Linda Šejdová je disciplinovaná rebelka. Rozbila spoločenské tabu o menštruácii, jej nohavičky dobývajú Európu a ona verí, že to všetko je ešte len začiatok. Toto je príbeh 29-ročnej podnikateľky, ktorý ste v tomto znení ešte nepočuli.
Pekáreň E5 vonia kváskovým chlebom, výberovou kávou a syrom halloumi. V hipsterskom hniezde východného Londýna sa stretávajú intelektuáli z celého Hackney, aby sa pri štýlových ošarpaných stolíkoch mohli oddávať povinnej polhodine journalingu denne.
Chleby naukladané za pokladňou sa po vytiahnutí z pece ešte dopekajú a za zvukov praskania kôrky si Linda sadá k stolu oproti mne. Objedná si misku vločiek a podá mi jeden z dvoch dáždnikov. „Dnes bude pršať,“ usmeje sa a začne hovoriť.
Do E5 vraj bežne raňajkovať nechodí. Väčšinou začína svoj deň jazdou na bicykli cez Victoria Park alebo okolo vodného kanála k Liverpool Street Station. Tam v kancelárii Snuggs absolvuje prvý ranný „call“ s tímom v Prahe, Amsterdame alebo Berlíne. Po ňom si dá na raňajky niečo rýchle a sladké, čo si kúpi na ulici a zje pri chôdzi alebo pri stole pri počítači.
Dnešok je výnimka. „Musela som vám predsa ukázať, kde majú v Londýne najlepší chlieb,“ vysvetľuje. Bochník Hackney Wild si nekupuje preto, že to dotiahol až na obálku kuchárskeho bestselleru na Amazone, ale preto, že na rozdiel od ostatného pečiva v londýnskych obchodoch jej ako jediný pripomína český chlieb.
„Nie som sentimentálna ani vyberavá. Mám jednoducho rada chuť detstva,“ smeje sa.
Na rozdiel od včerajška, keď sme ju fotili štylizovanú do polohy rebelky, ktorú v nej vidíme, predo mnou teraz sedí nenápadná mladá žena. Je pôvabná a nenalíčená, jej tvár nemožno definovať inak ako „baby face“. Vyzerá, že by mohla mať tak trinásť rokov. Pravda je však taká, že o pár mesiacov bude mať tridsať a patrí medzi najúspešnejšie české startupistky.
Spolu s Tomášom Zahradníkom založila firmu na výrobu menštruačných nohavičiek Snuggs, ktorej tržby vlani presiahli 20 miliónov eur. Do výberu 30 pod 30 ju zaradil nielen český Forbes, ale tento rok sa dostala aj do prestížneho celoeurópskeho výberu.
Vo výpočte jej úspechov by sme mohli pokračovať. Napríklad tým, ako táto pomerne tichá a disciplinovaná rebelka so svojou značkou symbolicky zbúrala tabu. Vďaka nej a marketingu Snuggs sa dnes o menštruácii bežne hovorí nahlas doma, v práci aj v škole. Síce ešte nie vždy a všade, ale určite viac ako pred šiestimi rokmi, keď Linda dostala na český trh prvé menštruačné nohavičky.
„Disciplinovaná rebelka?“ zdvihne obočie, keď sa prechádzame po London Fields. „Tak by som sama seba asi neoznačila,“ hovorí. Ale rozhodnite sa sami. Mení spoločenské normy? Mení. Robí odvážne kroky, ktoré si všimli aj najväčšie svetové denníky a magazíny? Robí. Ctí si disciplínu? „Neberiem drogy, nepijem alkohol, kávu ani čaj. Ani zelený,“ hovorí. Stimulanty neuznáva – preto dodržiava taký prísny režim. Zároveň však s úsmevom priznáva, že jej väčšina z tých vecí aj tak nechutí.
Aká je ešte Linda? Sympatická a systematická. Rada sa prechádza, o čom sa presvedčíme pri ceste z Victoria Parku do City. Za dva dni s ňou nachodíte 40-tisíc krokov a double-deckermi takmer nikdy nejazdí – ibaže by ste ju chceli v jednom z nich odfotiť.
Linda má tiež najlepšieho kamaráta Tomáša, s ktorým založila a riadi startup. Keď sú spolu, vzájomne si aj dokončujú vety.
Linda si tiež doteraz oblieka každý nový model Snuggs, poctivo ho skúša a pripomienkuje. Ak by jej nejaká podprsenka alebo nohavičky nesedeli alebo nevyhovovali, museli by sa hneď prerobiť.
