Slovenka Kristína Kúdelová rozhoduje v porote o Zlatých glóbusoch a stretla najväčšie hollywoodske hviezdy. Pre Forbes poodhalila zákulisie filmového biznisu a opísala najnepríjemnejšiu skúsenosť s filmovou hviezdou.
Nicole Kidman, Hugh Grant, Timotheé Chalamet, Guy Pearce, Ewan McGregor, Colin Farrell, Johnny Depp, Nicolas Hoult, Lily-Rose Depp, Adrian Brody, Edward Norton a množstvo ďalších hviezdnych hercov a filmových tvorcov. Kristína Kúdelová vyše dve desaťročia pokrýva ako novinárka dianie vo filmovom priemysle a na známych svetových festivaloch.
Aktuálne píše pre denník SME a stala sa členkou poroty ocenení Zlatý glóbus. Kristína Kúdelová pre Forbes prezradila, ako prebieha hlasovanie a či sa ju distribučné a producentské spoločnosti snažia ovplyvniť darčekmi, pozvánkami na lukratívne párty alebo lobingovými technikami.
Porotkyňa Zlatých glóbusov priznala, ktoré stretnutie s filmovou hviezdou bolo pre ňu najnepríjemnejším zážitkom. Ktorý slávny režisér sa s ňou pohádal o Slovensku v NATO?
Keď sa na to pozerám s odstupom času, uvedomila som si, že keď som odhlasovala a odoslala výsledky, spomenula som si na tituly, na ktoré som pri hlasovaní zabudla. Počas procesu hlasovania si prechádzate všetky kategórie a názvy filmov, seriálov či mená tvorcov, no aj tak sa stane, že vám niečo napokon ujde.
Zošitok bol síce super, no postupne bol odsunutý na okraj. Môj pôvodný zámer bol, že si budem každý titul zodpovedne zapisovať a analyzovať. Bolo toho však také kvantum, že som to predsavzatie nebola schopná dodržať.
Minimálne 300 až 400 filmov a seriálov.
Prvé online školenie sme mali začiatkom júla. Pamätám si to presne, pretože som sa vtedy pripojila z festivalu v Karlových Varoch. Zo Zlatých glóbusov nám povedali, že platforma na sledovanie filmov a seriálov je už funkčná, začínajú na nej pribúdať prvé filmy a máme už začať so sledovaním.
Prízvukovali nám, že máme začať filmy pozerať hneď, inak to nebudeme stíhať. V tom čase pribudol za týždeň jeden seriál a dva filmy, no keď prišiel október-november, vtedy sa to rozbehlo.
Vtedy totiž prichádzajú do kín filmy a producenti s tým kalkulujú a všetko posúvajú na koniec roka. V tom čase sa to naozaj nakopilo a stíhalo sa to skutočne veľmi ťažko. Musela som si zobrať na jeden až dva týždne dovolenku, aby som všetko napozerala.
Zošit bol nakoniec nepotrebný aj z toho dôvodu, že samotný výber bol napokon vcelku zrejmý. Výnimočných seriálov a filmov totiž nebolo až tak veľa.
Pozerali ste naozaj všetko a celé alebo ste po nejakom čase film vypli, keďže vám bolo jasné, že jednoducho nemá na to, aby bol nominovaný?
Približne po 30 minútach mi bolo jasné, či ide o prelomové dielo a či zaň budem hlasovať. Snažila som sa vidieť všetko, ale v momente, keď som si už uvedomila, že konkrétne dielo sa nedostane do pätice či desiatky môjho výberu, nestrácala som s ním už ďalej čas.
Pri ktorom filme ste vedeli hneď, že ide o „topku“ minulého roka? Predpokladám, že to bol práve Brutalista s Adrienom Brodym…
Áno, ten film ma určite hneď „uhranul“ a chcela by som naozaj zažiť viacero podobných filmových zážitkov. Keď som videla, že má 180 minút a mám ho celý pozrieť online, začala som byť dosť skeptická. Po prvých minútach som však úplne zabudla na to, že ma čakajú ešte tri hodiny. Bol to film, pri ktorom som ihneď vedela, že je výnimočný.
Ako porotkyňa ste vyberali snímky a tvorcov zo všetkých kategórií?
Áno, dokonca som napozerávala aj standupy. Tento žáner bol pre mňa niečím novým. Dovtedy ma príliš nezaujímal, no zistila som, že niektoré standupy naozaj stoja za to. Išlo pre mňa o úplne nový vesmír.
