Kedysi pracoval pre Billa Gatesa ako prezident spoločnosti Microsoft pre Európu, dnes pomáha známym športovcom, podnikateľom aj bežným ľuďom a deťom. Ján Mühlfeit, 59-ročný rodák z Českej republiky, otvorene hovorí aj o období, kedy ho silné depresie priviedli až na psychiatriu.
Ani napriek vyhoreniu sa nevzdal a dnes je známy ako kouč, mentor a globálny stratég. Ako si spomína na Gatesa? Čo spôsobilo jeho úplne vyhorenie a čo je podľa neho kľúčom k tomu, aby človek nezlyhal? Aj na tieto otázky nájdete odpovede v tomto rozhovore…
Začiatky v Microsofte
Kariéru ste odštartovali v Microsofte. Ako sa vám to podarilo?
Vyštudoval som softvérové inžinierstvo, nikdy som neštudoval marketing ani nič podobné. Do Microsoftu som prišiel v roku 1993. Keď som tam bol dva roky, videli vo mne nádej a potenciál, no vedeli, že nemám žiadne biznisové vzdelanie.
Vzali teda asi päť ľudí z celého sveta a dali nás do špeciálneho programu, ktorý sa volal „bench“. Akože sedeli sme na „lavičke“ a čakali, kedy vymeníme vtedajšie vedenie. To sa časom aj stalo.
Zaujímavé bolo, že sme každý týždeň mali iného guru. Pracovali sme napríklad s Phillipom Kotlerom, ktorý je odborník na marketing, autor mnohých kníh a učebníc a významný profesor. Alebo aj s Eduardom Bonom, ktorý sa zameriaval na kreativitu, mali sme Tonyho Buzana na myšlienkové mapy (považuje sa za vynálezcu myšlienkových máp, pozn. red.).
Znamená to, že ste sa žiadnym spôsobom nevzdelávali na pozíciu, ktorú ste mali v tom čase dostať?
Vyštudoval som aj exekutívne kurzy na LSE v Londýne, Whartone či napríklad na Harvarde…
Práca pre rozviedku
Aké pozície ste vystriedali, kým ste sa stali prezidentom?
Na začiatku som bol marketingovým a neskôr obchodným riaditeľom. Neskôr som sa stal generálnym riaditeľom pre Českú a Slovenskú republiku. Potom som viedol východnú a strednú Európu, následne tri roky segment verejnej správy pre Európu, strednú a východnú Afriku. A až po tomto sa mi podarilo stať sa prezidentom Microsoftu pre Európu.
V rámci mojej medzinárodnej kariéry, v čase, keď som viedol región strednej a východnej Európy, sa stal tento región štyrikrát po sebe najúspešnejším. Tento výsledok predtým, ani vlastne doteraz, nikto nedosiahol. Tu som však položil základy toho, čo dnes učím –odomykanie potenciálu ľudí.
Ako začiatok vašej kariéry ovplyvnil fakt, že ste pracovali pre komunistickú rozviedku, takzvanú I. správu Zboru národnej bezpečnosti?
Ovplyvnilo ma to tak, že ja som za totalizmu študoval americké reálie a angličtinu. Robil som skúšku napríklad z americkej ústavy, to tu nikto nemal. Potom som pracoval na vedecko-technickej rozviedke.
Keď som prešiel bezpečnostnými previerkami, tak som na ministerstve vnútra zostal ešte dva roky. Dokonca ma Ján Langoš (vtedajší federálny minister vnútra, pozn. red.) v roku 1991 povýšil na hodnosť nadporučíka, no mňa to už nebavilo.
Lákala ma súkromná sféra. Išiel som do českej softvérovej firmy, kde som pracoval dva roky, a následne som nastúpil do Microsoftu. Ale celkovo to moju kariéru neovplyvnilo.
Jan Mühlfeit vystriedal niekoľko pozícii, kým sa vypracoval na prezidenta Microsoftu pre Európu. Počas kariéry získal aj niekoľko ocenení. Foto: archív. J. Mühlfeita
Autentickosť a inšpirácia svetovými lídrami
Koľkých ľudí ste viedli počas vášho pôsobenia v Microsofte?