Pretože ja som garant kvality, dizajnu aj funkčnosti produktu a za šesť rokov v biznise mám v oku všetky detaily. Až do minulého roka sme s Tomášom všetko dizajnovali sami. Teraz máme produktový a dizajnový tím aj technologičku, s ktorými veľa inovujeme. Stále sú však u nás pomerne krátko. Oproti nim máme za sebou roky skúseností a vieme preto, kde všade môže nastať problém. Rozmýšľame, ako sa v danom modeli bude behať, sedieť, spať, ako bude vyzerať po vypraní. Každý model prejde mnohými skúškami. A keď nájdeme nejakú drobnosť, napriek ktorej by veľa firiem už model poslalo do výroby, my urobíme ďalšie kolo fittingu, ďalšiu vzorku, prerobíme ho. Ale zmeny v tíme sa nám vyplatili. Máme tím, ktorý robil najlepšiu spodnú bielizeň pre svetové značky. Naše nové dizajnérky pracovali pre Lounge a Agent Provocateur. Kvalita nového tímu je „top tier“.
Na tých sme vyrástli, ale už sme úplne inde. Už dávno nám nejde iba o funkciu. Čím ďalej, tým viac sa vydávame smerom k móde, pretože aj menštruačné produkty môžu byť štýlové a pekné. Spojili sme sa napríklad s britskou značkou Desmond & Dempsey, ktorá vyrába prémiové pyžamá a v Londýne je to ikonická značka. Keď sme vydali kolekciu menštruačných nohavičiek s ich dizajnom, ihneď sa vypredala. Máme vlastné čipkové, športové a farebné kolekcie. Niektoré z nich sa vypredali do dvoch týždňov od uvedenia, aj keď ich bolo napríklad 5-tisíc kusov. To sme vôbec nečakali, mysleli sme si, že objednávame na sklad na mesiace dopredu. Potom sme to dali na web a bum, objednávky sa valili a my sme len vyvaľovali oči a nechápali.
Môže sa to stať, ale snažíme sa tomu za každých okolností vyhnúť. Nechceme vyrábať niečo, čo nám bude potom roky stáť na skladoch. Preto si dávame pozor už v dizajnovej a vývojovej fáze, všetko validujeme a testujeme záujem pomocou našich nástrojov, o ktorých nechcem kvôli konkurencii rozprávať. Robíme všetko pre to, aby sme do výroby poslali len také kúsky, ktoré sa budú dobre predávať.
Určite tam, tam sme sa obaja narodili. Ale príbeh Snuggs sa začal až neskôr, pri cukríkoch.
Pri nich sa to všetko začalo. Vždy som chcela mať firmu a podnikať. Viem, že to hovorí veľa ľudí z biznisu, ale ja som nad tým intenzívne rozmýšľala už od detstva. Mala som dvanásť či trinásť a neustále som uvažovala nad rôznymi biznis plánmi na továreň na cukríky. Rozmýšľala som, akú budú mať farbu, aké druhy budem vyrábať, ako to finančne zabezpečím a zrealizujem. Mala som totiž veľmi rada cukríky a aj stále mám, som na sladké. Ale vždy mi hovorievali, že by som ich nemala jesť, a tak som v rámci svojich plánov chcela vyrábať sladkosti z čerstvého ovocia, aby boli zdravé.
Ako je teda možné, že Snuggs dnes nie sú cukríky?
Moje plány zlyhali, keď som sa dozvedela, že niekto iný už také cukríky vyrába. Vtedy som ešte nevedela, že môžem byť pre niekoho konkurent, skúsiť sa presadiť na trhu. A tak som to vzdala s pocitom, že keď mi niekto vyfúkol prvenstvo, ja už zdravé cukríky vyrábať nemôžem. Budeš sa tomu smiať, ale veľmi ma to vtedy zasiahlo, bola som ešte dlho smutná.
Vzdala si sa na chvíľu podnikateľských ambícii?
Ponorila som sa do niečoho, čo by som teraz nazvala budovanie fundamentu. Už ako tínedžerka som si veľmi vážila ľudí, ktorí niečo naozaj vedeli, mali znalosti a schopnosti. Bola som skoro posadnutá túžbou niečo naozaj vedieť. Keď som sa rozhodla naučiť po francúzsky, ešte na strednej som odišla študovať do Belgicka. Keď sme mali za úlohu vypracovať nejaký projekt do školy a ostatní odovzdali popísanú A4, ja som mala pripravenú päťmetrovú rolku papiera s hotovými grafmi a anketami. Danú vec som vysvetlila z desiatich uhlov pohľadu a pridala som všetky možné detaily, ktoré sa na papier vošli. Obišla som celé nákupné centrum, kým som nezohnala tie najfarebnejšie gélové perá. Nedávno som si uvedomila, že to boli také moje prvé „pitche“, len namiesto pred investormi som predtým prezentovala pred učiteľmi. Znie to celé ako náhoda, keď tu teraz rozprávam o cukríkoch a gélových perách, ale už to boli príznaky hľadania fundamentu, ktorý viedol k založeniu Snuggs.
Linda Šejdová. Foto pre Forbes: Anna Kovačič
Čo teda pre teba znamená fundament?