Stovky filmov a seriálov
Ako logisticky prebiehalo samotné hodnotenie filmov a vyberanie nominácií?
Nominovanie malo dve kolá, na hodnotenie slúžila online platforma.
Na slávnostnom evente v Los Angeles ste napokon neboli. Tentokrát sa už chystáte?
Áno, zo zdravotných dôvodov som na ceremoniáli v L. A. nakoniec nebola, ale tentokrát už plánujem ísť. Pre mňa je veľmi dôležité spoznať aj kolegov, aj keď množstvo z nich už poznám z rôznych filmových festivalov. Sme okruh filmových novinárov, ktorí sa stretávajú napríklad na festivale v Cannes, Benátkach, Karlových Varoch či na akciách v Paríži, kde každoročne robíme rozhovory s rôznymi filmármi.
Veľa je však takých novinárov, ktorí pôsobia najmä v L. A., a tých príliš nepoznám. Zrejme poznáte príbeh o tom, že o Zlatých glóbusoch rozhodovali len americkí novinári z L. A.
Išlo o bublinu poroty L. A., ktorú chceli organizátori prasknúť práve aj pozvaním nových členov poroty mimo Spojených štátov….
Áno, Zlaté glóbusy v rámci poroty otvorili aj novinárom z Európy. Európskych kolegov poznám celkom dobre, ale amerických o niečo menej. Chcem ich tak stretnúť a celé to zažiť. Nikdy som nebola v L. A. a je pre mňa naozaj dôležité zažiť kultúru ich filmových premiér a tlačových konferencií.
V niektorých rozhovoroch ste prezradili, že by ste sa rada dostali práve hlbšie do komunity v L. A. a odišli tam aj na niekoľko týždňov. Toto je v pláne?
Áno, na cestu sa však musím začať pripravovať už aj mentálne a celé to zorganizovať. Chcela by som L. A. zažiť v čase, keď vrcholí kampaň, teda v období novembra a začiatku decembra.
Ako to je s večierkami a párty, ktoré organizujú distribučné a producentské spoločnosti? Môžete ich navštevovať?
Nemôžeme, máme to zakázané. Chodím 22 rokov na festival v Cannes a na vlastnej koži som pocítila, ako sa k vám správa okolie, keď ste porotkyňou v Zlatých glóbusoch. Zrazu som dostávala pozvánky na naozaj všelijaké párty.
Od koho napríklad?
Od rôznych distribučných spoločností, napríklad aj od spoločnosti Universal. Pre istotu však už na podobné večierky nechodím.
Áno, pretože už v Cannes premiérovali filmy, ktoré distribučné spoločnosti budú uvádzať v Amerike, a to práve v období novembra a decembra. Práve z toho dôvodu, že si o nich myslia, že pôjde o favoritov na Oscary, ale aj glóbusy.
IFF Art Film, Peter Stas
Jemné praktiky lobingu
Čoho presne sa obávate na podobných večierkoch? Že za vami príde niekto zo štúdia či spoločnosti a začne lobovať za svoje snímky?
Nechcem porušiť etické pravidlá. Mohla by som síce napísať vedeniu Zlatých glóbusov, či je v poriadku ísť na podobnú párty, no nechcem to riskovať. Môže vás to ovplyvniť pri výbere. Spoznáte napríklad rôznych ľudí alebo sa dostanete do priateľského rozhovoru s tvorcami či hercami a ktovie, ako to ovplyvní váš úsudok.
Ako sa budete brániť podobnému konfliktu záujmov práve v L. A.?
V L. A. určite nebudem chodiť na žiadne večierky. Podľa mňa členov poroty Zlatých glóbusov ovplyvňujú aj iné veci, napríklad samotné tlačovky, ale aj možnosť rozhovorov s rôznymi respondentmi. Už len z toho dôvodu, že keď budete chcieť robiť rozhovor s Hughom Grantom, tak naň nepôjdete bez toho, aby ste videli jeho najnovší film.
V podstate dávate najväčšiu šancu tým filmom, ktoré natočil niekto, s kým sa aj osobne stretnete na rozhovore.
Dajme si príklad. Vďaka mieste v porote Zlatých glóbusov urobíte rozhovor s Timothéeom Chalametom. Čo vám zabráni, aby ste potom automaticky zahlasovali za film o Bobovi Dylanovi, v ktorom hral?
