Mám strach z investovania do nehnuteľností, ale podobný princíp využívam pri akciových indexoch, hovorí investor Michal Nalevanko.
Základné pravidlo investovanie je začať čo najskôr. Lenže práve v začiatkoch má spravidla človek relatívne málo peňazí. Nedokáže tak v plnej miere využiť prípadný silný rast trhov. Michal Nalevanko zo spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy vysvetľuje, že riešením môže byť investovanie do akcií na miernu páku.
Jedným dychom však dodáva, že to nie je to isté ako špekulovanie na devízovom trhu, známom ako forex, pri vysokej páke. „Ešte som nevidel nikoho, kto by s použitím tejto techniky vybudoval bohatstvo. Počul som však príbehy mnohých, ktorí pri takejto páke dokázali vymazať svoje účty,“ porovnáva v rozhovore pre Forbes.
Ak by sme mali povedať nejakú prísne finančno-účtovnícku definíciu, tak ide o peniaze, ktoré si požičiate s cieľom investovať ich. V reálnom živote sa s pákou stretávame veľmi často. V skutočnosti sú tisíce Slovákov dlhodobými investormi, ktorí ju používajú pri investovaní. Akurát možno nevedia, že hypotekárny úver im umožňuje dlhodobé investovanie s použitím finančnej páky. V tomto prípade ide o požičané peniaze na realitnom trhu.
Najskôr si povedzme, prečo na trhu s cudzími menami sú takéto vysoké páky. Ak by ste dnes predali tisíc eur a vymenili ich za ekvivalent v dolároch, mohli by ste čakať mesiac či rok a zarobili by ste si relatívne malé percento. Devízový trh nie je miesto, kde by sa kurzy svetových mien výrazne hýbali. Finančná páka je nástroj, vďaka ktorému aj nepatrné zmeny vo výmenných kurzoch dokážu vygenerovať výrazné zisky.
Preto investori alebo špekulanti na devízových trhoch siahajú po finančnej páke, ktorá sa pohybuje v šialených číslach. Ak máte tisícový kapitál, sú finančné inštitúcie, sú brokeri, ktorí vám dokážu požičať nie desaťnásobok, ale stonásobok, dvestonásobok sumy. Ešte som nevidel nikoho, kto by s použitím takejto páky vybudoval bohatstvo. Počul som však príbehy mnohých ľudí, ktorí pri nej dokázali vymazať svoje účty.
Je to dané aj tým, že pri obchodovaní menových párov vždy jedna mena rastie, druhá klesá. Oproti klasickému investovaniu, kde sa očakáva rast, sa pri forexe vždy počíta s poklesom jednej z dvojice mien.
Na rozdiel od akciových trhov forex nemá dlhodobý trend. Neexistuje predpoklad, na základe ktorého by ste mohli povedať, že ak dnes budete mať úspory len v eurách, v horizonte 30 rokov ich hodnota v dolároch narastie. Práve preto ľudia, ktorí obchodujú zo svojich obývačiek a mobilných telefónov na devízových trhoch, sú z môjho pohľadu špekulanti. Často ani len netušia, čo robia so svojimi peniazmi.
Vy používate nízku páku.
Páka, ktorú pri investovaní používam, nie je jedna k dvesto. Dokonca ani jedna k piatim, ako používajú všetci, ktorí pomocou hypotekárneho úveru kupujú nehnuteľnosti. Pohybuje sa okolo jedna ku dvom. Prípadne jedna k 2,2, v závislosti od toho, ako sa hýbu trhy.
A čo sú podkladové aktíva?
Mám strach z investovania do nehnuteľností, ale mám veľmi rád spôsob, akým sa to realizuje. V mojom prípade podkladovým aktívom nie je konkrétny byt, ale diverzifikované portfólio. Ide o akciový index Nasdaq-100. Moje portfólio je zložené z dvoch ETF fondov, ktoré ho kopírujú.
Nasdaq je technologický index.