Niečo naozaj vedieť. Byť v tom silná, mať znalosti, schopnosti, byť zvedavá, stále sa učiť a posúvať. Robiť veci najlepšie, ako sa dá. Nezáleží na konkrétnom odbore. Pochádzam z lekárskej rodiny, môj dedko bol veľmi známy vakcinológ. Bol to veľmi múdry a schopný pán, mal fundament. Keď som bola malá, hrával sa so mnou scrabble a hovorieval mi, že sa mu páči a zároveň nechápe, ako môžem vidieť toľko ťahov dopredu. A keď už som ako tínedžerka chcela tiež mať fundament, vedela som, že na ňom musím začať pracovať skoro. Chodila som na stáže, brigády, po maturite som nastúpila na vysokú, ale zároveň tiež do sveta startupov.
Prečo práve startupy?
Bolo to asi pred desiatimi rokmi a už vtedy bolo jasné, že sa tam niečo deje – inovácie, disrupcia, že to je ekosystém plný schopných ľudí, od ktorých sa môžem najviac naučiť. Zakladatelia startupov pre mňa ten fundament mali. Na rozdiel od dvoch vysokých škôl, ktoré som začala študovať, ale po pár prednáškach som odišla.
Ako akt rebélie?
Možno trochu, ale nešlo o rozhodnutie poháňané emóciami. Aj keď moji rodičia, obaja lekári, boli vtedy veľmi sklamaní. Ja som však mala všetko vykalkulované – vedela som, že keď si chcem založiť vlastnú firmu, sú aj rýchlejšie cesty, ako päť alebo šesť rokov študovať. Chcela som získať špecifické hard skills, ktoré by som neskôr mohla využiť pre vlastný nápad. Veľmi skoro som zistila, že škola mi ich nedá. Potom už bolo jasné, že ak sa chcem naučiť, ako založiť úspešný startup, potrebujem sa dostať do úspešného startupu a môcť sa pozerať zakladateľovi na ruky.
A tak si sa stala zamestnancom číslo desať v Productboarde… Mala si dobrý výhľad na to, ako Hubert Palán budoval českého jednorožca?
Skvelý výhľad. Ale ešte pred Productboardom som pracovala v startupe LidskáSíla.cz a pozerala sa na ruky Robertovi Vojáčkovi. On je v podstate náš marketingový otec, môj aj Tomášov, ktorý s ním pracoval v Liftagu. Dodnes je naším mentorom. Od Huberta som sa zas naučila, že budovanie startupu nie je šprint, ale maratón. Bola to jeho obľúbená hláška. A teraz ju stále opakujem aj ja. V Productboarde som tiež pochopila, že startup musí mať ambície rásť globálne a tiež aké dôležité je mať dobre spravený product management. Z toho v Snuggs doteraz ťažíme. Naučila som sa aj trochu programovať. Budovanie Productboardu bolo veľmi intenzívne, ale ja som to tam milovala – ten drive, odhodlanie, hustle culture. Človek sa tam mohol naučiť o všetkom, o fundraisingu, hiringu, mohla som sa opýtať na čokoľvek, pretože som vždy pracovala v úzkom kontakte so zakladateľmi. To isté platilo aj v BudgetBakers, kam som odišla z Productboardu a v 23 rokoch som šéfovala marketingu aplikácie, ktorá mala milión používateľov.
Po celý čas bola táto kariéra iba nástroj, ako získať skúsenosti?
To bola primárna motivácia. S Tomášom sme vedeli, že chceme nejaký nápad rozvíjať spolu a založiť startup. Kým sme čakali na nápad, zbierali sme schopnosti a učili sa.
Keby za tebou teraz niekto prišiel a povedal ti, že u teba chce päť rokov pracovať, aby sa naučil, ako sa robí vlastný startup, vezmeš ho? Alebo ju?
Vezmem. Pokojne aj na tri roky. Sme veľmi radi, keď vidíme niekoho, kto tiež hľadá a chce si budovať ten fundament. Takíto ľudia sú motivovaní, často majú talent, s takým človekom sa radi podelíme o skúsenosti.
Takže ak by niekto niekedy v rozhovore hovoril, že bol desiaty zamestnanec Snuggs a išiel k vám iba preto, aby nabral skúsenosti pre budovanie vlastnej značky, potešilo by ťa to?
Áno, ale to sa asi nestane. Z našej prvej stovky zamestnancov u nás už nepracuje nikto. Za prvé roky sa to u nás dosť rýchlo točilo.
Foto: Snuggs
To je zaujímavé a ešte sa k tomu vrátime. Ale teraz mi povedz, ako ste pri tom učení od zakladateľov a zbieraní skúseností s Tomášom zistili, že práve menštruačné nohavičky sú príležitosť, ktorú máte chytiť za pačesy a postaviť sa na vlastné nohy.
Obaja sme pracovali v startupoch, ktoré sa zaoberali softvérom a digitálnymi produktmi. Keď sme začali rozmýšľať o menštruačných nohavičkách, veľmi sa nám páčilo, že je to hmatateľný produkt. Začalo nás to baviť.
Nápad vznikol tak, že si si kúpila nohavičky cudzej značky a rozhodla sa urobiť ich lepšie?
