Ladislav Rehák pôsobí ako typická podnikateľská postava deväťdesiatych rokov. Viaceré registre a firemné siete však ukazujú, že z veľkej hry nikdy neodišiel. Jeho meno má väzby na vyše sto podnikateľských subjektov. Spolu s rodinou naďalej ovláda niekoľko lukratívnych projektov, ktoré neťažia len z minulosti.
Samotný Ladislav Rehák sa objavuje ako konečný užívateľ výhod v 13 slovenských firmách a v ďalších 11 drží viac než 30-percentný podiel. Muž, ktorý patrí do galérie podnikateľov, pri ktorých sa môže zdať, že ich najlepšie roky sa skončili spolu s privatizáciou, v súčasnosti ovláda sieť firiem zahŕňajúcu rozmanitý mix sektorov od predajcov automobilov cez development až po regulovanú elektrinu.
Vo vedení viacerých firiem Ladislava Reháka figuruje aj jeho syn Juraj Rehák, dlhoročný partner Peter Struhár a ďalší ľudia z rovnakého okruhu.
Najviditeľnejšia časť Rehákovho dnešného biznisu stojí na podieloch vo veľkých autopredajcoch. Firemná mapa spája jeho a jeho rodinu so spoločnosťami T.O.P. HOLDING, Danubiaservice, T.O.P. AUTO Slovakia, T.O.P. AUTO Premium, T.O.P. AUTO Bratislava a ďalšími naviazanými firmami.
Danubiaservice predáva a servisuje vozidlá Škoda a Citroën a servisuje Volkswagen. T.O.P. AUTO Premium je autorizovaný predajca Jaguaru a Land Roveru, T.O.P. AUTO Bratislava zasa pracuje so značkami Volvo a INEOS Grenadier. Účtovné výsledky ukazujú, že nejde o žiadny marginálny biznis: Danubiaservice v roku 2024 utŕžila vyše 51 miliónov eur, T.O.P. AUTO Slovakia 54 miliónov, T.O.P. AUTO Premium vyše 24 miliónov a T.O.P. AUTO Bratislava vyše 26 milióna eur.
Ziskovo sa firmám darilo rozdielne, no objem biznisu ostáva vysoký. V konsolidovaných číslach (za rok 2024) dosiahol T.O.P. holding tržby vyše 110 miliónov eur a čistý zisk približne 1,8 milióna.
Napriek pohnutej minulosti Ladislava Reháka a jeho kontroverziám sa štát nevyhýba ani zákazkám pre jeho firmy. Centrálny register zmlúv ukazuje, že Danubiaservice uzavrela vo februári 2026 kúpnu zmluvu s Automobilovými opravovňami Ministerstva vnútra SR za 72 600 eur.
V roku 2025 sa firma objavila aj pri zmluve s petržalským dostihovým závodiskom, ktoré je štátnym podnikom v gescii ministerstva pôdohospodárstva , pri nákupoch regionálnych veterinárnych správ v Starej Ľubovni a vo Zvolene.
Nie je to novinka. Aktuality už v roku 2018 pripomenuli, že Danubiaservice mal s ministerstvom financií rámcovú zmluvu na nákup áut pre štátnu správu ešte od roku 2008, teda z čias, keď tam Peter Kažimír pôsobil ako štátny tajomník. Práve neskorší minister financií a aktuálne guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír mal byť podľa medializovaných náznakov spojkou medzi Rehákom a stranou Smer.
Firma Danubiaservice tiež v roku 2015 dostala od Protimonopolného úradu SR pokutu v kartelovej kauze, hoci po rozhodnutí Rady PMÚ napokon výrazne nižšiu, než pôvodne hrozilo.
Profimedia
Veľký projekt Vydrica
Ďalšou významnou oblasťou Rehákovho podnikania sú reality a development. Projekt Vydrica pod Bratislavským hradom bol roky iba v rovine veľkých plánov, nekonečných vizualizácií a pomalého postupu. Situácia sa však zmenila a dnes je projekt v druhej a tretej etape realizácie.