Presne tak. Zároveň nám však vedenie samo pomáha so sprostredkovaním rozhovorov. Beriem to tak, že to je ešte kóšer, a to v tom zmysle, že môže do hlasovania určitým spôsobom vstupovať. Keďže o tom vie aj samotné vedenie glóbusov.
Pripadá mi to ako určitý typ soft lobbingu…
Áno, je to soft lobbing.
Stretli ste sa aj s ostrejšími technikami lobingu distribučných a producentských firiem?
Nie, vôbec, ale chodila mi nevyžiadaná pošta, cédečká, knižky so scenármi, platne so soundtrackmi. Ide o marketing.
Aké sú pravidlá Zlatých glóbusov v prípade podobných jemných trikov?
Povedali nám, aby sme umelcov nekontaktovali po vlastnej ceste. Tvorcov a hercov máme oslovovať cez ich agentov a produkčné spoločnosti, a to z toho dôvodu, aby sme nezneužívali naše postavenie na získanie novinárskych rozhovorových „úlovkov“.
Musia si však byť vedomí, že rozhovor, ktorý nám sprostredkujú, nás nejakým spôsobom tak či tak ovplyvní. Samozrejme, keď sa s niekým rozprávate, dostanete určitú informáciu navyše alebo spätne doceníte určité detaily filmu. Nedá sa tomu zabrániť a je to faktor, ktorý nás ovplyvňuje.
Napríklad pri niektorých respondentoch je jasné, že sú zámerne milí a ústretoví a snažia sa takí byť z určitých dôvodov. Niekedy to je naozaj zrejmé. Podľa môjho názoru sa im určite nemôže chcieť dávať toľko rozhovorov, no vo chvíli, keď propagujú nový film, urobia všetko pre to, aby boli angažovaní, mysľou prítomní a povedali niečo k veci.
Po glóbusoch
Už ste to naznačili: akým spôsobom sa zmenilo správanie vašich respondentov potom, ako ste sa stali porotkyňou na Zlatých glóbusoch?
Až taký veľký rozdiel to nie je. S hercami a tvorcami som sa stretávala na festivaloch už predtým. Majú totiž v zmluvách, že musia reprezentovať a robiť kampaň pre konkrétny film, a väčšinou sú naozaj profíci. S neochotou a otrávenosťou som sa skôr stretla na slovenskej a českej úrovni. Pri zahraničných hviezdach v podstate niečo podobné až tak neregistrujem.
Rozhovory vždy prebehnú podľa plánu?
Musím povedať, že minulý rok som mala jednu nie príliš pozitívnu skúsenosť, a to pri rozhovore s režisérom Paolom Sorrentinom, ktorý v tom čase propagoval svoju novinku Parthenope.
V akom zmysle?
Na rozhovor prišiel veľmi otrávený, zrejme preto, že na film nemal práve najlepšie ohlasy. Tvorcov niekedy naozaj ovplyvní fakt, že film nebol príliš dobre prijatý kritikou, a tak sú „ofučaní“. Dá sa s tým však pracovať. Musíme s tým pracovať a vymyslieť takú otázku, ktorá im trochu rozprúdi krv v žilách.
Časy sa menia
S kým ešte túžite urobiť rozhovor?
Keď Bruce Springsteen zloží hudbu k nejakému filmu, tak určite s ním, pretože je pre mňa najväčšia hviezda. Čo sa týka filmárov a hercov, určite by som chcela stretnúť Seana Penna, z režisérov Stevena Spielberga a Martina Scorseseho. Myslím si, že by z neho šiel neskutočný príval energie. Zároveň je aj hotovou encyklopédiou svetového filmu.
Ako sa dá dostať k podobným respondentom ako Spielberg a Scorsese?
Verím, že sa k nim dá dostať práve cez Zlaté glóbusy, no za normálnych okolností aj na festivaloch. To sa však posledné roky skomplikovalo.
Aký majú festivaly prínos pre novinára?
Festivaly boli ešte donedávna miesta, kde ste sa ako novinár stretávali s filmovými hviezdami, ktoré na nich prezentovali svoje filmy. To je nesmierne dôležitý fakt, pretože ak by som niekomu klopala na dvere v období, keď filmové hviezdy nemajú žiadny nový film, tak to je úplne zbytočné. Keď to však urobím na festivale, majú nový film a potrebujú naň reklamu, povedia aj sami, že to potrebujú.