V skratke asi tak. Mala som problémy s menštruáciou a ostatné produkty pre mňa boli nepohodlné. Objednala som si teda vtedajšiu novinku na trhu, revolučné americké nohavičky Thinx. Keď mi prišli, bola som nadšená z nápadu, ale nie z ich vyhotovenia. Nesedeli mi, a navyše len doprava stála asi tisíc korún. V Európe vtedy neboli žiadne alternatívy, a tak sme o tom začali uvažovať.
Poučili ste sa z cukríkov, že konkurencia nie je zakázaná?
Áno. Nechceli sme nikoho napodobňovať alebo vykrádať niečí nápad. Videli sme jednoducho produkt, ktorý sa dalo urobiť oveľa lepšie, a povedali sme si, že to aspoň skúsime. Cieľ bol urobiť nohavičky pohodlnejšie, vyrobené v Európe a niekoľkonásobne účinnejšie.
Vrhli ste sa do toho naplno alebo opatrne?
Tomáš dal výpoveď a začal sa venovať iba prieskumu trhu a možnostiam materiálov. Ja som ešte pracovala v BudgetBakers a živila náš nápad.
Vtedy ste ešte boli s Tomášom partneri?
Nie, už sme boli expartneri v živote a partneri v biznise.
Prepáč, ak to je nevhodná otázka – prečo si firmu nezaložila sama, ale s bývalým partnerom?
Odjakživa sme vedeli, že ak niekedy založíme firmu, tak jedine spolu. Poznáme sa veľmi dlho, ešte z gymnázia. Spolu sme sa učili, získavali skúsenosti, dospeli a stali sa ľuďmi, ktorými sme teraz. Spolu sme sa rozhodli odísť z vysokej a vrhnúť sa do sveta startupov. Spolu sme hľadali produkt, na ktorom postavíme firmu. To, že sme sa rozišli, na tom nič nezmenilo. Sme best friends forever, dôverujeme si, nehádame sa. S nikým iným by som Snuggs nebudovala.
Tomáš Zahradník zo Snuggs o Linde:
„Bojovníčka, ktorú život proste nezlomí. Má obrovskú mentálnu silu. Je kapitánka, ktorá na seba vezme rozhodujúcu penaltu. Nie je hogo fogo. Po večeroch doma v teplákoch tvorí veľké veci. Milá aj tvrdá, proste škorpión. Vidí za všetky veci, s nadhľadom, a ešte k tomu dáva vtipné hlášky. Je tak trochu Pažout z filmu Román pro ženy a tak trochu Donutil, keď v Pelíškoch povie: „Drž hubu.“
Aké to bolo obchádzať pred šiestimi rokmi investorov s nápadom na menštruačné nohavičky?
Všade nám hovorili nie. Niekedy to bolo milé nie, ktoré si dodnes vážime. Napríklad Ondřej Bartoš z Credo Ventures nám síce nedal peniaze, ale veľmi nás namotivoval. Inde to však také motivačné vôbec nebolo.
Vy ste išli do Creda s menštruačnými nohavičkami?
Nielen s nimi, ale aj s obrovskou sklenenou vázou z Ikey, do ktorej sme nasypali asi 250 tampónov a vložiek, čo je ekvivalent ročnej spotreby jednej ženy. To sme mu postavili na stôl a povedali, že máme niečo lepšie. A vytiahli sme Snuggs.
Ale peniaze vám nedal…
Nie, ale podporil nás inak. Povedal nám, že si myslí, že vo svete s tým uspieť môžeme. Za posledných pár rokov nám dal skvelé rady, v dôležitých momentoch hneď niekoľkokrát.
Ondřej Bartoš z Credo Ventures o Linde:
„Keď si pred rokmi Linda prišla pre investíciu, Snuggs neboli pre nás. Vtedy mi to neprišlo ako veľká príležitosť. Nevenujeme sa direct-to-consumer sektoru a ani som neveril, že nakoniec vybudujú takú veľkú firmu. Ale Linda s Tomášom mi sa mi zadli veľmi zaujímaví, nadšení a autentickí. Takže aj keď som ich vtedy odmietol, vždy som sa im snažil pomôcť.“
Čo iní investori? Stretli ste sa aj s nejakými nepríjemnými poznámkami?
Obišli sme ich desiatky. Nikomu nevadilo, že som zakladateľka žena, ak vás zaujíma to. Pár nedospelých vtipov o menštruácii sme si však vypočuli. Väčšinou sa na nás pozerali, ako keby sme boli len nejakí krajčírikovia alebo akoby sme hlásali návrat do minulosti. Jeden investor nám povedal, že sa doma opýtal manželky a jej sa to zdalo nechutné.
Bolo to demotivujúce?
Vedeli sme, že žiadni krajčírikovia nie sme, že máme čísla a plány a v rukách novú technológiu, ktorá môže vyvolať disrupciu trhu a vziať jednorazovým vložkám a tampónom aj tridsať percent trhového podielu. Vedeli sme, že môže ísť o niečo veľké. Ale nedarilo sa nám nájsť vhodného spoločníka.