To bolo rôzne. Na začiatku, keď som pôsobil v českej pobočke, to bolo v počte od štyroch do stovky. Neskôr to boli tisíce ľudí, išlo o obrovské pracovné skupiny, organizácie. Keď som mal na starosti segment verejnej správy, mal som pod sebou 65 krajín.
Ako ste sa stali takým dobrým lídrom, koučoval vás niekto?
Ja som bol vždy autentický, to bol základ. Snažil som sa spoznať tých ľudí a pozrieť sa, čo robia. Následne som to vyhodnocoval len sám pre seba. Nikdy som nikoho nekopíroval ani nekopírujem, pretože ak nie ste autentický, je to na vás vidieť za sedemnásť milisekúnd.
V líderstve ma okrem Billa Gatesa inšpiroval Jean-Philippe Courtois, ktorý je prezident Microsoftu. Kedysi bol mojím šéfom, neskôr aj kamarátom. Keď som sa liečil v psychiatrickej liečebni, tak mi rukou napísal list. A o tomto je leadership. Keď bol Jean-Philippe pred rokom a pol v Microsofte už 35 rokov, tak som ten list zverejnil. Napísal som tam len: „Toto je leadership, prečítajte si to.“
Taktiež ma inšpiroval Orlando Ayala, pochádza z Kolumbie a býval športovcom ako ja. S ním som sa rozprával o tom, ako rozbehnúť biznis na neznámych teritóriách, a dodnes sme zostali v kontakte.
Je niekto, koho obdivujete?
Ja určite obdivujem aj Elona Muska, je to super človek. Myslím, že raz sa mu podarí dostať na úroveň Billa Gatesa a Stevea Jobsa. Bohužiaľ, som nemal tú česť sa zatiaľ stretnúť s Muskom a predtým ani s Jobsom. Stretol som sa napríklad s Michaelom Dellom, tiež je to super chlap.
Jan Mühlfeit pracoval pre Microsoft viac ako 20 rokov. Bill Gates sa stal jeho dobrým priateľom. Foto: archív. J. Mühlfeita
Medzi ľudí, ktorých obdivujem, určite patrí Jeff Reiks, ktorý bol číslo dva v Microsofte, pracoval aj ako CEO pre nadáciu Billa a Melindy Gatesovcov. Vždy, keď sa potrebujem poradiť, tak sa na neho môžem obrátiť.
Ďalej sem patrí aj Deepak Chopra, ktorý je aj v mojej knihe Pozitívny líder. Poznáme sa z Microsoftu, je to človek, ktorý má 86 kníh na zozname bestsellerov The New York Times. Prečo ho mám veľmi rád? Pretože prepája svet spirituality a vedy. Vyštudoval až päť vysokých škôl.
Ako rozmýšľa Gates
S Billom Gatesom ste sa pravidelne stretávali. Ako sa vám s ním pracovalo, aký je?
Je len pár ľudí na svete, ktorí pre mňa znamenajú absolútnu špičku. Nie preto, na čom pracovali, ale ako dokázali ovplyvniť ľudí. Bude to určite Gándhí, Nelson Mandela, Martin Luther King, Bill Gates, Steve Jobs. Oni mali nielen víziu, ale aj komunikačné schopnosti presvedčiť ostatných ľudí na svete, aby verili tomu, čomu veria oni. A tak zmenili svet.
Mňa veľmi lákal Bill Gates, nie preto, že bol najbohatší človek na svete. Fascinovalo ma, ako premýšľal. Keď som s ním trávil celý deň, vždy som mal zapísané papiere, no nie slovami, ktoré hovoril, ale ako to hovoril a reagoval na otázky. Naučil som sa od neho veľkej láske k Da Vincimu, pretože Da Vinci bol schopný nielen „zabrúsiť“ do jednotlivých odborov, ale vedel ich aj prepojiť. Má úžasnú schopnosť analógie, ktorú má aj Bill.
Pamätám si, že Bill Gates čítaval časopis The Economist. A keď sme leteli na Slovensko, v tom časopise bol článok o Slovensku. On si ho preštudoval a dokonca vedel, koho vláda aktuálne u vás vládne, nebolo to tak, že by sme ho pred príchodom špeciálne nabriefovali. On reálne čítal vždy stranu po strane, zaujímal sa. Vždy si so sebou brával aj päť kníh, ktoré mal rozčítané. Bolo to fascinujúce.
