Kríza na trhu s ropou, ktorú vyvolali dopady americko-izraelskej vojny s Iránom, sa zďaleka ešte v plnej miere neprejavila, naopak, je len na začiatku.
S odvolaním sa na rozhovory s viac ako tridsiatkou expertov z odvetvia to uviedla agentúra Bloomberg. Problém je hlavne v tom, že nemožno dostať na svetový trh ropu z Blízkeho východu, teda z oblasti, ktorá je kľúčovým zdrojom tejto suroviny. Ázia už sa potýka s nedostatkom palív, Európu to najhoršie podľa expertov ešte len čaká.
V rozhovoroch s obchodníkmi s ropou a plynom, manažérmi, maklérmi, prepravcami a poradcami sa v poslednom týždni stále opakovalo jedno oznámenie: svet stále plne nechápe závažnosť situácie. Mnohí to prirovnávajú k ropnému šoku zo 70. rokov a varujú, že uzavretie Hormuzského prielivu hrozí ešte väčšou krízou. Prielivom za normálnych okolností prechádza asi pätina ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG), s ktorými sa vo svete obchoduje.
„Je mi jasné, že ak táto kríza potrvá viac ako tri alebo štyri mesiace, stane sa z nej systémový problém pre celý svet,“ povedal na konferencii CERAWeek v Houstone generálny riaditeľ spoločnosti Totalenergies Patrick Pouyanné. „Nemôžeme mať 20 percent ropy, ktorá sa globálne exportuje, uväznených v Perzskom zálive, a 20 percent kapacity LNG zablokovanej bez toho, aby to malo nejaké dôsledky,“ dodal.
Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) označila súčasnú situáciu za najväčší šok v dodávkach ropy v histórii. Problémy trvajú už mesiac a za ten čas cena ropy Brent vzrástla asi o 60 percent. Dnes dopoludnia sa dostala nad 115 dolárov za barel.
Súčasná kríza na Blízkom východe sa začala 28. februára, keď Spojené štáty a Izrael zaútočili na Irán. Odôvodnili to okrem iného snahou zabrániť Teheránu v získaní jadrovej zbrane. Irán v odvete začal útočiť na okolité arabské krajiny, kde majú Spojené štáty svoje základne. Iránske revolučné gardy však začali útočiť aj na tankery plávajúce Hormuzským prielivom, čím túto úžinu prakticky zablokovali.
Tankery väčšinou kotvia obďaleč a v plavbe nepokračujú, poisťovne im ani nechcú kryť vojnové riziko. Irán sa snaží mať nad prielivom väčšiu kontrolu, začína vyberať poplatky, ale aj tak necháva preplávať väčšinou len lode z krajín, ktoré považuje za spriatelené. Keďže vyťaženú ropu už nie je kam uskladniť, firmy sú nútené ťažbu obmedzovať.
Ak Hormuzský prieliv zostane uzavretý, svet bude musieť výrazne znížiť spotrebu ropy a plynu. To sa zrejme stane až vtedy, keď sa ceny palív zvýšia natoľko, že to spotrebiteľov i firmy donúti oveľa menej využívať leteckú dopravu, jazdiť a míňať, domnievajú sa experti. Už teraz začína dopyt klesať a niektoré krajiny v Ázii si vytvárajú zásoby palív a zavádzajú prídelový systém.
Drahá ropa núti analytikov zhoršovať vyhliadky ekonomického rastu po celom svete. Predstavitelia americkej vlády aj analytici z Wall Street začínajú zvažovať možnosť, že ceny ropy by mohli vystreliť na bezprecedentných 200 dolárov za barel. Európa bude pravdepodobne čeliť prudkému rastu cien pri zabezpečovaní dodávok a v najbližších týždňoch jej hrozí nedostatok nafty.
Dodávky ropy sú podľa odhadov obmedzené zhruba o 11 miliónov barelov denne. Po započítaní doterajších opatrení na zmiernenie deficitu to znamená deficit okolo deviatich miliónov barelov, čo prevyšuje celkovú spotrebu hlavných európskych ekonomík. Situáciu zatiaľ zmierňuje uvoľňovanie strategických rezerv a dočasné zmiernenie sankcií voči Rusku a Iránu, tieto kroky sú však časovo obmedzené.
Osobitne kritická je situácia v prípade LNG, kde neexistujú alternatívne prepravné trasy ani dostatočné zásoby. Dopady sa už prejavujú v reálnej ekonomike – inflácia v USA podľa odhadov zrýchlila, v eurozóne by mohla vzrásť zhruba o jeden percentuálny bod. Potom by sa znížil aj hospodársky rast a pri ďalšom raste cien ropy hrozí stagnácia. Teda stagnácia hospodárstva sprevádzaná vysokou infláciou.
V Ázii už dochádza k poklesu spotreby palív, ich hromadeniu i prídelovému systému. Nedostatky hlásia napríklad Thajsko či Austrália, letecké spoločnosti obmedzujú lety a niektoré krajiny znižujú export ropných produktov. Očakáva sa, že problémy sa v nasledujúcich týždňoch rozšíria do Európy a Latinskej Ameriky.
Analytici aj firmy zároveň upozorňujú, že dopady presahujú energetický sektor. Ropa a plyn sú kľúčové pre výrobu plastov, chemikálií či hnojív. Ich nedostatok tak môže zdražieť široké spektrum tovarov, od potravín až po priemyselné výrobky.
Podľa expertov bude v prípade dlhodobého výpadku potrebné výrazne znížiť globálnu spotrebu energií. To by si vyžiadalo ďalší rast cien, ktorý by obmedzil ekonomickú aktivitu a mohol by urýchliť štrukturálne zmeny v energetike.