Linda Šejdová. Foto pre Forbes: Anna Kovačič
Odkiaľ ste brali takú istotu?
Na začiatku sme mali iba nápad a skúsenosti s marketingom a budovaním značky. Nemali sme skúsenosti s textilom, všetko sme sa museli naučiť. Ale už na začiatku sme zistili, že Česko bola svetová veľmoc vo funkčných materiáloch. Ako krajina máme veľa patentov na pleteniny, napríklad aj globálny patent pre Adidas. Žijeme teda v najlepšom štáte na svete pre začínajúce firmy s high performance (funkčnými) materiálmi. Ale musíme konať rýchlo, pretože tento priemysel rýchlo vymiera. Začali sme teda pátrať po ľuďoch, ktorí toho boli súčasť a majú ten fundament.
Našli ste ich?
Áno, veľa z nich už je na dôchodku. Strávili sme s nimi veľa času na parkoviskách a odpočívadlách. Vyšli sme 80 kilometrov za Prahu a stretli sa s nimi na polceste. Priniesli nám svoje vzorky materiálov a preberali sme vrstvy a vlákna, rozmýšľali, čo by mohlo fungovať.
Ako sa na vás pozerali výrobcovia nohavičiek, keď ste im povedali, že ich chcete vyrábať z materiálov pre záchranárov?
Vysmiali nás. Hovorili nám, že sme sa asi zbláznili, keď chceme dávať látky z horolezeckých búnd a hasičského a záchranárskeho oblečenia do nohavičiek. Vôbec neverili, vraj to nikdy nebude fungovať. A za dva roky sme boli ich najväčší odberatelia, až im prestali stačiť výrobné kapacity.
Kedy prišiel zlom s investormi?
Obchádzať investorov sme začali okolo decembra 2018. Až do februára 2019 nás všetci odmietali. Potom nás však organizátori pozvali na Women Startup Competition a vtedy prišiel zlom. Na konci podujatia za nami prišla Petra Končelíková z Nation1 a o pár mesiacov sme s nimi podpísali prvé investičné kolo. Pridal sa aj Martin Rozhoň.
Vtedy som prvýkrát počula o tebe a Snuggs.
Išli sme tam úplne bez očakávaní. Absolvovala som tam „pitch“ pred porotou, nemali sme so sebou žiaden krásny produkt, iba jeden úplne provizórny prototyp. Absorpčná vrstva bola navyše oranžová, pretože pochádzala z nejakej várky hasičského oblečenia. Skončili sme síce až tretí, ale dostali sme cenu publika, tlieskala nám celá sála. Chodili za nami ženy a pýtali sa, kde si môžu nohavičky kúpiť.
Čo ste im povedali?
Že na webe. Cez víkend sme rýchlo dali dokopy stránku, lebo sme vedeli, že v pondelok vyjde pár článkov a nejaké nohavičky by sa nám mohli predať.
Ale mali ste ešte len prototyp, nie?
Ešte sme mali objednaných sto kusov nohavičiek na testovanie s doručením za tri týždne. Hovorili sme si, že ich dáme na web iba za cenu nákladov a rýchlejšie tak zoženieme testerky.
Foto: Snuggs
Ako to dopadlo?
Za týždeň sa predalo tisíc kusov nohavičiek. A potom ďalších tisíc. Vždy som zobrala telefón a zavolala do továrne, že nepotrebujeme sto nohavičiek, ale tisíc. Potom som volala, že nie tisíc, ale dvetisíc. Išlo to ako lavína.
Zvládli ste to?
Ako sa to vezme. Dodávky sa oneskorili, čo sme museli vysvetľovať zákazníčkam a všetkým sa ospravedlňovať. Potom prišiel problém s niektorými gumičkami, z ktorých po praní vyliezal elastan. Cenu nákladov sme si na začiatku tiež len tipli, nakoniec bola vyššia a na úvodnej akcii sme tak prerobili. Ale feedback nám ukázal to najdôležitejšie – nohavičky fungujú a máme zákazníčky, ktoré ich chcú viac.
Snuggs bol oficiálne na svete. Mali ste za sebou prvé kolo financovania a pred sebou expanziu do Európy.
Dala som tiež výpoveď a obaja sme začali budovať Snuggs na plný úväzok. To znamenalo, že sme v mojom byte na 28 štvorcových metroch balili aj tristo balíčkov denne. Prvých 1500 objednávok sme zabalili my dvaja s Tomášom ručne. Kúpili sme obálky a odviezli ich na poštu. Cez víkend sme sa venovali zákazníckej podpore. Postupne sme mohli zamestnávať prvých pomocníkov a začali sme testovať aj okolité trhy – Slovensko, potom Nemecko, Rakúsko a Holandsko. Ako desaťčlenný tím sme sa dostali na sedemdesiatmiliónový obrat (v korunách, teda vyše 2,8 milióna eur, pozn. red.). Po troch rokoch nás bolo vo firme 35 a dosiahli sme polmiliardové tržby (vyše 20 miliónov eur). Prebehlo druhé aj tretie investičné kolo, vyzbierali sme štyri milióny eur. Boli sme jednotka na holandskom trhu, mali sme silnú pozíciu v Nemecku a tiež sme mali chuť konečne vyraziť do sveta.