Vyhorenie ho priviedlo až do liečebne
Ako došlo k vášmu vyhoreniu, stavu, keď ste sa dostali do depresií? Boli ste predsa globálny stratég a veľmi úspešný človek…
Môj pád bol pomerne strmý. Na jar v roku 2011 som mal dvakrát nejaké žalúdočné problémy, takže som skončil na infúziách. Potom prišla jeseň a opäť sa tento stav opakoval, no v oveľa vyššej intenzite. Bolo to šialené. Urobili mi všetky možné vyšetrenia, pretože sa ukázalo, že som zdravý. Nikto mi neveril, že mám skutočne bolesti, prestal som aj jesť.
Jeden doktor, ktorý už, žiaľ, nežije, si myslel, že je to psychického rázu. Ja som v priebehu týždňa upadol do stavu, keď som nemal chuť nič robiť. Následne ma 30. decembra hospitalizovali v blázinci, kde som bol tri mesiace.
Na začiatku, keď mi povedali, že tam musím zostať, som to odmietal. Nemal som však už na výber. Zistilo sa, že ide o veľmi ťažkú depresiu. Začali mi dávať silné antidepresíva, ktoré už na môj mozog vôbec nezaberali. Bol som už úplne mimo.
Jan Mühlfeit s Katarínou Novotnou, s ktorou sa venuje koučingu deťom. Foto: archív J. Mühlfeita
Postihnúť to môže každého…
Boli ste tam úplne sám, bez akéhokoľvek osobného kontaktu s rodinou?
Každé tri týždne ma púšťali cez víkend na „vychádzku“ domov. Ja som sa však vždy tešil na moment, kedy sa do toho blázinca vrátim. Pretože mne sa nič nechcelo a moja žena ma „nútila“ vyvíjať nejakú aktivitu vo forme prechádzok. Nechal som si dokonca narásť dlhé vlasy, nemal som chuť strihať sa. Hygienu som, samozrejme, dodržiaval.
Čo dnes s odstupom času vidíte ako problém, ktorý vám tento stav zapríčinil? Na prvý pohľad by človek povedal, že ste mali v živote všetko…
Ja som nedokázal odpočívať psychicky, len fyzicky. Moja hlava neustále rozmýšľala nad prácou, a tak to v mojich 50. rokoch buchlo. Druhá vec bola tá, že keby som za doktorom išiel už skôr, mohlo sa to celé liečiť ambulantne.
Dnes, keď na nejakej konferencii hovorím svoj príbeh, niektorí za mnou prídu a objímu ma so slovami „ja viem, o čom hovoríte“. Iní sa tomu zase zasmejú…
Je však dôležité uvedomiť si, že stav depresie môže prísť skutočne na každého.
„Rutinu“ v Microsofte vymenil za koučing
Kedy ste sa rozhodli začať sa venovať mentálnemu koučingu?
Po vyliečení som bol ešte tri roky, do roku 2014, v Microsofte na poste prezidenta pre Európu. Prednášal som na mnohých vysokých školách a v Microsofte som mal na starosti tzv. „people development“. Keď som tu skončil a zomrel mi otec, povedal som si, že už to bola strašná rutina a chce to niečo nové.
Začal som teda koučovať ľudí z biznisu a neskôr sme sa aj s Katarínou Novotnou začali venovať deťom. V roku 2017 som sa tiež stal mentálnym koučom českého olympijského top tímu. S live videami, ktoré dnes robím na Instagrame či Youtube, som začal až počas pandémie Covid-19.
Nebáli ste sa neúspechu po tom, čím ste si prešli?
Čo sa týka neúspechu, nebál som sa ho. Ja som o svojich depresiách ihneď otvorene hovoril, všade. Vedel som, že keď budem úprimný, tak mi to pomôže.
Na niektoré vaše semináre nosíte aj listy od dcéry a Jeana-Philippa Courtoisa, ktoré ste dostali v blázinci. Prečo?
Prečítal som ich niekoľkokrát, keď išlo o seminár duševného zdravia. Ja potrebujem tých ľudí vydesiť. Mnoho z tých ľudí sa správa totiž rovnako naivne ako kedysi ja. Keby mne niekto v tej dobe prečítal takéto listy, tak by mi to pomohlo. Ľudia, ak počujú celú story, uvedomia si, že sa chovajú už teraz identicky.