Je v ňom naozaj viacero známych technologických firiem, ale sú v ňom aj spoločnosti ako Starbucks alebo PepsiCo. Tie by ste určite nezaradili medzi IT tituly. Neviem, ako bude vyzerať budúcnosť o 10, 15 alebo 20 rokov, ale nedokážem si ju predstaviť bez technologických firiem. To je dôvod, prečo investujem do indexu Nasdaq-100. No poznám ľudí, ktorých som priviedol k rovnakej investičnej stratégii a oni si zvolili index S&P 500, respektíve SWDA. Pri tejto stratégii podkladové aktívum, o ktorom bola reč, nie je dôležité. Je úplne jedno, či zvolíte index S&P 500, alebo možno Nasdaq-100, ktorý môžeme považovať za S&P 500 na steroidoch. Ja som spokojný so svojou voľbou.
Nemali ste záujem viac diverzifikovať? Teda sa tam pridať aj akcie, respektíve indexy z iných častí sveta?
Možno tým, že investujem výlučne do amerického indexu, sa to javí ako veľké riziko. No to, že existujú akciové trhy a burzy aj v Európe alebo v iných kútoch sveta, ešte neznamená, že všetky sú si rovné. Americký akciový trh je najvyspelejší. Investičná kultúra a miera transparentnosti v tejto krajine, nech sa v nej deje čokoľvek, je historicky najväčšia. Ak stretnete zakladateľa startupu, ktorý má veľmi ambiciózne plány, nepovie vám, že jeho životný sen je urobiť IPO v Prahe alebo ísť na burzu v Moskve. Každý, kto má naozaj veľké ambície, vidí svoju budúcnosť niekde v Palo Alto v Silicon Valley, nie v inom kúte sveta.
Povedali ste, nech sa deje, čo sa deje. Platí to aj teraz s Donaldom Trumpom?
Nesledujem denne to, čo sa deje v Amerike. No všimol som si, že médiá na Slovensku, ale aj vo svete, prinášajú správy z toho, čo sa deje v Bielom dome, na dennej báze. Sledujú to ako šou. Každý čaká na zápletku, ktorá sa ráno otvorí a na druhý deň vyrieši. A život ide ďalej. Pred naším rozhovorom som sa pozrel na to, čo sa v korporátnej Amerike deje. Od februára padol americký akciový index S&P 500 v priebehu niekoľkých týždňov okolo 20 percent. Od okamihu, keď dosiahol svoje dno, je prakticky o porovnateľné percento hore.
Toto nie je niečo, čo by akciovým trhom nebolo blízke. Takéto veci sa stávajú. Zároveň som si pozrel ešte jeden graf. Je to graf realitného fondu, ktorý som našiel. Od roku 2011 šľapal pekne postupne hore. Vyzeralo to ako super bezpečná investícia a potom jedného dňa prišla informácia, ktorá vymazala nielen všetky zisky, ktoré fond zarobil za predchádzajúcu dekádu, ale išiel ešte hlbšie do mínusu. A teraz mi povedzte, čo je bezpečnejšia investícia? Naozaj sú akcie až také rizikové?
To, čo ste povedali vy, dáva zmysel. Na druhej strane, Donald Trump je trochu čierna labuť na investičnom trhu. Pýtal som sa naňho, lebo robí spontánne rozhodnutia, ktoré sa málokedy opierajú o ekonomickú logiku. Nikdy nevieme, ako sa na druhý deň zobudí. Nie je práve Trump niečo, čo na trhu ešte nebolo?
Samozrejme, Trump je faktor a hráč, aký ešte na tomto trhu nebol. Práve preto pôsobia už celkom úsmevne všetky pokusy predpovedať, ako sa bude americká ekonomika alebo akciové trhy vyvíjať pod jeho taktovkou. Skúste predvídať niečo, o čom rozhoduje niekto, kto stále mení náladu. Keď svetová ekonomika má dôležitý kľúčový faktor nepredvídateľného charakteru, robiť akékoľvek predikcie je naivné. Keď investujem do akciového indexu, investujem predovšetkým do toho, aby som nebol závislý od žiadnych predikcií.