London Calling?
Áno. Chceli sme ísť do mesta, ktorému sme verili, že môže Snuggs dostať na úplne iný level.
Prečo práve Londýn?
Má to niekoľko vrstiev. Cítili sme, že z Prahy už expanziu ďalej budovať nemôžeme. Potrebujeme byť bližšie k investorom, nech nelietame sem a tam, keď sa s nami chcú pozajtra stretnúť. Vieme, že v ďalšom kole už doma investora nenájdeme a budeme si musieť ísť po peniaze do sveta. Česko nie je krajina, odkiaľ by sa nám dobre budoval európsky a raz možno aj globálny D2C biznis.
Takže predaj direct-to-consumer, priamo od výrobcu k spotrebiteľovi.
V Prahe máme silné B2B a B2C startupy, hlavne softvérové. Ale úspešných príbehov naozaj veľkých značiek tu veľa nie je, napadá mi iba Baťa a Škoda. Londýn je oproti tomu mekka D2C biznisu, je to jediné mesto, kde nájdete podobný know-how. Sú tu úspešné firmy aj investori, ktorí do tohto biznis modelu vidia, a teda sú aj ochotní investovať do D2C značky. Ale hlavný dôvod, prečo sme sa presťahovali, boli ľudia.
Linda Šejdová. Foto pre Forbes: Anna Kovačič
Ľudia?
Nechceli sme sem prísť a byť tu len dvaja, kľúčové bolo nalákať „pool“ miestnych dizajnérov a ľudí z odboru. To je súčasť našej stratégie – povedali sme si, že Snuggs nebudú kompromis. Chceme mať kvalitu ako luxusná nemenštruačná bielizeň, ale zároveň aj naďalej ponúkať špičkovú funkčnosť. Rozhodli sme sa teda, že potrebujeme k sebe získať dizajnérov z tých najlepších značiek, a to sa nám podarilo.
Zaujalo ma, keď ste predtým hovorili, že z prvých sto zamestnancov Snuggs už vo firme nikto nie je…
Okrem mňa s Tomášom je vo firme málo ľudí viac ako rok. Mali sme obdobie, keď sme nevedeli nájsť správnych ľudí. Firma rástla a expanziou do Európy sa veľmi zmenila. Keď niekomu rastie biznis, rastú aj jeho očakávania, čo sa týka členov tímu. Raz sa nám stalo, že sme mali teambuilding s 30 ľuďmi, a o rok neskôr bol na ďalšom zo starého tímu len jeden. To bolo veľmi drsné. Ale zároveň máme teraz nový fantastický tím, ktorý nás stále prekvapuje. Baví nás lietať do Prahy, Berlína či Amsterdamu, naši ľudia inšpirujú nás aj seba navzájom.
Ako ste presvedčili ľudí zo značiek ako Agent Provocateur alebo Lounge Underwear, že majú ísť pracovať do Snuggs? Ako ste sa k nim dostali?
Našli sme ich na LinkedIne. Prezerali sme si zoznamy ľudí, študovali detailne každú pozíciu, až kým sme nenašli niekoho, koho sme chceli osloviť. Ale nie vždy je to takáto mravčia práca. Teraz z Londýna získavame nových ľudí úplne inak ako pred dvoma rokmi z Prahy. V Česku nie je veľa marketérov, ktorí by zvládli expanziu značky do západnej Európy. Sú tu dokopy traja dizajnéri nohavičiek. Kým v Česku sme často boli nútení urgentne zaplniť pozície, teraz sa nám to už nestáva. V Berlíne sme najprv jednu zamestnankyňu museli tri dni prehovárať a prejsť s ňou celé mesto, kým nás spoznala a súhlasila, že bude pre nás pracovať. Aktuálne máme vypísané tri pozície, na ktoré sa nám prihlásilo tritisíc kandidátov. A potom je tu ešte toto… (vyťahuje telefón).
WhatsApp?
Pravidelné raňajky a whatsappová skupina pre zakladateľov D2C startupov. V Česku máme len pár peer partnerov, s ktorými by sme mohli prebrať, čo práve riešime. Tu ich mám v telefóne päťdesiat a pozrite, aká je to živá komunita. Keď potrebujem napríklad poradiť s niečím ohľadom Shopify, stačí kliknúť a do minúty mi niekto odpovie. Londýn sme si museli vybojovať, ale od prvého dňa vidíme, že to stálo za to.
Vybojovať? Ako?
Investori nás skôr odrádzali. Museli sme spísať pätnásťstránkový elaborát, čo nám to prinesie a prečo je to dôležité. Až potom prišiel Thomas (Thomas Archer Baťa, potomok dynastie Baťovcov, pozn. red.), ktorý D2C biznisu skvele rozumie a podporil nás, že je rád, že sme v Londýne.
