Ukončenie konfliktu bez jediného výstrelu? Existuje strategický ťah, ktorý by potešil Wall Street, alebo sa treba pripraviť na dlhý konflikt?
Pretrvávajúca neistota v Hormuzskom prielive dostala globálne trhy do nepríjemnej situácie. Efektívne riešenia v kľúčovej tepne svetového obchodu zostávajú v nedohľadne a čas sa nebezpečne kráti.
Akciové indexy začínajú vykazovať známky únavy z vysokej volatility a investori s napätím sledujú, či sa súčasný rast cien energií nepremení na deštruktívny mechanizmus, ktorý pred rokmi paralyzoval svetové financie.
Uznávaný medzinárodný ekonóm a stratég Robin J. Brooks, ktorý sa zameriava na globálne toky kapitálu, nevidí situáciu ružovo. Odchovanec investičnej banky Goldman Sachs sa však rozhodol načrtnúť svoj pohľad na jednotlivé možnosti. Každá z nich bude mať na trhy zásadný vplyv vrátane možného naplnenia najhoršieho scenára.
Na platforme Substack prináša zhodnotenie aktuálnej situácie a poskytuje vlastný návrh na riešenie patovej situácie, ktorý považuje za efektívnejší ako dva najkomunikovanejšie naratívy.
O čo sa hrá?
Kým Spojené štáty hľadajú najschodnejšiu cestu k definitívnemu vyriešeniu blokády, retrospektívny pohľad do histórie poukazuje na krátkosť času pri nachádzaní efektívneho riešenia.
Investori sa obávajú, že sa opäť spustí mechanizmus, ktorý v roku 2008 poslal trhy do krachu. Ropný šok vtedy vyvolal zvýšenú infláciu. Na jej skrotenie centrálne banky uplatnili účinnú zbraň – reštriktívnu politiku spojenú so zvyšovaním diskontných sadzieb.
Prudký nárast úrokových nákladov zhoršil cash flow podnikov a vyvolal kontrakciu trhu práce. Prepustení zamestnanci nedokázali splácať úvery na bývanie a situácia nakoniec vyústila do hypotekárnej krízy. Reťazec udalostí síce nebol jej hlavnou príčinou, slúžil však ako jej spúšťač. Z drahej ropy sa stal katalyzátor kolapsu, ktorý mal korene v hlbokej nerovnováhe na realitnom trhu a v rizikovej sekuritizácii úverov.
Ak v dohľadnej dobe nebude prijaté uspokojivé riešenie blokády Hormuzského prielivu a cena ropy bude naďalej rásť, môže sa ľahko stať, že sa história opäť zopakuje.
Dve zlé riešenia
Súčasná situácia v Perzskom zálive stavia svetových lídrov pred mimoriadne ťažké rozhodnutia. Väčšina analytikov prezentuje pre konflikt s Iránom dve základné cesty vývoja.
Prvou je priama vojenská eskalácia, ktorá by si vyžiadala nasadenie pozemných jednotiek na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu. Špekuluje sa o vyzbrojení irackých kurdských síl s cieľom podnietiť povstanie alebo pozemnú operáciu v západnom Iráne. Vylúčiť nemožno ani priamu intervenciu USA, aj keď sa zatiaľ skôr javí ako nepravdepodobná.
Druhou možnosťou je scenár TACO, teda Trump Always Chickens Out. Tento termín by v súčasnej situácii zahŕňal ústnu deklaráciu víťazstva a následné stiahnutie vojenských síl, čo tiež presadzuje časť politického spektra.
Oba tieto scenáre však nesú obrovské riziká. Vojenský konflikt hrozí stratami na životoch a politickým debaklom počas volebného roka. Ústup zas situáciu nijako nerieši a ponecháva Iránu priestor na ďalšie útoky proti tankerom a energetickej infraštruktúre. Režim v Teheráne by takýmto spôsobom umelo udržiaval vysoké ceny ropy vo svoj prospech.
FOTO: GOOGLE VIEW
Zdroj: Google View.
Plošné embargo
Podľa Brooksa však existuje aj tretia cesta, ktorú sa rovnako oplatí zvážiť. Ide o totálne embargo na iránsku ropu. Návrh by mohol zmeniť dynamiku celého regiónu bez nutnosti priameho vojenského stretu.
Táto alternatíva spočíva v oznámení prísnej blokády všetkých iránskych prístavov. Spojené štáty by zastavovali a konfiškovali každý plne naložený tanker, ktorý sa pokúsi opustiť krajinu.