Zdá sa mi, že Warren Buffett povedal, aby ľudia kupovali akcie firiem, ktorým sa bude dariť, aj keď ich bude riadiť blázon, pretože je len otázka času, kedy sa tak stane. Ja kupujem podiel celého amerického akciového trhu. A je mi jasné, že budú obdobia, keď nebude príjemné pozerať sa na stav účtu, ale z dlhodobého hľadiska som ochotný zaplatiť túto cenu. Moja základná téza pri tomto type investovania znie: v horizonte 15 až 20 rokov, čo je pre mňa relevantný časový horizont, budú trhy vyššie ako dnes. Nevravím, že to pôjde po hladkej krivke, ale som ochotný zaplatiť tú cenu.
Predtým, než sme začali nahrávať, ste spomínali, že sa snažíte nesledovať dianie na trhoch a vyhýbate sa tak panike, čo sa robí s vašimi peniazmi.
Je to pravda. Ak dostanem od médií žiadosť o reakciu na niečo, tak si musím najskôr vyhľadať, čo sa vlastne stalo. Môj spôsob investovania je veľmi oslobodzujúci, pretože nevyžaduje, aby som sa venoval predpovediam a aby som bol schopný do hodiny alebo do jedného dňa zareagovať na konkrétnu udalosť. Inými slovami, pre mňa je dôležité kúpiť index, keď mám disponibilný kapitál, požičať si na ďalšiu kúpu a nerobiť nič iné, len čakať.
Výzva je zamestnať si hlavu a presvedčiť sám seba, že sa nemám znepokojovať.
Presne tak. Pred desiatkami rokov urobili vedci na Stanforde marshmallowový experiment. Jeho podstata spočíva v tom, že malým deťom dali jeden marshmallow s ponukou: môžu ho okamžite zjesť alebo ak počkajú 10 až 15 minút, dostanú dva. Samozrejme, niektoré okamžite po sladkosti siahli, iné čakali. Ako sa neskôr ukázalo, deti, ktoré dokázali čakať, boli v živote úspešnejšie.
Viac ma však zaujíma, akú stratégiu zvolili deti, ktoré vydržali. Žiadne neostalo pri stole, nehypnotizovalo marshmallow a v duchu neodrátavalo 10 až 15 minút. Všetky si našli aktivitu, ktorá im pomohla preklenúť časové obdobie. Niektoré si spievali, iné sa hrali so svojimi šnúrkami a ďalšie sa rozprávali s výskumníkmi. Každý si našiel spôsob odpútania pozornosti od cukríka pred nimi. Niečo podobné by malo fungovať aj pri investovaní. Nejde o aktivitu, ktorá si vyžaduje vašu pozornosť každú hodinu alebo každý deň. Ak to robíte, mali by ste si usporiadať v hlave, či je to vôbec užitočné, a ak je to potrebné, pravdepodobne nie ste vhodný typ a možno ani neinvestujete, skôr len špekulujete.
Model, o ktorom hovoríte, akoby naznačoval, že ani netreba rozumieť investovaniu, keď sa človek drží niekoľkých základných pravidiel.
Investovanie nie je raketová veda. Človek, ktorému som vysvetlil, ako používať finančnú páku, nemá žiadne ekonomické vzdelanie a patrí medzi najúspešnejších investorov, akých som kedy videl. Stratégiu alebo princíp, ako používať finančnú páku, by som dokázal vysvetliť v priebehu troch minút a nakresliť to na list papiera. Otázne je, či by ste sa toho dokázali držať. To vám garantovať nemôžem. Som presvedčený, že každý má právo byť chudobný, a ak sa niekto rozhodne prísť o peniaze spôsobom, že bude obchodovať každý deň a vyhľadávať príležitosti, ktoré sú podľa neho neprehliadnuteľné a jedinečné, tak nech sa páči.
Tak si to skúsme za tie tri minúty vysvetliť.
