Zmysel našiel v autentických naturálnych vínach, o ktorých sa človek podľa slov Braňa Bahnu môže dlho rozprávať. Ako vinár sa vybral náročnejšou cestou, keď nepoužíva žiadne pesticídy ani postreky. Prirodzeným procesom necháva víno dozrieť do svojej podstaty, a to je to dobrodružstvo, ktoré ho baví. Braňo Bahna svoje víno vníma ako umelecké dielo.
Pochádza z Pukanca z vinárskej rodiny, ktorá si vyrábala víno pre vlastnú spotrebu. Hoci bol odmalička v kontakte s vínom, priznáva, že ho vôbec práca s hroznom nebavila. Prvé víno vytvoril na vysokej škole na balkóne, čo bol už vtedy signál jeho chuti vydať sa vlastnou vinárskou cestou, ktorá je plná experimentovania. Dnes vyrába víno so zásadou „nič nepridať, nič neubrať.“
Vinár a jeho žena. Nemali to v pláne, ale zachraňujú spustošené vinohrady
„Baví ma, že tie vína sú iné. Je tam toľko možných vplyvov,“ hovorí Bahna. „Aj keď dáte v jeden deň hrozno z jednej vinice trom vinárom, tak o pol roka máte tri úplne odlišné vína. Ak by ste mali rovnaké vína, tak je niečo zle,“ dodáva vinár.
Pivnica ako dobrý základ
S manželkou si kúpili dom vo Svätom Jure, pričom ich základnou požiadavkou bola pivnica. Braňo, vyštudovaný vinár a geológ, najskôr robil víno popri práci vo Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom a neskôr v dvoch geologických firmách. Pred ôsmimi rokmi si však povedal, že sa bude venovať len vínu. Začínal od nuly. Sám vraví, že si prešiel za 14 rokov všetkými štýlmi výroby vína, no napokon sa aj vnútorne ustálil a pri návšteve Strekova si ho podmanili autentické vína.
Hlavná foto: Braňo Bahna sa rozhodol ísť náročnejšou cestou výroby naturálneho vína. Vraví, že len to dáva zmysel. Foto: Braňo Bahna
Sú to vína, ktoré vznikajú bez chemických zásahov. Vinár umožňuje vínu, aby ukázalo svoju podstatu prirodzene, a preto sa preň používa aj názov naturálne víno. „Predpokladom je mať zdravé hrozno. Vo viniciach nepoužívam pesticídy a som taký tvrdohlavý, že už ani bio postreky nepoužívam, takže mám hrozno čisté. Víno chcem mať tiež čisté, nemám na to žiaden certifikát. Je to moje presvedčenie,“ vraví rozhodne vinár, ktorý sa vybral ťažšou cestou. „Ale to je na tom to zaujímavé. To je to dobrodružstvo, ktoré ma baví,“ hovorí s nadšením.
Vinár, ktorý vás ubytuje v domčeku na strome. S prácou mu pomáhajú aj ovce
Všetko, čo sa o víne naučil, má z moderných zahraničných kníh, časopisov, ale za vínom aj vycestuje. „Cestujem po celom svete po vinárskych oblastiach a rozprávam sa s ľuďmi, ako to robia a vyhľadávam práve naturálnych vinárov, s ktorými sa dajú veľmi dobre vymieňať skúsenosti a poznatky,“ prezrádza Braňo.
Drahé pozemky
Do výroby vína sa pustil opatrnými krokmi. Začínal s pár demižónmi. Vinice so starými koreňmi viniča si prenajíma, pričom sa stará asi o tri hektáre. „Mám to prenajaté, lebo kúpiť pôdu je otázka veľkých peňazí. Ľudia si myslia, že to všetko onedlho budú stavebné pozemky a ceny sú veľmi vysoké,“ vysvetľuje Braňo, ktorý robí vo svojom vinárstve sám a pri zbere mu pomáhajú kamaráti.
Riesling Jantar. Kvasenie na šupkách. Foto: Braňo Bahna
Keď prídete k Braňovi Bahnovi do Svätého Jura, privíta vás vo svojom Vinocentre v centre mesta. Sedíte obklopení rôznymi starými predmetmi, hrá hudba šeťdesiatych, sedemdesiatych rokov a máte podobný pocit ako u babky v kuchyni. Ak náhodou budete počuť, ako si cyklisti pri vedľajšom stole objednávajú „to divoké“, tak sa pokojne nechajte zlákať na ich voľbu. Braňo vyrába „oranžové“ víno. To je biele víno, v tomto prípade odroda Rizling vlašský, ktoré zrie na šupkách, čo je výrobný proces podobný výrobe červeného vína. Víno tak naberá svoju aromatiku a charakter. A keďže ide o minuloročné víno, tak je divoké.
Víno je moderné
Dnešná doba vínu praje. Podľa Bahnu mu chcú ľudia rozumieť, lebo piť víno je moderné. Kto však okúsi a pochopí autentické vína, bude mať v supermarkete problém. „Koho to zaujme, tak už nie je cesty späť. Už ho neuspokoja také jednoduché vína. Postupne odhaľuje zákutia naturálnych vín a tých je obrovské množstvo.“
Braňo Bahna ročne vytvorí asi 5-tisíc fliaš vína. Foto: Braňo Bahna
Ročná produkcia Braňa Bahnu je asi 5-tisíc fliaš vína. Vinár vraví otvorene, že je to málo, ale viac by sám spracovať nezvládol. Víno je pre neho takou osobnou záležitosťou, že na ňom potrebuje pracovať sám. Ak niečo pokazí, tak si za to môže len sám. Za tie roky však doplatil len na vyčíňanie počasia či škorce.
Vinič pestujú po vzore jezuitov. Vyzerá to u nich ako v Toskánsku
Braňo si vie predstaviť, že by svoje víno vypravil aj do sveta, ale v malom, lebo zväčšovanie v jeho prípade nepripadá do úvahy. Už by musel mať zamestnancov, čo by bol zásadný škrt v jeho teórii „riadeného ničnerobenia“, ktorú sa snaží aplikovať. Na druhej strane priznáva, že by si rád doprial taký luxus, aby mohol každý rok časť vína odložiť a nechať ďalej zrieť.
Svoje víno predáva len vo Vinocentre a počas dní otvorených pivníc. Zásobovať ďalšiu vinotéku by nedokázal. Na chvíľu sa teda počas rozhovoru zamyslel nad rozšírením viníc. „Možno časom, keď ho bude viac, postupne. Ale to by som to musel rozšíriť… no nebude ho viac,“ uzavrel Braňo s úsmevom.
Zber odrody Alibernet. Foto: Braňo Bahna
Tento článok je zo série článkov Jeseň vo vinohradoch, ktoré vám prinášame tento týždeň.
Hlavné foto: Pohľad na vinicu Hofweingarten, o ktorú sa stará Braňo. Foto: Braňo Bahna
