Napriek tomu, že v súčasnosti pracujem ako kariérna koučka a som i spisovateľka a líderka, v minulosti som bola manželskou a rodinnou terapeutkou. Niekoľko rokov som preto pracovala s pármi, rodinami a deťmi.
Vďaka tejto skúsenosti som bola svedkyňou širokého spektra funkčného i dysfunkčného rodičovského správania. Sama som matkou a naučila som sa, že ani všetka múdrosť a láska sveta nás neochránia pred tým, aby sme v určitom momente života nestáli svojim deťom v ceste. Myslím tým, že ich budeme zbytočne držať späť od možnosti prosperovať, získať nezávislosť a stať sa lídrami, ktorými by vďaka svojmu potenciálu mohli byť.
Aby som sa dozvedela viac o tom, ako v súčasnosti my, rodičia zlyhávame pri výchove vlastných detí, stretla som sa s expertom na vodcovstvo doktorom Timom Elmoreom, ktorý je zakladateľom a prezidentom organizácie Growing Leaders. Keďže deti príliš opatrujeme, a tým im neumožňujeme, aby sa stali lídrami, ktorými sú predurčení byť, Tim spísal 7 rodičovských zlozvykov, ktoré deťom zabraňujú stať sa lídrami v živote i svetových podnikoch. Tu sú:
1. Nedovoľujeme im riskovať.
Žijeme vo svete, kde nám nebezpečenstvo hrozí na každom kroku. Staré známe „bezpečnosť na prvom mieste“ používame, pretože sa bojíme straty našich detí. Robíme všetko, čo je v našich silách, len aby sme ich ochránili. V konečnom dôsledku je to naša úloha, no izolovať ich pred zdravým rizikom a neúspechom má na ne nepriaznivý vplyv.
Psychológovia v Európe zistili, že ak sa dieťa nehráva vonku a nikdy si neodrie kolená, tak v dospelosti máva množstvo obáv. Deti potrebujú niekoľkokrát padnúť, aby zistili, že je to normálne. Tínedžeri musia zažiť rozchod, aby dokázali oceniť emocionálnu zrelosť, ktorú vyžadujú trvalé vzťahy. Ak rodičia zo životov detí odstránia riziko, tak budeme čeliť vyrastajúcim lídrom, ktorí však budú arogantní a ich sebavedomie bude nízke.
2. Zachraňujeme ich prirýchlo.
U dnešnej generácie mladých ľudí sa nerozvinuli niektoré životné zručnosti, ktoré mali deti pred 30 rokmi. Dôvodom je, že sa o ich problémy starajú rodičia. Keď deti prirýchlo zachraňujeme, tak v nich ubíjame akúsi potrebu, aby ťažkosti a problémy riešili samy za seba. Skôr alebo neskôr si zvyknú na to, že ich vždy niekto príde zachrániť. Tým im zabraňujeme, aby vyrástli a stali sa dospelými ľuďmi.
3. Prehnane ich chválime.
Tendencia po sebaúcte je tu všeobecne od doby, keď boli deťmi ešte ľudia generácie tzv. baby boomers. Keď sa zúčastnite na zápase nižšej bejzbalovej ligy, tak zistíte, že víťazmi sú všetci. Spôsob myslenia „každý dostane trofej“ môže spôsobiť, že naše deti sa budú cítiť výnimočné.
Táto metóda však má nechcené následky. Deti si nakoniec všimnú, že práve matka s otcom sú jediní, kto si o nich myslí, že sú úžasné. Preto o objektívnosti svojich rodičov začnú pochybovať. Ak ich teda prehnane chválime a ignorujeme ich nevhodné správanie, tak sa nakoniec deti naučia podvádzať, preháňať a vyhýbať sa realite.
4. Dovoľujeme, aby nám stál v ceste pocity viny.
Deti vás nemusia milovať každú minútu. Musia spoznať a zvládnuť i sklamanie, no samy nebudú mať vplyv na to, či ich rozmaznáte. Nebojte sa im povedať „nie“ alebo „teraz nie“. Nechajte ich, nech samy bojujú za to, čo si skutočne vážia a potrebujú.
Ako rodičia máme tendenciu im dať všetko, čo chcú, najmä ak máme odmeniť len jedno, ale detí je viac. Týmto spôsobom zabraňujeme deťom sa presadiť a zistiť, že úspech závisí od vlastných činov a dobrých skutkov. Odmeňujte, ale dávajte si pozor – ak je váš vzťah založený len na materiálnych odmenách, tak deti nebudú mať ani vnútornú motiváciu, ani bezvýhradnú lásku.
5. Nehovoríme s nimi o svojich chybách z minulosti.
Tínedžeri budú chcieť roztiahnuť vlastné krídla a vyskúšať všetko samy. My, ako dospelí, ich musíme nechať. To ale neznamená, že ich nemôžeme navigovať. Hovorte s nimi o chybách, ktorých ste sa v ich veku dopustili vy, a tým ich naučte robiť dobré rozhodnutia. Keďže nie ste jediní, kto má na ne vplyv, tak musíte na deti vplývať najlepšie, ako viete.
6. Mýlime si inteligenciu, nadanie a vplyv so zrelosťou.
Inteligencia sa často používa na meranie zrelosti dieťaťa. Z toho dôvodu rodičia často predpokladajú, že inteligentné dieťa je pripravené pre svet. Nie je to tak. Niektorí profesionálni športovci a hollywoodske hviezdy majú napríklad nesmierny talent, no neustále je s nimi spájaný nejaký škandál. Len preto, že nadanie je prítomné v jednom zo životných aspektov dieťaťa, nepredpokladajte, že preniká do všetkých jeho oblastí.
Neexistuje žiadny čarovný „vek zodpovednosti“ alebo sprievodca, vďaka ktorému by ste vedeli, že dieťa je pripravené oslobodiť sa. Dobrým pravidlom však je pozorovať jeho rovesníkov. Ak si všimnete, že niektoré z nich je samostatnejšie než vaše, môže to byť indikátor, že brzdíte rozvoj svojich potomkov.
7. Nerobíme to, čo kážeme.
Je našou zodpovednosťou, aby sme modelovali život, ktorý pre deti chceme. Pomôcť im stať sa spoľahlivými a zodpovednými za slová a činy. Ako lídri v našich domácnostiach môžeme začať tým, že budeme hovoriť a konať čestne. Ukážte deťom, čo znamená byť nezištní, a staňte sa napríklad dobrovoľníkom v nejakej komunite. Zlepšíte tak svet okolo seba a vaše deti vás budú nasledovať.
Autorkou pôvodného článku je prispievateľka Kathy Caprino, ktorá píše pre Forbes.com o osobnom i kariérnom raste.