Predstavte si, že váš investičný horizont je 20 rokov. Každý mesiac budete investovať sto eur, ale dáte pokyn na nákup ETF za dvesto eur. Vo finančnej súvahe máte na strane aktív ETF za dvesto eur. V pasívach máte vlastné zdroje sto eur a požičané zdroje sto eur. Toto budete robiť prvých 10 rokov. V ďalšej dekáde budete investovať sto eur mesačne, ale peniaze, ktoré investujete, už nebudete vymieňať za ETF, ale budete nimi splácať dlh, ktorý ste vytvorili úverom. To je jedna zo základných foriem, akým možno investovať s použitím finančnej páky.
Neexistuje iba jeden spôsob, akým sa finančná páka dá použiť. Je niekoľko variácií. Toto je základná. Veľká výhoda tohto spôsobu je, že vás ochráni pred veľkým rizikom, ktoré si mnohí ľudia pri pravidelnom investovaní ani neuvedomujú. Spočíva v tom, že keď začínate investovať, máte relatívne málo kapitálu zainvestovaného jeden rok, dva roky, v porovnaní s tým, kde budete o 20 rokov.
To, čo máte zainvestované, je len zlomok. Vaša expozícia voči akciovému trhu je relatívne malá. Môže sa stať, že v prvých dvoch rokoch zažijete najlepšie roky pre akciový trh v histórii, ale vy z toho nebudete veľmi benefitovať.
Môže sa stať, že budete mať smolu a v poslednom roku príde brutálny pokles na trhoch, ktorý vám vymaže zisky z predchádzajúcich 10, 15, možno aj 20 rokov. Čiže klasický spôsob investovania v sebe nesie inherentné riziko.
Často sa objavujú odporúčania, aby ľudia pár rokov pred dôchodkom presunuli peniaze z akciových fondov do bezpečnejších. Vo vašom koncepte to tak nie je nastavené?
Vráťme sa k môjmu jednoduchému príkladu. Dvadsať rokov je investičný horizont a prvých 10 rokov používate páku. Po uplynutí prvej dekády už máte relatívne veľký objem peňazí, ktorý narástol aj vďaka dlhodobému zhodnoteniu, ale aj vďaka tomu, že ste investovali požičané financie.
Pokiaľ budete mesačné vklady, ktoré by ste inak investovali, vracať, už nebudete robiť nové investície. Vyhnete sa riziku, že vaša expozícia bude z roka na rok stále väčšia, aj možnému zlému vývoju posledných pár rokov. To je veľký benefit.
Rozprávame sa o finančnej páke len na účely budovania majetku, aby som zhodnotil svoje úspory čo najviac. Pokiaľ však ovládate prácu s ňou, má dôležité miesto aj vo fáze, keď budujete kapitál a čerpáte z neho. V roku 2011 Mark Zuckerberg, v tom čase už miliardár, si zobral šesťmiliónovú hypotéku na to, aby si mohol kúpiť sedemmiliónový dom v Palo Alto v Kalifornii. Keď som prvýkrát počul túto informáciu, napadlo mi – prečo. Nie je odkázaný na žiadnu pôžičku. Takých domov by si mohol kúpiť tisíc a ani by to nepocítil. Až neskôr som to pochopil.
Keď sa naučíte pracovať s pákou, nemusíte predať zo svojho portfólia nič z toho, čo máte nakúpené. Ja to už tak čiastočne robím, mám nastavený platobný príkaz u svojho brokera a každý mesiac mi príde na účet platba. Nejde o peniaze, ktoré som získal odpredajom ETF, ktoré vlastním, ale sú to financie, ktoré si požičiavam od brokera a navyšujú môj dlh. A teraz poviem niečo, čo možno nebude dávať veľký zmysel: je to dlh, ktorý nikdy nemienim splatiť.
Prečo?
Pretože vždy bude mať miesto v mojej investičnej súvahe. Pri finančnej páke pracujete so špecifickým typom dlhu. Nikto neskúma, či máte dostatočný príjem, kvalifikáciu, vek na to, aby ste ho mohli využiť pri investovaní. Ak máte 200-tisíc eur od brokera, ktoré máte zainvestované, tento dlh nebude zhoršovať vašu pozíciu v hodnotení bánk, keď budú schvaľovať vašu žiadosť o hypotéku alebo spotrebný úver.
