sa aj s podnikateľmi, ktorí tento svet opustili alebo chcú z biznisu odísť. Zistili sme, že pre mnohých je to náročné, pretože na podnikaní je často postavená celá ich identita. Cítia sa byť okolím vnímaní v prvom rade ako podnikatelia. Keď túto životnú etapu skončia, sami sa odrazu nevedia zaradiť a trvá dlho, kým nájdu vo svojom živote aj iné roly.
V rozhovore pre knihu Nevyhorení ste minulý rok uviedli: „Väčšina podnikateľov nemá platformu, kde by mohli otvorene hovoriť o tom, s čím sa stretávajú, miesto, kde by sa mohli zveriť so svojím vnútorným strachom. Nepovedia o tom nikomu, ani doma, ani svojmu spoluzakladateľovi a už vôbec nie investorovi.“ Nemali v rozhovoroch problém otvoriť sa vám?
Našou úlohou bolo vytvoriť pre nich bezpečné prostredie, aby dokázali zdieľať. Rozhovory prebiehali jeden na jedného, trvali približne hodinu, no prvých 20 minút by som z nich mohla úplne vystrihnúť. Na začiatku hovorili prevažne o svojej biznisovej ceste, ako sa dostali k tomu, čo robia a postupne sa odkrývali. Neskôr prišlo aj na ťažšie témy a boli to aj naozaj náročné rozhovory. Napriek tomu sa mi v mnohých prípadoch zdalo, že si to tí ľudia užívali – pretože ich niekto počúva, a oni tak konečne mohli zdieľať túto skúsenosť, hovoriť o emóciách a zážitkoch, na ktoré sa ich často nepýtajú.
Od diplomacie prešla k startupom.
Tvrdí, že každý človek má okolo 150 predsudkov, tak to mení
Veľa z nich nám povedalo, že väčšinou, keď hovoria o sebe, tak sa ich ľudia pýtajú primárne na biznis, chcú nejaké lekcie z podnikania. Len veľmi málo ľudí sa pýta na ich osobnú skúsenosť, prežívanie a na to, aký dopad na nich má táto cesta, ktorú si zvolili. My sme sa snažili ukázať prirodzený ľudský záujem o to, kto sú a ako sa v tom cítia. Neskôr nám od nich prichádzali maily, ako im to pomohlo, často aj to, že to pre nich bolo prvýkrát, keď o týchto veciach hovorili.
Drogy aj adrenalín
Čo s vami zdieľali?
Napríklad problémy v rodine aj celkovo v kvalite vzťahov, ktoré vyplývajú z nedostatku času. Veľa podnikateľov opisovalo úzkosti aj depresie. Vidíme to aj na dátach zo Silicon Valley, že percento samovrážd u podnikateľov je vyššie. Pre niektorých je to radikálna forma úniku a hovorí sa o tom veľmi málo. Únikom bývajú aj drogy či alkohol. Mali sme pár takých spovedí.
Niektorí podnikatelia s nami zdieľali svoje závislosti, ktorým prepadli na tejto ceste. Súvisí to s tým, že schopnosť absolútneho vypnutia pri podnikaní je veľmi náročná, keďže s tým žijete 24 hodín denne, 7 dní v týždni, a vy hľadáte spôsoby, ako sa odtrhnúť. Keďže intenzita tlaku je obrovská, aj spôsob úľavy ide do extrémov. Napríklad alkoholizmus mal na začiatku pri všetkých podnikateľoch, s ktorými sme hovorili, podobu každovečerného jedného pohárika na uvoľnenie. Odrazu bez neho nedokázali vôbec vypnúť a z alkoholu sa stal jediný spúšťač uvoľnenia. Už si nevedeli len tak sadnúť s knihou alebo si ísť zabehať ako mnohí iní. Bez pohárika nevedeli zastaviť ten tok myšlienok.