Linda Šejdová. Foto pre Forbes: Anna Kovačič
Thomas zainvestoval do Snuggs už v treťom investičnom kole. To, že to neľutuje, potvrdil tento rok v zime, keď Snuggs poslal prostredníctvom rodinného fondu TripIB ďalších 130 miliónov korún (asi 5,3 milióna eur). Aké to je mať ho medzi investormi?
Odvtedy, čo ho máme, sa vyslovene tešíme na boardy. Je ľudský, veľmi inšpiratívny, má veľa skúseností a keď potrebujeme, vždy si k nemu môžeme prísť po radu. Nevydesil sa ani vtedy, keď som pri prvom calle nepovedala vôbec nič. Chytila som nejakého bacila a prišla o hlas. Tomáš musel všetko vyrozprávať a ja som sa len usmievala. Na druhé stretnutie naopak neprišiel Tomáš, pretože mu ušlo lietadlo. Thomas na nás napriek tomu nezanevrel a dohodli sme sa na spolupráci, čo pre nás veľmi veľa znamenalo. Fundraising toho kola bol veľmi náročný, absolvovali sme možno 150 callov. Londýn, Berlín, skúšali sme všetko.
Ale raising sme načasovali práve na obdobie, keď venture kapitálový svet zamrzol, valuácie padali a investori neinvestovali. Navyše ich už nezaujímal rast, ktorý sme dovtedy mali skoro sto percent každý rok, ale profitabilita. Z mesiaca na mesiac sme tak museli prepnúť z módu expanzie do módu šetrenia. Šetriaci mód sme museli udržať celý rok, pretože štvrté kolo bolo dlhé. Podarilo sa a aj keď nám medzi rokmi 2023 a 2024 vyrástli tržby len o desať percent, EBITDA nám vyrástla o 1,5 milióna eur. A dohodli sme sa na spolupráci s Thomasom, čo bola tá najväčšia výhra.
Thomas Archer Baťa o Linde:
„Má skvelý cit pre marketing, neustále hľadá spôsoby, ako sa zlepšovať a objavovať nové príležitosti. Má silnú vnútornú motiváciu a hlboký zmysel pre zodpovednosť voči Snuggs, svojim zákazníkom aj tímu.“
Keď som sa pýtala, čo bolo tvoje najťažšie obdobie, povedala si, že práve toto.
Bolo to veľmi intenzívne. Musela som sa stopercentne venovať operatíve firmy, ktorá to potrebovala a navyše bola v procese zmeny (z rastu na šetriaci mód). Do toho som musela obrovské množstvo energie venovať rokovaniam s investormi, pretože som robila všetko preto, aby som si zabezpečila silnú pozíciu a istotu do budúcnosti. Takže nakoniec som išla nonstop na 150 percent.
A predpokladám, že sa pri tom ešte musíš usmievať…
Samozrejme, nikto nemôže poznať, že sa niečo deje alebo že som v nejakej nepohode či neistote. Hlavne nie zamestnanci či investori. Aj preto teraz s Tomášom budujeme management, aby sme mali v tíme ďalších seniorných ľudí, ktorí by mali na starosti operatívu. My tak budeme mať voľnejšie ruky na fundraising a budeme pripravení na ďalší rast – máme v pláne 1,5 miliardy tržieb (v prepočte vyše 60 miliónov eur) v priebehu troch rokov.
Pomôže rastu aj partnerstvo so ženským futbalovým klubom Manchester City? Snuggs sa vďaka nemu dostal na stránky Forbesu, New York Times, Women’s Health…
Ženský futbal je v Británii obrovský fenomén. Videli sme to už pred troma rokmi, keď sme prileteli do Londýna na exploračnú návštevu, aby sme zistili, či sa sem chceme presídliť. Angličanky práve vyhrali Euro, ľudia oslavovali v uliciach, na námestiach, ako keď sme my vyhrali hokejové majstrovstvá. Za tri roky sa odvtedy do futbalových oddielov prihlásilo 50-tisíc dievčat. Bol to veľký spoločenský moment a povedali sme si, že toho chceme byť súčasťou. Pretože Snuggs je značka, ktorá je zo začiatku spojená so športom. A či to pomôže nášmu rastu? To, že sa kolekcia, ktorú sme vytvorili s klubom, bude predávať dobre v Anglicku, sme tušili. Ale to, že sa vypredá aj vďaka obrovskému záujmu z Česka, nás prekvapilo. Bola to naša najpredávanejšia kolekcia vôbec.
Chceli ste sa spojiť s futbalom. Rokovali ste priamo s City, alebo bol v hre aj iný klub?