Za dlh ručíte akciami, ktoré máte?
Presne tak. Broker vidí, čo máte na svojom účte, a keď vidí, že môžete ručiť „kolaterálom“, bez problémov vám požičia peniaze na akýkoľvek účel. Napríklad na investovanie, alebo si môžete, pokiaľ je vaše portfólio dostatočne veľké, poslať peniaze na účet.
No v prípade, ak portfólio padne, môže vás broker vyzvať na doloženie.
Áno. Nechcem povedať, že ide o bežný jav, ale môžu nastať situácie, keď trhy prudko padnú. No treba povedať, že pri páke 1:2 je riziko takzvaného margin callu, teda toho, aby si broker neohlásene vypýtal splatenie, minimálne. Tým netvrdím, že je nulové.
Pokiaľ vidím, že trhy prudko klesajú, mám dve možnosti. Buď môžem poslať na svoj účet ďalší kapitál, ktorý páku zníži, alebo môžem iniciatívne predať časť portfólia, v dôsledku čoho klesne aj výška páky. Ide o dva základné spôsoby, ktorými môžete minimalizovať riziko.
Práve preto, že riziko, o ktorom hovoríme, nie je nulové, určite by som neodporúčal nikomu, kto zrazu objaví v sebe investičného génia, aby urobil to, že nakúpi pri páke 1 : 2 alebo 1 : 2,5 portfólio a zabudne na to.
Už som počul o prípade, keď človek chybne pochopil túto stratégiu. Skončilo sa to margin callom a likvidáciou portfólia, čo nebolo príjemné. Ako sa dá vytušiť, určitú mieru starostlivosti alebo aspoň dohľadu nad tým, čo sa deje s vaším portfóliom, si to vyžaduje.
Ja som si situáciu zjednodušil, pretože mne to robí softvér. A keď dôjde na trhu k nejakým neočakávaným situáciám a prudkým zmenám, dostanem notifikáciu a viem, že sa treba pripojiť a urobiť zmenu na účte.
Vy ste hovorili, že si dávate peniaze od brokera posielať na súkromný účet. Čo s nimi robíte?
Platím napríklad nájom.
Keď to zjednoduším, ste rentiér?
Ak to chcete veľmi zjednodušiť, môžeme to aj takto nazývať. Hoci rentiér je v mysliach ľudí obrázok niekoho úplne iného. Nie človeka, ktorý pracuje každý deň, s tým rozdielom, že nemá nad sebou šéfov, ktorí by prízvukovali deadliny.
Aký máte úrok?
Pozeral som sa na tabuľku pred dvoma dňami a v mojom prípade sú náklady na požičaný kapitál okolo 3,6 percenta ročne.
Ešte pred rozhovorom ste mi povedali, že sa za čísla, ktoré dosahujete, trochu hanbíte, ale z takého kurióznejšieho dôvodu. Skúste to vysvetliť.
Máte pravdu. To, že sa za svoje výnosy hanbím, som zhodou okolností povedal po minuloročnom Forbes Summite v kruhu ľudí z finančného sektora. Bola to reakcia na slová finančníka, ktorý povedal, že nemá problém zverejniť svoje portfólio a za svoje výnosy sa nehanbí.
Nikdy by som si nepomyslel, že zo seba dostanem takúto vetu. Bolo to v čase, keď moja anualizovaná miera výnosu, teda prepočítané ročné zhodnotenie bolo 150 percent per annum. Súvisí to s tým, že keby mi niekto povedal, že investuje so 150-percentným ziskom ročne, išlo by o varovný signál. Ďalší nepotrebujem a utekám od neho preč. To, čo robím, sa snažím robiť maximálne transparentne. Svoje čísla zverejňujem aj budem. Kto chce, vie si to nájsť.