Spomínali ste aj drogy…
Áno, niektorí podnikatelia, s ktorými sme hovorili, skúšali psychadelické či iné drogy. Tam sme síce nemali až takú otvorenosť, ale aj náš spoluzakladateľ, ktorý založil jeden z najväčších svetových biznis akcelerátorov, hovoril, že ho v minulosti samého prekvapilo, aké ľahké je dostať sa k drogám a koľko percent podnikateľov ich využíva na nejakú formu úľavy alebo „boostnutie“ výkonu. Často preto, lebo bežné veci už nefungujú. Ale bližšie sme to zatiaľ neskúmali.
„Je potrebné prinášať témy, ktoré nehovoria len o úspechoch,“ hovorí Vladimíra. Foto: archív respondentky
Stretávali sme sa však aj s istou formou závislosti od adrenalínu. Free-diving, motorky, parašutizmus… Zdalo sa nám, že všetko v živote týchto ľudí musí ísť do roviny extrémov. Aj pri ich koníčkoch tam bolo vidieť extrémnu výkonnosť a radikálnosť. Extrémny tlak v práci nahradzujú extrémnou formou uvoľnenia. Väčšina z nich si však uvedomovala, že spôsob života, aký vedú, nie je dlhodobo udržateľný.
Zaznelo v rozhovoroch niečo, čo vás prekvapilo?
Prekvapili ma niektoré individuálne príbehy. Napríklad jeden podnikateľ, asi dvojmetrový veľký chlap a na prvý pohľad silno nohami na zemi, mi rozprával o tom, ako prišiel pri podnikaní o peniaze a ako ho to ovplyvnilo. Do biznisu sa vrhol ako mnoho iných podnikateľov s nadšením a nepripúšťal si, že sa môže stať niečo zlé. Aj keď denne čítate veľa príbehov o ľuďoch, ktorí zbankrotovali, keď začínate, máte pocit, že vám sa to stať nemôže.
Impostor syndróm: V práci sa cítim ako podvodník.
Čakám, kým odhalia, že nič neviem
Tento muž však z mesiaca na mesiac prišiel o peniaze a dopadol na úplne dno. Neskôr to viedlo k rozvodu a psychickému zrúteniu. Mal samovražedné myšlienky a bolo to prvýkrát, keď si povedal, že potrebuje terapiu. Niečím podobným si prešli viacerí, s ktorými sme sa rozprávali – hlboká depresia, klinická terapia, antidepresíva. Skúsenosti s tým máme aj v našom tíme.
Prečo nepočúvame aj takéto podnikateľské príbehy?
Na to má vplyv asi viacero vecí. Celý „boom“ okolo startupov a podnikania prišiel s nádychom inšpirácie, chceli sme ľuďom ukázať úspešné príklady, ako sa to dá robiť, presvedčiť ich, aby do toho išli tiež. Bol za tým dobrý úmysel povzbudenia a otvorenia, budovania podnikateľského ekosystému. Dnes však zavládla priveľká idealizácia podnikateľského života. Je potrebné zmeniť to, čo dnes vnímame ako metriky úspechu. Aj preto je normalizácia týchto tém veľmi dôležitá. Zatiaľ zachytávame len slabšie vlny, ešte stále nie je veľa týchto verejne otvorených reálnych príbehov.
Možno to súvisí aj s tým, že o tom hovorí len málo ľudí. Vaše rozhovory boli síce anonymizované, ale nedávno ste spustili podcast Naked by The Future Farm, kde niektorí z týchto podnikateľov prehovorili aj do éteru. Bolo ťažké ich presvedčiť?
Veľa z nich nemalo problém hovoriť a otvoriť sa v dvojici, keď sme sa vopred dohodli na tom, že to bude anonymné, ale v momente, keď som sa k nim vrátila s tým, že ideme robiť podcast a či by mali záujem zdieľať svoje príbehy ďalej, tak sa na to necítili. Hovorili, že ešte na to nie sú pripravení. Najčastejšie sa báli, že to ohrozí ich biznis či kredibilitu. V podnikaní panuje očakávanie, že si musíte zachovať tvár za každých okolností, že sa vášmu biznisu darí skvele, má zdravý leadership a všetko je v najlepšom poriadku. Či už pred investormi, pred klientmi, tímom a podobne. Pre niektorých však bolo dôvodom aj to, že tieto veci ešte nemali vyriešené a vypovedané doma, so svojimi partnermi či rodinou.