Silná prítomnosť námorníctva v regióne by podľa investičného stratéga pravdepodobne odradila kohokoľvek od útoku proti ozbrojeným silám USA. „Veľmi pochybujem, že by bol niekto ochotný otestovať americké odhodlanie,“ dodáva ekonóm. Koniec koncov, Irán dokázal uzavrieť dôležitý prieliv len pomocou niekoľkých dronov a rakiet.
Embargo by tak priamo zasiahlo iránske finančné zdroje. Jediným významným negatívnym sprievodným javom tohto kroku by bolo odstránenie približne dvoch miliónov barelov ropy denne z globálneho trhu. To logicky vyvoláva obavy z ďalšieho nárastu cien.
Otázne necenenie
Podstatný dodatočný rast však podľa Brooksa závisí kriticky od toho, čo sa teraz započítava do ceny komodity. Expert na globálne kapitálové toky premýšľa o situácii dvoma spôsobmi.
V prvom prípade porovnáva vývoj ropy Brent od začiatku vojny s Iránom s ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022. Pred začiatkom konfliktu prechádzalo Hormuzským prielivom približne dvadsať miliónov barelov ropy denne. Oproti tomu ich Rusko vyváža približne sedem miliónov.
Súčasný šok je teda pre trh s ropou zhruba trikrát väčší ako v roku 2022. To je zhruba toľko, na koľko ho trhy teraz oceňujú. K započítaniu obrovskej rizikovej prémie už teda došlo.
Porovnanie vývoja cien ropy Brent s obdobím invázie na Ukrajinu.
Zdroj: Substack, Robin J. Brooks.
Druhý pohľad hovorí o súčasnej ťažbe ropy v Perzskom zálive vo výške takmer desať miliónov barelov denne. Z toho vyplýva, že deficit spred vojny predstavuje desať miliónov barelov.
Rozumné predpoklady pre cenovú elasticitu znamenajú, že tento druh deficitu by mal implikovať približne 60- až 70-percentný nárast cien ropy. To je tiež zhruba na úrovni, ktorú sme už dosiahli.
Porovnanie vývoja cien ropy Brent s obdobím invázie na Ukrajinu.
Zdroj: Substack, Robin J. Brooks.
Keď sa investori oprávnene pýtajú, či ropa môže dosiahnuť hranicu dvesto dolárov za barel, Brooks v tom má jasno. Takýto scenár by nastal zrejme len vtedy, ak by všetky dodávky z Perzského zálivu klesli na nulu.
Reakcia finančných trhov
Existuje však aj alternatíva, podľa ktorej by embargo na iránsku ropu mohlo ceny paradoxne zastabilizovať. Ak trhy uveria, že kolaps iránskej ekonomiky povedie k rýchlejšiemu otvoreniu Hormuzského prielivu, riziková prémia klesne.
Wall Street často vníma neistotu horšie ako samotné vysoké ceny. Jasná stratégia blokády odstraňuje pochybnosti o dĺžke trvania konfliktu. Iránsky export ropy a plynu tvorí približne 15 percent jeho hrubého domáceho produktu.
Zastavenie týchto tokov by cez noc zlikvidovalo spôsobilosť režimu platiť za dovoz tovarov. Ekonomický rozvrat krajiny by následne oslabil schopnosť mulláhov viesť nákladnú vojnu v regióne.
Chyby minulosti
Pri pohľade do histórie vidieť podobné zlyhanie pri konfrontácii s Ruskom po invázii na Ukrajinu. Predchádzajúca americká administratíva sa vtedy obávala prudkého nárastu cien energií pred dôležitými voľbami. Rozhodla sa preto pre miernejšie sankcie, ktoré však ruskú vojnovú mašinériu nezastavili.
Putin dodnes profituje z vysokých cien ropy a konflikt naďalej pokračuje. Súčasná hrozba opakovania rovnakej chyby v prípade Iránu sa javí ako reálna. Teherán momentálne využíva globálny šok v dodávkach a úspešne predáva svoju ropu krajinám ako India.
Trumpova administratíva nad tým zatvára oči v snahe zabrániť ďalšiemu zdražovaniu. Tento kalkul však Brooks považuje za nesprávny. Embargo predstavuje výmenu za dočasné narušenie trhu, ktorá však prináša oveľa vyššiu šancu na skutočnú zmenu režimu.