Oficiálna stránka projektu uvádza, že Vydricu rozvíja spoločnosť Vydrica Development ako spoločný podnik Vydrica, a. s. a luxemburského Ikopartu, ktorý je materskou spoločnosťou slovenskej firmy Lucron, pričom Lucron je projektovým manažérom.
Samotný developer zároveň uvádza, že prvá etapa bola skolaudovaná na konci roka 2024, priniesla štyri polyfunkčné domy, 207 dokončených bytov a 19 retailových priestorov, pričom v roku 2025 odovzdali novým majiteľom 172 bytov.
Posledné údaje o Vydrica Development – z roku 2024 – hovoria o aktívach v hodnote viac ako 80 miliónov eur s výnosmi viac ako osem miliónov eur, ktoré nadviazali na výnosy v rádoch jednotiek či nízkych desiatok miliónov v minulých rokoch.
Rehákovo meno sa objavuje aj pri ďalších developerských firmách – Vydrica, a. s., Urbicom Invest, Urbicom Development aj pri jednotlivých projektových dcérach Vydrica Development. Tie samostatne vykazujú rozsiahle aktíva, napríklad Vydrica Development V1+V2 v roku 2024 utŕžila 16,63 milióna eur a mala aktíva takmer 94 miliónov eur.
Energetika: rodina firiem Loject
Menej nápadnú, no zaujímavú časť Rehákovho portfólia tvorí energetika. Ladislav Rehák je jedným z konečných užívateľov výhod spoločnosti Loject s.r.o. a šiestich sesterských firiem Loject 1 až Loject 6. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vedie Loject s.r.o. ako prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy a jeho rozhodnutia ukazujú, že firma pri cenách distribúcie vychádza z taríf nadradeného distribútora, do ktorého siete je pripojená.
Tieto Rehákove energetické firmy so sumárnymi aktívami zhruba desať miliónov eur v roku 2024 utŕžili sumu blížiacu sa dvom miliónom eur. Nejde o najvýznamnejšie firmy Rehákovho impéria, ale tým, že pôsobia v regulovanom odvetví, dokazujú, že veľkopodnikateľ je naďalej akceptovaným partnerom štátu.
Práve pri Lojecte sa Rehákovo meno znovu vynorilo aj v novších kauzách. Aktuality písali, že daňové konania firiem Loject súviseli s korupčnou kauzou okolo Petra Kažimíra a bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho. Rehák vtedy pre Aktuality odmietol, že by o Lojecte s Kažimírom alebo Imreczem vôbec komunikoval. Tvrdil, že v prípade išlo len o finančnú investíciu, vo firme má len menšinový podiel a v jej mene jeho spoločnosť Apores nekoná.
Druhá línia vlastníckych a manažérskych väzieb pri Lojecte smeruje k Ivanovi Ikrényimu a jeho rodinnému okruhu. Ikrényi je Rehákov partner v advokátskom biznise.
Telekomunikácie a vzťahy s politikmi
Príbeh Ladislava Reháka začal v privatizácii sektora telekomunikácií. Dlhoročný manažér podniku zahraničného obchodu Technopol po Nežnej revolúcii získal v deväťdesiatych rokoch cez firmu Hanco Bratislava, v konzorciu SlovTel, licenciu na druhého mobilného operátora. Vznikol z neho Globtel, neskôr Orange Slovensko. Rehák podľa dobových správ predal posledných 0,19 percenta akcií spoločnosti Orange v roku 2005 za 107 miliónov korún.
Z mobilného operátora Orange pritom neodišiel zo dňa na deň. Ešte v roku 2006 Rehák po obvineniach z vydierania oznámil, že dočasne pozastavuje výkon funkcie predsedu predstavenstva, no vo výročných správach z ďalších rokov sa jeho meno objavovalo v orgánoch spoločnosti.