Je tam aj určitý aktualizačný moment v podobe filmových noviniek…
Áno, prezentujú svoj nový film a práve v tomto období sa potrebujú dostať do médií.
Je to win-win situácia…
Presne tak. Snažiť sa získať kontakt na agentov, hercov alebo režisérov a písať im v inom období je úplne zbytočné. Dôležité tiež bolo, či film, ktorý ma zaujíma, má kúpený nejaká slovenská distribučná spoločnosť. Vtedy to má pre ňu o to väčší význam. Ak film nie je kúpený v rámci slovenského „teritória“, nevidia dôvod, prečo dať rozhovor práve slovenskému médiu.
Napríklad v Cannes má o podobné rozhovory záujem veľmi veľký počet novinárov a majú obmedzený čas, aby sa stretli s hercami a tvorcami. Prednosť tak vždy dostane veľké americké médium, alebo novinári, ktorí sú z krajín, kde bude daný film uvedený. Niekedy mi, samozrejme, pomôžu aj kontakty.
TMDB
Filmové zákulisie
Akým spôsobom sa skomplikovali rozhovory s filmovými hviezdami?
Do popredia sa dostali influenceri.
Čo to pre vás znamená?
Vysvetlím to. Dostať rozhovor „one to one“, zoči-voči, bolo už hotové sci-fi a začalo sa to ešte väčšmi komplikovať. Väčšinou vás v súčasnosti dajú do skupiny dvoch, troch a viac novinárov a musíte robiť rozhovor s daným umelcom. Postupne sa k tomu pridalo aj to, že nielen vás ako novinárov bolo v skupine viac, ale na rozhovor tiež prišiel nie jeden, ale viacerí herci.
Tento trend súvisí napríklad s minuloročnou kauzou na festivale v San Sebastiane. Ako skupinka šiestich novinárov sme mali robiť rozhovor s Johnnym Deppom. Zistili sme však, že na rozhovore bude nielen Johnny Depp, ale aj ďalší dvaja herci. Napokon nás ešte spojili aj s ďalšou skupinou novinárov. Boli sme dvanásti novinári na troch hercov a celý rozhovor mal trvať len pätnásť minút. Podmienky začali byť až ponižujúce. Pätnásť minút na rozhovor je málo – aj na rozhovor jedného novinára, nieto dvanástich.
Niekedy sa vám tiež môže stať, že napíšete žiadosť o rozhovor, no buď vám neodpíšu, alebo povedia, že rozhovory nedávajú. Potom toho umelca stretnete naživo napríklad na tlačovej konferencii a opýtate sa ho, prečo nedáva rozhovory pre „international press“. Táto situácia sa mi stala s režisérom Edwardom Bergerom, ktorý natočil Konkláve. Keď som sa ho opýtala, prečo nedáva rozhovory, bol prekvapený, o ničom nevedel a vraj to nebolo jeho rozhodnutie.
A čie? Jeho agentov?
Bolo to rozhodnutie distribučnej spoločnosti, ktorá sa rozhodla, že jej stratégia bude poskytovať čas práve influencerom. Režisérom a hercom, ktorých zastupujú, pripravujú program a povedia im, že s týmto influencerom máte päť minút a s iným zase ďalších päť minút. Už to nie sú novinári, ale influenceri.
Ako to prebieha s influencermi? Natočia si s nimi nejaký vlog alebo krátky rozhovor?
Áno, potrebujú totiž neskutočne málo času. Nie je to na sto percent potvrdená informácia, no podľa mňa ide o to, že novinári už nie sú pre distribučné spoločnosti takí zaujímaví ako influenceri.
Zvíťazili views a followeri?
Áno, distribučné spoločnosti vidia, že tento a tento človek má 200-tisíc followerov a klasický denník má čítanosť stotisíc. Porovnajú si a vyberú, čo im viac vyhovuje. V Hollywood Reporter som čítala veľkú analýzu o tomto fenoméne, no nedá sa zatiaľ vyhodnotiť, že by podobný prístup prilákal do kín viac ľudí.
Videla som ukážky výstupov niektorých influencerov. Pustíte ich na červený koberec a poviete Tomovi Hanksovi, nech sa zastaví pri jednom, druhom, treťom. Dajú mu po jednej otázke a to je celé.
Uvediem príklad z jedného videa z premiéry novej Planéty opíc. Influencer prišiel k hercovi a niečo naňho nezrozumiteľne zamumlal – herec nechápal, no keď sa to trikrát zopakovalo, tak si domyslel, že chce od neho, aby sa dorozumievali rečou opíc. Herec mu tak naspäť niečo opäť zamumlal a influencer bol šťastný.
Ako vnímate podobný prístup?
Myslím si, že sa tým dehonestuje aj samotná filmová tvorba. Vytráca sa priestor na reflexiu, čo filmári vždy mali radi. Kritici boli partneri tvorcov a podľa mňa to musí filmárom chýbať. Možno však ani sami tvorcovia a herci nevedia, že sa za nimi vytvára podobná marketingová stratégia. Nemôžem sa hnevať na Johnnyho Deppa, že prišiel na 15-minútový rozhovor s dvanástimi novinármi spolu s ďalšími dvomi hercami, pretože ani netušil, že sme my, ako médiá, chceli niečo iné.
Novinársky bojkot
Ako s podobným prístupom bojujete ako publicisti a novinári? Snažíte sa obísť distribučné spoločnosti a agentov a ísť rovno za respondentom?
To sa nedá. Aktuálne o tom práve veľa hovoríme. Sme skupina filmových novinárov, máme spoločný komunikačný chat a spolu sa stretávame na rôznych festivaloch. Naším ideovým vodcom je taliansky filmový novinár Marco Consoli, ktorý má až takú typickú taliansku „odborovú“ povahu.
Všetci sme mu veľmi vďační, pretože napríklad komunikuje a píše listy riaditeľom filmových festivalov. Keď sme o tom hovorili, povedal nám, že môžeme podobným podmienkam povedať nie. Našou možnosťou je aj odmietnuť a povedať dovidenia.
Už ste niekedy niečo podobné urobili?
Práve v spomínanom San Sebastiane. Dvanásti novinári sme hlasovali, či zostaneme alebo odídeme z rozhovoru s Johnnym Deppom. Videla som, že niektorí moji kolegovia boli veľmi nešťastní, pretože chceli mať v rozhovore Deppa, a to za akýchkoľvek podmienok.
Ja osobne som bola v ľahšej situácii, pretože som s Johnnym Deppom robila rozhovor už v Karlových Varoch a bola som v skupine v Cannes, kde sme sa tiež stretli. Mala som s ním jeden rozhovor plus článok na základe stretnutia v Cannes. Podobný rozhovor som až tak nepotrebovala, no ostatní boli zúfalí.
Povedala som, že nič nedosiahneme tým, keď budeme prijímať podobné podmienky, a tak sme odišli a o chvíľu správa o našom bojkote vyšla vo Variety a ďalší článok aj s našimi menami v Hollywood Reporter. Dokonca riaditeľ festivalu povedal, že s nami súhlasí a nemá nám to za zlé. Začalo sa tak vo festivalovom priestore hovoriť o tom, že odštartujú panely s distribútormi, producentmi, novinármi a riaditeľmi festivalov na tému, ako vyriešiť celú záležitosť.
Potom som ešte robila rozhovor s riaditeľom festivalu v Cannes a taktiež som mu o tomto probléme povedala. Sám si ho bol vedomý. Povedal však, že ak majú podobne nastavené stratégie, nevedia to ovplyvniť. Zároveň si každý filmový festival uvedomuje, že sám novinár si po podobných skúsenostiach vyhodnotí, že preňho nemá zmysel chodiť na takýto typ festivalu.
Podržali nás však v tomto smere napríklad niektorí tvorcovia, ako spomínaný Edward Berger. Potom však prišiel festival v Berlíne a v Cannes a nič sa nezmenilo.
Budúcnosťou filmu a filmovej publicistiky tak je určitá „tiktokizácia“?
Poviem to takto: TikTok je mediálnym partnerom festivalu v Cannes.
IFF Art Film, Peter Stas
Náročný rozhovor
Ktorý rozhovor bol pre vás najnáročnejší a najťažší?
Rozhovor s českým hercom Janom Budařom.
V čom?
Povedal napríklad, že chce vopred otázky mailom, čo nemám rada. Nakoniec som ich poslala, ale potom povedal, že napokon chce rozhovor robiť naživo, a tak som šla za ním do Brna. Neviem, či sa vždy takto správa alebo si len povedal, že mi to skomplikuje a pohrá sa so mnou. Bolo to naozaj z neho treba ťahať ako z chlpatej deky.
Po asi polhodine som si povedala, že sa trápiť nebudem, a poďakovala som mu s tým, že rozhovor končíme. Zostal veľmi prekvapený, pretože sa to stalo v momente, keď prišiel v kaviarni za nami čašník a Jan Budař si vypýtal ďalší čaj, pretože predpokladal, že rozhovor bude pokračovať.
Nerozumiem teda, prečo s rozhovorom súhlasil a ťahal ma do Brna, no bolo to veľmi nepríjemné, keďže sa rozhodol nespolupracovať. Nemyslím si, že som bola nepripravená, a vždy sa snažím nájsť v rozhovore iný uhol pohľadu, aby si respondent nemyslel, že sa stále opakuje. Myslím si, že z jeho strany to bola len zlomyseľnosť a zlá vôľa. Bolo to nepríjemné.
Rozhovor nakoniec nevyšiel?
Vyšiel, alebo taký … úbohý. Veľmi som sa ním nechválila.
Nezistili ste, čo za tým napokon bolo?
Nie, ale v blízkej budúcnosti nemám záujem sa s ním stretnúť. Jedna z mojich kolegýň, Jana Kadlecová, ktorá už nerobí v médiách, mala podobnú príhodu s Karlom Rodenom. S nadsádzkou povedané, rozhovor sa skončil skôr, ako im čašník doniesol objednávku.
TMDB
Oliver Stone nazval Slovákov ovcami
Stalo sa vám niečo obdobné aj so zahraničnými hviezdami?
Nie, nestalo. V tomto smere mám najmä dobré skúsenosti, ale na jeden moment si spomínam. Náročný rozhovor, doslova oriešok, bol režisér Oliver Stone. Bolo to v čase, keď už bol otvoreným kritikom Spojených štátov a nechápali sme jeho obhajobu ruskej politiky.
Bol v Karlových Varoch a všetkých nás upozorňovali, aby sme sa ho nepýtali na nič, čo súvisí s politikou. Na to som odvetila, že ukážte mi film Olivera Stonea, ktorý nie je politický. Bez toho to nejde. Takže som sa ho pýtala na čistú politiku a stalo sa to, že sa nahneval. Začal dokonca hovoriť aj o Slovensku a pýtal sa, prečo tak veľmi chceme byť v NATO. Povedal, že sme ovce, ktoré počúvajú Ameriku.
Ako sa dávajú konfrontačné otázky legende, ako je Oliver Stone?
Dá sa to. Bol síce dosť nasrdený, ale nemala som pocit, že sa ho musím báť. Nebol agresívny a nebála som sa, že by z rozhovoru ušiel. Olivera Stonea ako filmára nesmierne obdivujem – ak by som ho už nestretla, tak by som určite snívala o rozhovore práve s ním. Viesť reflexiu o filme s Oliverom Stoneom je naozaj niečo úžasné, a to napriek jeho názorom.
Cítila som z neho, že niektoré otázky mu môžem klásť, a aj sa to dalo, no v určitom momente mi začal hovoriť: viem, kam smerujete touto otázkou, prišli ste sem, aby ste ma provokovali. V konečnom dôsledku to bolo však oveľa príjemnejšie a jednoduchšie ako napríklad so spomínaným Budařom, pri ktorom ste nevedeli, prečo sa vlastne postavil na zadné.
Rozhovor s Oliverom Stoneom trval len okolo 15 minút, no išlo o novinársko-filmársky súboj, ktorý bol síce vyčerpávajúci, ale na druhej strane aj príjemný.
TMDB
Režisér Sedem rokov v Tibete
Ktorý rozhovor sa vám, naopak, pozitívne vryl do pamäti?
Úžasný rozhovor som mala so Jeanom-Jacquesom Annaudom. Bolo to pri príležitosti vtedajšej novinky Totem vlka, ktorá nebola nejako dobrá, ale v rozhovore sme sa dostali k Siedmim rokom v Tibete a ďalším filmom.
Mal vtedy niečo vyše 70 rokov, no bol to človek plný energie. Filmár a remeselník každou bunkou v tele. Vzdelaný človek, ktorý precestoval celý svet a nakrúcal s Američanmi, ale aj Európanmi. Môžete sa s ním rozprávať z ideologickej, historickej, politickej, ale aj filmovej stránky. Bola som z tohto rozhovoru naozaj nadšená. Úplne v pohode si viem predstaviť, že do tohto muža by som sa zamilovala.
