Investori si tohtoročný začiatok roka budú pamätať ako poriadnu horskú dráhu, či už ide o akcie, komodity, alebo krypto, píše v komentári Michal Semotan, portfólio manažér J&T Investičnej spoločnosti.
Nadpriemernému záujmu sa tešia komodity – priemyselné, no predovšetkým tie špeciálne, ktoré nazývame vzácnymi a ktorých väčšinu musíme dovážať z Číny. Tu predovšetkým zásahy americkej štátnej administratívy povzbudili kupcov a viacero týchto firiem začiatkom roka 2026 pekne vyskočilo.
Rely na zlate a striebre vznikla vďaka kombinácii neutíchajúceho dopytu centrálnych bánk a špekulantov, ktorí sa presunuli do trendového rastu. Tu ide predovšetkým o striebro. Preto tie veľké výkyvy a potom vlny naspäť.
Z akciových sektorov sa darí energetike. Investori si uvedomujú, že dopyt po elektrine porastie, ale jej výroba a hlavne infraštruktúra už „niečo pamätá“ a budú sa tam musieť vložiť veľké peniaze, aby zvládla transformáciu energetiky a jej decentralizáciu.
Naopak, pod tlakom sa ocitli technologické spoločnosti, ktorých vyššie valuácie sú teraz spochybňované. Predovšetkým softvérové spoločnosti čelia odlevu investorov, ktorí sa boja, že ich biznis prevezmú tí, ktorí si to naprogramujú s pomocou umelej inteligencie. Chce to trochu zdravého rozumu. Zdá sa mi, že ten teraz na trhu chýba.
Vlani sa tvrdilo, že dávať peniaze do umelej inteligencie je liatím peňazí do kanála. Teraz sa zasa tvrdí, že umelá inteligencia môže rozobrať celé jedno odvetvie technologických spoločností. Ukazuje sa teda, že investovanie do umelej inteligencie zrejme liatím peňazí do kanála naozaj nie je. Zároveň tým vznikajú príležitosti pre viacero firiem, ktoré využijú adopciu umelej inteligencie na zlepšenie a zefektívnenie svojich produktov, možno do budúcna aj za cenu výrazne menších nákladov.
Pozrime sa však na celú vec v pokoji. Existuje už viacero firiem, ktoré sú podľa mňa pomerne zaujímavo nacenené (napríklad Salesforce či ServiceNow), alebo budú ťažiť zo silne rastúceho dopytu po ich produktoch a službách (kybernetická bezpečnosť).
Celkovo je trh nervózny aj z geopolitického rizika. Akcia strieda akciu. Od začiatku roka Venezuela, napätie okolo Iránu, obavy z ďalšieho postupu Číny okolo Taiwanu, neukončená vojna na Ukrajine…
V neposlednom rade plnila titulné stránky spravodajských serverov snaha Donalda Trumpa o ovládnutie Grónska. A hoci sa tam situácia dostala k rokovaciemu stolu a trochu sa upokojila, veľmocenské snahy USA však budú naďalej pokračovať. Tieto politické napätia, samozrejme, prihrávajú kupcov zlatu a zároveň dávajú turbulentne do pohybu ropu.
Ako by teda mali investori v nasledujúcich mesiacoch postupovať? Primárne by sa nemali unáhliť a robiť unáhlené rozhodnutia. Z môjho pohľadu pokračuje tento rok šanca na rast akciových indexov. Očakávam, že americký Fed, na čele s novým mužom, zníži ďalej úrokové sadzby, a to dvakrát alebo trikrát. To povedie k zníženiu výnosu amerických dlhopisov pri splatnostiach do desať rokov a ďalej aj k pokračujúcemu dopytu po akciách.
Len je potrebné už starostlivejšie vyberať sektory aj jednotlivé spoločnosti, rastieme totiž už štvrtý rok za sebou. Za naďalej atraktívny príbeh považujem energetický sektor, a to vo forme energetickej transformácie, ale aj firiem naviazaných na ropu.
Viacero technologických firiem si upevní svoje postavenie a niektoré svoj význam zvýšia (z tých zabehnutých mám na mysli Google či Nvidiu, z tých, čo sa ženú nahor, napríklad Nebius). Na význame bude naberať aj výroba priamo v Spojených štátoch, preto sme zaradili opätovne do portfólia Boeing. Zvažujeme aj zaradenie firiem s expozíciou na amerického spotrebiteľa. Európske akcie budú tiež ťažiť z nízkych úrokových sadzieb a postupného oživenia jednotlivých ekonomík, preto by v portfóliu mali mať svoje zastúpenie.
Na záver by som spomenul, že naozaj nie sú potrebné unáhlené akcie, investovanie je disciplína na dlhú trať (optimálne päť rokov a viac). Krátkodobé výkyvy na trhu boli, sú a budú a nemali by rozumného investora znepokojiť, naopak, mala by to byť príležitosť, keď prikúpite do svojho portfólia v zľave, a o to sa snažíme.
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Jeho autor je Michal Semotan.