Telekomunikácie pritom neboli jeho jediným významným zárezom minulých dekád. Dobové médiá ho opisovali aj ako spolumajiteľa Rádia Expres, človeka s vplyvom v rádiu Jemné melódie a v periodikách ako .týždeň, Star, Slovenka či Dorka. Rehákova manželka Mária, ktorá v roku 2026 získala štátne ocenenie od prezidenta Petra Pellegriniho, je spojená s marketingovým a vydavateľským prostredím a rodina sa všeobecne dlhodobo pohybovala aj v mediálnom biznise.
Profimedia
Reháková pritom nie je len formálnou súčasťou rodinného mediálneho zázemia, ale dlhoročnou riaditeľkou vydavateľstva STAR production a projektu Slovenka roka.
Rehákovo meno sa v posledných rokoch nevrátilo do správ len cez Loject. Server Aktuality upozornil aj na to, že firma S. I. Developer, v ktorej bol Rehák väčšinovým spoločníkom, predala vilu na bratislavskej Kalvárii Petrovi Kažimírovi za cenu, ktorú portál označil za podozrivo nízku. Druhým menom v tejto firme je Miroslav Slahučka, v roku 2026 zatiaľ neprávoplatne odsúdený v kauze Mýtnik.
Ten istý príbeh má ešte jeden zaujímavý detail. Daňový úrad Bratislava sídli aj v budove firmy Apores na Clementisovej ulici. Apores pritom zároveň figuruje aj v štruktúre Lojectu.
Rehákov biznis sa teda dotýka štátu nielen cez nákupy áut, regulované odvetvia, ale aj cez nehnuteľnosti a daňové konania.
Guvernér NBS Peter Kažimír bol v máji 2025 prvostupňovým súdom uznaný vinným z podplácania a dostal peňažný trest, rozsudok však nie je právoplatný, keďže Kažimír sa odvolal. Zároveň stále platí, že aj po skončení riadneho mandátu ostal vo funkcii až do rozhodnutia o nástupcovi. Rehákovo meno sa v jeho kauze objavilo ako súčasť širšieho podnikateľsko-daňového pozadia.
Piťovci, vydieranie a staré tiene
K menu Ladislava Reháka patria aj kriminálne podozrenia, ktoré sa s jeho menom ťahajú od polovice nultých rokov. V novembri 2006 polícia obvinila Ladislava Reháka a jeho synov z násilného vydierania ekonómky jednej z ich firiem.
O pár dní neskôr pribudlo ďalšie obvinenie: spolu s advokátom Ernestom Valkom a synom Martinom mali podľa polície vydierať dvojicu podnikateľov, ktorí pre nich vykupovali pozemky na Záhorí. Rehák tieto podozrenia odmietal. Martin Rehák je známy aj ako prominentný advokát.
Prokuratúra stíhanie voči Ladislavovi Rehákovi v účtovníckej vetve zastavila, v prípade Valka a pozemkov na Záhorí kauza skončila s tým, že skutok nebol trestným činom. Pred súd sa nakoniec dostal len Martin Rehák, ktorého okresný súd v jednej vetve prípadu oslobodil.
V roku 2016 zadržala polícia Martina Reháka opäť, a to pri akcii namierenej proti piťovcom. Aktuality vtedy citovali Ladislava Reháka, podľa ktorého sa jeho syn a Juraj Ondrejčák alias Piťo poznali od 15 rokov. Martin Rehák sa objavil aj na takzvaných mafiánskych zoznamoch.
Podnikateľský príbeh Ladislava Reháka a jeho rodiny je dlhý, komplikovaný a ako vyplýva aj z tohto textu, nekončí. Od telekomunikácií, médií cez autá a development až po energetiku, Ladislav Rehák navzdory právnym a reputačným problémom naďalej rozvíja biznisové impérium so sumárnym majetkom pohodlne presahujúcim hranicu sto miliónov eur.
