Občianske združenie Sloboda zvierat si kladie za cieľ pomáhať zvieratám, ktorým sa od ľudí nedostalo láskyplnej starostlivosti. Okrem správy útulkov aktívne bojuje za zmeny zákonov, ktoré by zamedzili krutému zaobchádzaniu so zvieratami.
Sloboda zvierat vznikla v roku 1992, aby pomáhala nechceným a týraným zvieratám a zlepšovala legislatívu na ich ochranu.
Okrem hlavného útulku v Bratislave spravuje aj 25 regionálnych útulkov, ktoré každoročne prijmú dokopy približne 7 000 psov a mačiek v núdzi – či už ide o zvieratá odchytené z ulíc alebo odobraté majiteľom pre týranie či zanedbanie starostlivosti.
„Väčšine z nich dokážeme nájsť nový domov prostredníctvom domácich alebo zahraničných adopcií. Naša Linka proti krutosti v spolupráci s dobrovoľnými inšpektormi rieši podnety od verejnosti týkajúce sa zlého zaobchádzania a zachraňuje zvieratá z celého Slovenska,“ vysvetľuje koordinátorka kampaní Silvia Čaňová.
Organizácia sa zameriava aj na vzdelávanie verejnosti a presadzovanie legislatívnych zmien, ktoré by zabezpečili lepšiu ochranu zvierat na Slovensku. Medzi ich úspechy patrí napríklad zákaz vystupovania zvierat v cirkusoch.
Aktívne sa zapájajú aj do celoeurópskych iniciatív, ako je ukončenie klietkového chovu, zákaz kožušín zo zvierat či testovania kozmetiky na zvieratách.
„Od 1. januára 2024 konečne nadobudol účinnosť zákon zakazujúci držanie psov na reťazi. Utrpenie psov na reťaziach bolo (a stále je) na Slovensku obrovským problémom,“ vysvetľuje Čaňová a označuje tento úspech za jeden z najvýznamnejších míľnikov organizácie v uplynulom roku.
Chýbajú plošné riešenia
Hovorkyňa ďalej upozorňuje, že riešenie problému stratených a túlavých zvierat je podľa veterinárneho zákona úlohou samospráv.
„Žiaľ, väčšina samospráv sa tejto zodpovednosti vyhýba. Celá starostlivosť tak zostáva na pleciach súkromných občianskych združení a dobrovoľníkov,“ vysvetľuje.
Zároveň poukazuje na ďalší závažný problém – Slovensko stále nemá funkčný kastračný program pre túlavé zvieratá, ktorý Sloboda zvierat považuje za jedinú humánnu cestu, ako predchádzať týmto problémom.
„Každé mesto by malo mať zavedený kastračný program. Dobrým príkladom je Bratislava, kde obyvatelia môžu požiadať magistrát o bezplatnú kastráciu pouličných mačiek. Sloboda zvierat následne zabezpečuje odchyt, kastráciu a návrat mačiek do ich prostredia, pričom mesto túto službu spolufinancuje,“ vysvetľuje Čaňová. Dodáva, že rovnako chýbajú zo strany štátu vzdelávacie kampane o čipovaní, kastráciách či množiteľoch spoločenských zvierat.
Častejšie prispievajú obyčajní ľudia ako bohaté firmy
Asi každý majiteľ domáceho zvieratka vie, že výdavky na krmivo či veterinárnu starostlivosť nie sú práve lacnou záležitosťou. Teraz si tieto náklady znásobte stovkami alebo tisíckami a dostanete sumy, ktoré Sloboda zvierat neustále potrebuje na to, aby mohla pomáhať zvieratám – často v zlom zdravotnom stave a zachráneným z ulice. Väčšinu ich príjmov tvoria 2 percentá z daní a menšiu časť priame dary.
„Len náš bratislavský útulok ročne prijme približne 2 000 zvierat. Najviac peňazí ide na veterinárnu starostlivosť. Nevyhnutné operácie, očkovania, liečba a lieky nás minulý rok stáli 126-tisíc eur,“ upresňuje.
Zároveň apeluje na potrebu systematickej podpory. Štát by mohol napríklad pomôcť zavedením modelu, v rámci ktorého by útulky dostávali ročnú paušálnu finančnú čiastku podľa svojej kapacity, poskytnúť zľavu na energie, prípadne ak by Štátny veterinárny ústav poskytoval laboratórne vyšetrenia pre útulky a KS bezplatne alebo s výraznou zľavou.
Ďalším finančným zdrojom združenia sú peňažné dary od jednotlivcov. „Finančnú pomoc od bohatých firiem dostávame len zriedka a boli by sme za ňu veľmi vďační. Pravdou však je, že najviac pomáhajú bežní ľudia, často aj tí menej majetní. Dôchodkyňa, ktorá každý mesiac pošle 10 eur, je oveľa častejší prípad,“ dopĺňa.
Čo sa týka pomoci od firiem, tie sa častejšie hlásia s ponukou brigádnickej pomoci, než aby poskytli väčšiu sumu na opravu výbehov, nákup špecializovaného zariadenia do veterinárnej ambulancie alebo na podporu kastračného programu.