Investori chcú zdravé firmy
Aká je úloha The Future Farm v tejto oblasti?
Jedným z našich cieľov je zvyšovanie povedomia, keďže je to stále stigmatizovaná téma, a teda jej normalizovanie. Momentálne začíname so spomínaným podcastom, ktorý prináša príbehy rôznych podnikateľov z celého sveta, ktorý rozprávajú o svojich pádoch, osobných problémoch, dopadoch na duševné zdravie, ale aj o konkrétnych spôsoboch akými si trénujú svoju odolnosť.
So spoluzakladateľom The Future Farm Nektariosom Lioliosom spustili podcast, v ktorom spovedajú podnikateľov aj o ich ťažkých chvíľach. Foto: archív respondentky
V poslednom diele spovedáme Bretta Kinga, ktorý radil Obamovej vláde, a jeho vlastný podcast má viac ako 7 miliónov poslucháčov po svete. Takže jeho spoveď o problémoch v manželstve, práve pre podnikanie, ale aj o krachu biznisu, má potenciál osloviť mnohých ľudí, ktorí si niečím podobným prešli a prechádzajú. Že nie sú sami, je dôležité o tom hovoriť, a že existuje cesta von. Budovanie povedomia a „change-movement“ o zdraví podnikateľov a lídrov však nie je momentálne naša biznisová aktivita. Museli sme si teda položiť otázku, čo s týmto problémom ideme robiť ďalej ako biznis. Mali sme dve možnosti, jedna bola ísť cestou práce priamo s podnikateľmi alebo druhá, pracovať s komunitami, ktoré podnikateľov už združujú, napríklad investičné fondy.
Rozhodli ste sa pre druhú možnosť. Prečo?
Sme v období, aj vďaka pandémii, keď individuálni podnikatelia otáčajú každú korunu a dobre si premyslia, kam dajú svoje peniaze. Potvrdzuje sa nám, že len málo z nich by dnes reálne investovalo peniaze do starostlivosti o svoje duševné zdravie, aj keby veľmi chceli. Preto teraz začíname pracovať s VC (venture capital) fondmi a akcelerátormi, cez ktoré sa vieme naraz dostať k veľkému množstvu podnikateľov. Tieto fondy financie majú a mnoho z nich považuje túto tému za dôležitú. Vedia, že ak investujú do prevencie a podpory zdravia podnikateľov vo svojom portfóliu, zvyšujú potenciál úspechu ich biznisu, a teda aj návratnosti ich investície.
Dnes robíme diagnostiku celkového zdravia pre investičné portfólio týchto fondov, cez anonymne vyzbierané dáta identifikujeme kľúčové výzvy a stresory podnikateľov, a výstupom prvej fázy je práve analýza najčastejších stresorov a ich dopadov. Počas jednej skúsenosti s investičným fondom v Londýne boli výsledky takejto diagnostiky pre investorov šokom, podnikatelia s nimi totiž tieto problémy zvyčajne nezdieľajú. Ďalší význam to má aj pre samotných podnikateľov, ktorí si uvedomia, že nie sú sami v tom, čo prežívajú.
Aký je ďalší krok?
Ten sa líši podľa toho, akú rolu chcú hrať investičné fondy v riešení tohto problému. Niektoré chcú byť aktívne, ale nevedia ako, no stretli sme sa aj s fondmi, ktoré nechcú priamo zasahovať do otázky zdravia podnikateľov. Chcú priniesť niekoho tretieho, neutrálnu stranu, ktorá vie pomôcť. Momentálne sme v biznis-development fáze a máme pilotné projekty v troch fondoch. Jeden je globálny fond aktívny v rozvojových krajinách, ďalší fond vo Veľkej Británii a tretí v New Yorku.
Čo ich presvedčilo, aby do tejto oblasti investovali financie?
