Kým pred voľbami prieskumy ukazovali, že práve v ekonomike mu voliči dôverovali viac ako jeho protikandidátke, podľa posledných prieskumov o túto dôveru prišiel.
Americký prezident Donald Trump sa od svojho druhého nástupu do Bieleho domu tento rok 20. januára v ekonomickej a obchodnej politike zameral na zavádzanie nových colných bariér, zároveň sa snažil Američanom prezentovať boj s plytvaním verejnými prostriedkami.
Podľa prieskumu Reuters/Ipsos dôvera Američanov v Trumpov prístup k ekonomike v apríli klesla na 37 percent. Približne 55 percent respondentov uviedlo, že Trump sa mal v prvých 100 dňoch v úrade, ktoré uplynú 30. apríla, zamerať buď na infláciu, alebo na ekonomiku v širšom zmysle slova. Len 23 percent respondentov zvolilo ako najdôležitejšiu tému imigráciu.
Obavy z inflácie v prieskume Reuters/Ipsos vyjadrilo 87 percent respondentov, z hroziacej recesie 76 percent a z vývoja na akciových trhoch 67 percent. V aprílovom prieskume Fox News potom vyjadrilo nespokojnosť s prezidentovou colnou politikou 58 percent respondentov, s jeho zvládaním inflácie 59 percent, s daňovou politikou 53 percent a s tým, ako celkovo zvláda ekonomickú situáciu, je nespokojných 56 percent opýtaných.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v USA sa v marci spomalilo na 2,4 percenta z februárových 2,8 percenta. Inflácia sa tak dostala na najnižšiu úroveň od vlaňajšieho septembra. Stále je však nad dvojpercentným cieľom centrálnych bankárov. Analytici zároveň varovali pred dôsledkami nových ciel na spotrebiteľské ceny.
Rozsiahle nové clá v kombinácii s neistotou spôsobenou neustálym pridávaním a odvolávaním výnimiek vedú k značnej kolísavosti akciových trhov. Širší americký index S&P 500 si od začiatku roka do 24. apríla odpísal zhruba 6,5 percenta, ale napríklad k 4. aprílu to bolo osem percent. Dolár sa od začiatku roka oslabil približne o osem percent.
Na trhoch sa tiež prejavil Trumpov aprílový spor so šéfom centrálnej banky (Fed) Jeromom Powellom. Pri svojom nátlaku na rýchle znižovanie úrokových sadzieb Trump naznačil, že by Powella mohol predčasne odvolať. Trhy reagovali prudkým poklesom. Keď potom prezident takýto úmysel poprel, americké akcie sa začali rýchlo spevňovať.
Trumpova obchodná politika môže mať širší vplyv na globálny obchod a svetovú ekonomiku. Medzinárodný menový fond (MMF) zhoršil odhad rastu svetovej ekonomiky na tento rok z 3,3 na 2,8 percenta, na budúci rok potom z 3,3 na tri percentá.
K prehodnoteniu prognóz došlo najmä po takzvanom Dni oslobodenia, ako Trump nazval deň, keď oznámil plošné desaťpercentné clá na dovoz z väčšiny krajín sveta a k tomu ešte často výrazne vyššie clá na jednotlivých partnerov, ktoré nazval recipročnými. V prípade EÚ má sadzba predstavovať 20 percent, Trump však takzvané recipročné clá pre väčšinu krajín o 90 dní odložil.
Odklad Biely dom zdôvodnil tak, že väčšina partnerov vyjadrila záujem o rokovania a že im chce dať priestor. Zároveň sa však objavili otázky, čo by Trumpa pri vyrokúvaní prípadných obchodných dohôd uspokojilo. Výšku ciel totiž Washington odvodzoval od výšky obchodného deficitu s daným partnerom, nie podľa výšky ciel. Trumpov poradca pre medzinárodný obchod Peter Navarro tiež hneď na začiatku odmietol návrh Vietnamu na dohodu zahŕňajúcu zrušenie všetkých ciel na americký dovoz.
Číne, ktorá je tretím najväčším obchodným partnerom Spojených štátov, Trump takzvané recipročné clá nezrušil, naopak, niekoľkokrát ich zvýšil, až záťaž dovozu z Číny stúpla na 145 percent a opačným smerom na 125 percent. Podľa analytikov to znamenalo v podstate zmrazenie obojstranného obchodu.
Zvláštne clá Trump uvalil na dovoz produktov z ocele a hliníka alebo na dovoz automobilov. Výnimku v polovici apríla dostala, naopak, rôzna spotrebná elektronika – na tento tovar však Biely dom plánuje uvaliť osobitný dovozný poplatok, ako aj napríklad na liečivá.
Podľa ekonómov z Yaleovej univerzity po započítaní všetkých aktuálne platných opatrení priemerná colná sadzba na dovoz do USA pre spotrebiteľov predstavuje 28 percent. To je najviac od roku 1901. Aj po presune spotreby bude priemerná sadzba predstavovať 18 percent, čo je najvyššia hodnota od roku 1934. Zároveň podľa týchto výpočtov clá v súčasnej podobe znížia ročný rast hrubého domáceho produktu (HDP) Spojených štátov o 1,1 percentuálneho bodu.
Riaditeľ americkej investičnej banky Goldman Sachs David Solomon v televízii CNBC varoval, že 90-dňový odklad takzvaných recipročných ciel môže mať vo výsledku skôr negatívny dosah. Podniky aj jednotlivci podľa neho obmedzili kapitálové výdavky a plánovanie, kým nebude jasnejšie. „Miera neistoty je príliš vysoká. Nie je to zdravé a ovplyvňuje to investície, výdavky a plánovanie, čo bude mať vplyv na rast aj na ekonomiku,“ uviedol.