Kouč svetovo známych športovcov
Aj vy ako kouč určite počúvate inšpiratívnych ľudí. Ako najlepšie „nasať“ pre nás dôležité informácie?
Počúvam hlavne také krátke úryvky z kníh, kde sú vypichnuté najdôležitejšie myšlienky autora. Ďalej podcasty, načítané knihy.
Predtým som to robil tak, že som iba počúval. No to si reálne zapamätáte tak 20 % informácií. Dnes si teda všetko píšem rukou na papier, pretože je dokázané, že ak si robíte poznámky rukou, ľahšie si to zapamätáte. Keď idem napríklad na bicykli, beriem si aj diktafón, do ktorého si nahrávam hlavné myšlienky, ktoré nechcem zabudnúť.
Koho najznámejšieho ste koučovali?
Najznámejší je asi Patrik Schick , ktorý nastrieľal rovnaký počet gólov na Majstrovstvách Európy ako Ronaldo a dal gól Škótom od polovice ihriska. Zo športovcov je tam je aj kanoista Lukáš Rohan, ktorý bol na olympiáde druhý, tenista Jiří Lehečka. Skôr ide o významných českých športovcov, ktorí pôsobia aj v zahraničí. A v minulosti aj Attilu Végha.
Dôležité je naučiť sa relaxovať
Klientom radíte, ako psychicky oddychovať. Vy meditujete?
Ja meditujem počas dňa, minimálne sa snažím ráno a večer. A poobede sa napríklad snažím ísť na polhodinu spať. Myslím si, že keby toto zaviedli aj v práci, tak by sa produktivita ľudí výrazne zvýšila.
Čo sa týka formy meditácie, meditujem len dychovo. Deepak Chopra ma naučil, že pri nádychu si máte povedať „so“, pri výdychu „hum“ – Sohum.
Keď som pripravoval vášho Attilu Végha na zápas s Vémolom, tak som mu radil, aby pred spánkom robil jógu nidra. Ide o ľahký hlas, ktorý vám hovorí napríklad „pri nádychu si uvoľnite prsty na nohách“.
-
-
Akou kouč mentálne koučuje aj olympijských športovcov. Foto: archív J. Mühlfeita
-
-
Jan Mühlfeit s aktuálne najlepším českým futbalistom Patrikom Schikom. Foto: archív J. Mühlfeita
-
-
Jan Muhlfeit – globálny stratég, mentor a kouč. Foto: archív. J. Mühlfeita
-
-
Jan Mühlfeit pracoval pre Microsoft viac ako 20 rokov. Bill Gates sa stal jeho dobrým priateľom. Foto: archív. J. Mühlfeita
Návod, ako nezlyhať
Hovoríte, že každý máme svoju opičku, ktorú treba kontrolovať. Čo tým myslíte?
V hlave máme každý opičku – amygdalu, ktorá nám hovorí, že môžeme zlyhať. Problém tej amygdaly je, že je 5- až 10-krát rýchlejšia ako naša logická časť mozgu. Ak tej opici uveríme, dostaneme sa do emočného únosu a uveríme niečomu, čo nie je pravda.
A to sa týka každej oblasti, aj biznisu. Samozrejme, existujú veľmi malé skupiny prípadov, kedy vám tá opička môže pomôcť. Napríklad pri prechádzaní priechodom pre chodcov, tu vám je logika nanič.
Existuje „návod“, ako nezlyhať?
My sme naučení neustále premýšľať. Skúste aspoň chvíľu premýšľať o premýšľaní. Zastavte sa, najmä keď máte negatívnu myšlienku, a bežte proti toku tej myšlienky. Mnohokrát zistíte, že sú to úplne hlúposti, o ktorých negatívne premýšľate.
Všetko je o našej výkonnosti, emóciách. Ak sa necítite dobre, je to cítiť aj fyziologicky. Ale čo bolo spúšťačom tohto stavu? No predsa negatívna emócia, ktorá je zapríčinená negatívnou myšlienkou. Ako hovoril Budha, aby ste mohli myšlienky pozorovať, musíte žiť v prítomnom okamihu…
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk