Niekedy nestačia iba miliardy z predaja ropy.
Na obrázkoch vyzerá tento sen ako akési prepojenie St. Moritzu a kulís pre pokračovanie filmovej série Avatar.
Sen, ktorý mal v saudskoarabskom podaní opäť posunúť hranice nemožného, sa však začína rúcať. Zimná megaakcia v Perzskom zálive čelí zatiaľ najväčším problémom.
Zoberte hory vysoké 2 600 metrov. Pridajte more vzdialené o dve stovky kilometrov. Spojte ich a vyrobte umelý sneh z odsoľovanej vody privádzanej obrovským potrubným systémom – a voilà, zázrak.
Ibaže by sa nenaplnil. Opísaný nápad, pri ktorom sa rozpočtovým, inžinierskym a vizionárskym mozgom zatajuje dych, totiž patrí do plánov horského strediska Trojena v Saudskej Arábii. Je to miesto, kde sa majú odohrávať zimné ázijské hry v roku 2029, teda zimná olympiáda pre mnohomiliardový kontinent. Ďalšia športová megaakcia v saudskom impériu a predkrm pre najväčšiu z nich, majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2034.
Tieto plány sú však teraz ohrozené. Podľa prestížneho denníka Financial Times až natoľko, že saudskí predstavitelia pre istotu začali rokovať s Čínou a Južnou Kóreou o možnom odovzdaní programu.
Oficiálnou odpoveďou bolo komuniké, že „všetko ide podľa plánu“, ale saudskoarabské ťažkosti podľa svojich zdrojov potvrdila aj agentúra Bloomberg.
„Snažia sa urobiť niečo, čo sa ešte nikdy predtým nepodarilo. Sú odhodlaní urobiť to správne, ale takýto projekt by bol pre každého skutočnou výzvou,“ citoval Financial Times svoj anonymný zdroj.
V podstate to podľa textu znamená, že všetko ide oveľa pomalšie, ako sa očakávalo – a s oveľa väčšími účtami, ako sa rátalo.
Takto by mali vyzerať zjazdovky vo futuristickom saudskom meste Neom.
A s plánovanými nákladmi pritom skutočne netrochárili. Trojena je súčasťou megaprojektu Neom, budúceho mesta rozprestierajúceho sa v púšťovom kráľovstve, ktorého cena sa pohybuje na úrovni ťažko uchopiteľných päťsto miliárd dolárov, ale ktorého výstavba sa podľa zdrojov zo zákulisia v poslednom čase tiež stretáva s vážnymi problémami.
Saudská Arábia nie je piesková placka, viac ako dvojtisícové vrcholy preto vzbudzujú v jej vládcoch divoké ambície.
„Budujú mesto budúcnosti Neom, umelé ostrovy, kilometrový dom, množstvo hotelov a rezortov. V horách chcú mať zimnú olympiádu s umelým snehom, ktorý by im potom perspektívne slúžil na dovolenku v lete, keď je hore pri Jordánsku chladnejšie – a zároveň projekt Červeného mora na juhu, ktoré má zasa slúžiť na dovolenku v zime,“ vysvetlil pre Forbes Vojtech Voláček, obchodný riaditeľ miliardovej českej rodinnej firmy Conteg, ktorá v Saudskej Arábii podniká už vyše dvadsať rokov.
„Saudi už majú vďaka pútnikom do Mekky veľký medzinárodný cestovný ruch, ale vedia, že ak chcú transformovať svoju ekonomiku zo závislosti od ropy, potrebujú miestny a medzinárodný turizmus, ktorý sa neopiera len o náboženstvo,“ dodal Voláček.
Podľa posledných správ však Trojena naráža na limity. V prípade takýchto prelomových infraštruktúrnych projektov na hranici (ne)možného totiž „len“ peniaze nemusia stačiť.
Talianska spoločnosť Webuild vlani podpísala zmluvu v hodnote takmer päť miliárd dolárov na vytvorenie umelého jazera v rámci komplexu s využitím vody z mora, z ktorého by sa potom odoberal sneh.
Voda by bola potrebná nielen na lyžovanie, ale aj na zavlažovanie golfového ihriska, ktoré má Trojena ponúknuť, samozrejme, aj s hyperluxusnými hotelmi. V súčasnosti sa voda – potrebná na výstavbu a na pitie – dováža nákladnými autami.
Podľa denníka Financial Times malo byť jazero plné v auguste, ale v skutočnosti sa výstavba ešte len začala. Agentúra Bloomberg navyše tvrdí, že finančné prostriedky plánované na celý projekt Neom vysychajú, čo môže súvisieť s klesajúcimi cenami ropy vo svete.
Zdroj Financial Timesu v podobe bývalého zamestnanca zároveň tvrdí, že Trojena je „dobre riadená a organizovaná“, čo však podľa neho zďaleka neplatí o zvyšku Neomu.
Realistickým dodatkom je, že sa takmer všetky veľké športové podujatia „dorábajú“ na poslednú chvíľu. Autor tohto textu to videl na vlastné oči na dvoch olympijských hrách v kategórii sportswashing, teda očisťovanie mena pomocou športu, z čoho teraz obviňujú Saudskú Arábiu, pričom v minulosti rovnaké výhrady smerovali napríklad k Rusku alebo Brazílii.
Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán.
V ruskom Soči v roku 2014 pripomínala novinárska dedina a niektoré ubytovacie zariadenia pre športovcov prinajlepšom stavenisko. V Riu de Janeiro 2016 to isté platilo ešte niekoľko desiatok hodín pred začiatkom podujatia, okrem iného aj pre dopravu. A obe podujatia sa nakoniec uskutočnili. So zlým vyúčtovaním, so silnou kritikou – ale uskutočnili sa.
Pre saudskoarabského korunného princa a faktického vládcu krajiny Muhammada bin Salmána nie sú peniaze podstatou. Zimné ázijské hry majú slúžiť predovšetkým ako dôkaz schopnosti púšťového kráľovstva premeniť sa z čisto ropného hráča na turistický magnet, ktorý disponuje morami a horami, ponúka potápanie aj lyžovanie.
„Oceňujeme odvážne ambície, ktoré vytvoria novú destináciu zimných športov pre budúcnosť Ázie. Teší nás pokrok organizátorov,“ uvádza sa v oficiálnom vyhlásení Ázijského olympijského výboru, ktorý sídli v spriatelenom Kuvajte. Solidaritu vyjadrila aj Čína, ktorá je hostiteľom tohtoročných zimných ázijských hier.
Najbližšie mesiace a roky však ukážu, či ambície saudského princa boli tentoraz také megalomanské, že sa s nimi nedokážu vyrovnať ani „petromiliardári“.
Tento článok vyšiel na Forbes.cz. Jeho autorom je Miroslav Němý.