Celá spolupráca je pomerne prelomová. Žiaden klub doteraz nemal partnerstvo so značkou menštruačných pomôcok, aj preto to vyvolalo globálnu vlnu mediálneho záujmu. Mali sme viacero stretnutí, ale hneď sme pochopili, že Manchester City je ten správny klub, s ktorým sa chceme spojiť. Taký Arsenal je oproti nemu úplný korporát, City má vyslovene startupovú dušu. To je dané aj tým, že vyrástli ako protiklad tradičných klubov. Tušili sme, že by sme kampaň s nimi mohli dotiahnuť až tam, kam by sme si želali. Aj keď na každom našom rokovaní opakovali „You challenge us“, pretože pracovať s nami je pre nich výzva, nakoniec sme sa s nimi dohodli aj na veciach, o ktorých hovorili, že sa určite nebudú dať urobiť. Máme teda spoločnú kolekciu a kapitánka Manchester City, Alex Greenwood, sa stala našou ambasádorkou. Na Instagrame má vyše pol milióna fanúšikov.
Chodievaš teraz vďaka spolupráci na futbal?
Chodím a rada! Aj preto, že sa vďaka našej spolupráci dostanem do zákulisia. V ich výkonnej riaditeľke Charlotte som našla svoj ženský manažérsky vzor. Je moja „role model“, obdivujem, ako vedie tím, ako sa správa, ako komentuje veci, aj keď sa tímu práve nedarí. Má úžasný prístup.
Kto ďalší ťa inšpiruje v biznise?
Daniel Křetínský a Tomáš Čupr. Bývam blízko West Hamu a vidím ten štadión z okna každý deň. Chodím tam behávať a páči sa mi Křetínskeho nebojácnosť a ambícia vykročiť z malého českého pieskoviska. Obdivujem, ako ovládol Royal Mail a kúpil West Ham. U Karla Komárka si zas cením vstup s Allwynom do Formuly 1 a projekt More than Equal, ktorý má za cieľ vychovať prvú ženskú šampiónku F1. Vo všeobecnosti mi je veľmi sympatické, keď sa niekto snaží uspieť nielen v Česku, ale vyrazí so svojou značkou do sveta. Páči sa mi, keď sa niekto nelimituje len na strednú alebo východnú Európu.
Obaja sú pritom dosť pragmatickí biznismeni, ktorí vedia, kedy je čas odísť. Aký je váš „endgame“? Pripravujete Snuggs na predaj?
O predaji teraz vôbec nerozmýšľame, sústredíme sa na rast. Firmu máme preto, lebo nás stále baví, učí, motivuje a posúva ďalej. Páči sa nám, že si budujeme nový trh na rozhraní módy a intímnej hygieny medzi veľkými hráčmi, v ktorom ani jeden z nich nedokáže naskočiť na nový trend tak ako náš malý agilný startup. Darí sa nám teda odkrajovať im podiel na trhu. Zákazníčky získavame na menštruačné nohavičky, ale potom im predávame aj podprsenky a klasické nohavičky. Chceme vybudovať globálnu značku spodnej bielizne pre nové storočie, niečo ako Victoria’s Secret a Intimissimi pre modernú dobu. To je náš „endgame“.
Linda Šejdová. Foto pre Forbes: Anna Kovačič
Čím si čistíš hlavu, keď potrebuješ vypnúť?
Meditujem. Alebo športujem – behám, chodím do posilňovne, cvičím jogu. Niekedy si doprajem aj guilty pleasure a pozriem si reality šou. Ale väčšinou popri tom aj večer paralelne pracujem.
Cestuješ?
Do Prahy, Nemecka alebo Holandska pracovne. Tento rok som bola prvýkrát po šiestich rokoch na týždňovej dovolenke, počas ktorej som nepracovala. Bolo to fajn, ale nevadí mi veľa pracovať. Budujem niečo, v čom vidím fundament a dáva mi preto zmysel tráviť tým veľa času. Zdá sa mi normálne pracovať aj cez víkend a potom si v pondelok ráno sadnúť na bicykel, prísť do kancelárie, pracovať, poobede sa vrátiť domov, ísť si zabehať a potom si zase sadnúť k počítaču alebo sa stretnúť s Tomášom a v pokoji prebrať, čo sme nestihli v kancelárii.
To znie, že tvoj život je veľmi disciplinovaný.
Disciplínu mám rada, je to jedna z ciest k fundamentu, na ktorom mi záleží.
A my ťa tu pritom opisujeme trochu ako rebelku.
Páči sa mi byť rebelka vtedy, keď to za to stojí. Bola to tak trochu rebélia nesedieť doma ako ostatní spolužiaci a odísť študovať na gymnázium do Belgicka. Bola to tak trochu rebélia odísť z vysokej školy a urobiť si univerzitu z Productboardu a ďalších startupov. Rebélia bola aj založiť Snuggs v čase, keď veľa ľudí slovo menštruácia ani nevyslovilo nahlas na verejnosti. A pozrite sa, kam sme sa za šesť rokov posunuli. Bola to rebélia presťahovať sa do Londýna, keď nás od toho všetci odhovárali. Ale aj rebélie sú efektívnejšie, ak sú pekne nalinkované a naplánované.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorkou je Kristýna Tmejová.