My sami ešte nemáme konkrétne dáta, ktoré by jasne ukázali, že keď investujú do tejto témy dnes, tak sa to v návratnosti a úspechu firiem prejaví v takýchto číslach. Takéto dáta dnes neexistujú, pretože je to oblasť, ktorá sa doteraz hĺbkovo neskúmala. Momentálne pracujeme len s číslom, ktoré ukazuje, že takmer tri štvrtiny podnikateľov rieši problémy v oblasti duševného zdravia – a to je problém. Zameriavame sa na fondy, ktoré si tento problém a potrebu uvedomujú. Často to plynie zo skúsenosti s psychickými problémami či až samovraždou podnikateľov z portfólia.
Cieľom The Future Farm je vytvoriť zdravšie prostredie pre podnikateľov a lídrov. Foto: archív respondentky
Naším cieľom je dostať sa aj k hlbšiemu výskumu a kvantitatívnym metrikám, ktoré by to dokladali. Aktuálne sme spustili spoluprácu s psychoterapeutmi a výskumníkmi z Columbia University v New Yorku, ktorých táto téma veľmi zaujíma. Tiež existujú už dáta z „workplace“ prostredia, napríklad štúdia Deloitte, ktorá ukazuje koreláciu medzi investíciou do duševného zdravia zamestnancov a mierou úspechu firmy. Uvedomujeme si však, že kým nebudeme mať číselné dôkazy korelácie medzi investíciou do duševného zdravia podnikateľov a úspechom ich biznisu, nemyslím, že budeme schopní urobiť väčšiu systémovú zmenu. Len s pár osvietencami sa nám to nepodarí.
Riešia podobné témy aj slovenskí podnikatelia?
Priznám sa, že v rámci prieskumu sme nerobili rozhovor so žiadnym slovenským podnikateľom/kou. V rámci The Future Farm na tento trh zatiaľ vôbec necielime, pretože nevnímame, že by bol akýkoľvek fond u nás pripravený zaplatiť za našu prácu. V oblasti duševného zdravia tu ešte stále vládne veľká stigma. Pracujem s jedným tunajším akcelerátorom, s ktorým robíme preventívne „sharing sessions“ pre podnikateľov a má to veľmi dobrý ohlas. Zaujímavé však je, že to nenazývame rozhovormi o duševnom zdraví, skôr to formujeme ako budovanie odolnosti, well-being či zdravie podnikateľa a jeho biznisu vo všeobecnosti.
Báli ste sa slovného spojenia duševné zdravie?
Asi áno. Keby sme to nazvali: Poďme sa rozprávať o duševnom zdraví, tak predpoklad je, že človek by šiel na takéto stretnutie s pocitom, že má nejakú nepríjemnú nálepku. Vnímame to tak, že v stredoeurópskom regióne je táto téma ešte spätá s mnohými predsudkami a pocitom, že mňa sa to netýka.
Čo s tým môžeme robiť?
Začať prinášať a medializovať príbehy, ktoré sú otvorené a reálne. A nehovoria len o úspechoch. Sila médií prispieť k zmene je obrovská. Tiež treba túto tému priniesť na veľké pódiá. Cez konkrétne skúsenosti podnikateľov. Zároveň musíme zviditeľňovať a sprístupňovať konkrétne spôsoby pomoci, odborníkov a nástroje. Aby sme neostali len v rovine identifikovania problému cez príbehy a dáta, ale zároveň pracovali na jeho riešení a ideálne prevencii. Je to spoločná zodpovednosť tak podnikateľov, investorov, ako médií, pomáhajúcich organizácií aj verejného sektora. Ide o jediný spôsob ako riešiť systémový problém.
O Vladimíre Meško Briestenskej
Vladimíra Meško Briestenská je zakladateľka a CEO The Future Farm, globálneho biznisu, ktorý vytvára zdravšie prostredie pre podnikateľov a lídrov. Vladimíra je tiež partnerkou a spoluzakladateľkou venture-building štúdia a investičného fondu Neem Exponential, ktorý škáluje a buduje biznisy v Pakistane a juhovýchodnej Ázii s cieľom riešiť systémové nerovnosti a chudobu cez podnikanie a investície do udržateľných biznisov. Je členka poradnej rady niekoľkých biznisov a certifikovanou koučkou cez Stanford d.school. Svoju profesijnú kariéru začínala v oblasti zahraničnej politiky v Bruseli, Washingtone DC and Kosove.
