Spoločensky zodpovedné investovanie je medzi investormi čoraz populárnejšie. Tvorí už tretinu globálnych aktív. Nemusia sa však pri ňom investori uspokojiť s nižším výnosom? Podľa čoho sa určuje, ktorá firma spĺňa kritériá ESG (environmental, social, and governance) a ktorá nie? Aj na tieto otázky odpovedala Forbesu Janka Ružická, riaditeľka pre udržateľné podnikanie v spoločnosti Mazars.
Musia sa investori, ktorí chcú investovať spoločensky zodpovedne, vzdať výnosu?
Dnes to na trhu vyzerá tak, že trend zodpovedného investovania je nielen „in“, ale investorom sa aj finančne oplatí. V lete tohto roku napríklad S&P Global zverejnilo informáciu, že až 16 z 27 ESG fondov, ktoré analyzovali, prekonalo v prvých mesiacoch tohto roku index S&P 500. Väčšia štúdia, ktorá analyzovala celý pandemický rok, ukázala, že až 19 z 26 ESG fondov dosiahlo väčší nárast ako index S&P 500. Neplatí teda, že by ESG fondy boli menej výnosné.
Pre koho sú ESG investície atraktívne
Ako sa vyvíja trend ESG investícií? Akí investori sa na neho orientujú?
Čo sa týka jednotlivcov, ESG investovanie je atraktívne najmä pre mladších ľudí. Je to generácia, ktorá chce investovať svoje peniaze udržateľným spôsobom a chcú, aby boli použité na financovanie projektov a firiem s pozitívnym vplyvom na životné prostredie.
Zmenil sa zákazník, teda sa mení aj ponuka. Postupne budú tradiční investori odchádzať z trhu a výhradné zameranie na finančný výnos prestane byť zaujímavé. Myslím si, že udržateľné a zodpovedné investovanie sa postupne stane mainstreamom.
Dopomohla tomu aj pandémia?
Áno. To, že tu máme koronavírus, priamo súvisí so stratou biodiverzity. Zatiaľ čo veľa druhov živočíchov vymiera, potkany a netopiere, ktoré sú s väčšou pravdepodobnosťou hostiteľmi pre ľudí nebezpečných patogénov, prosperujú. Vedci na to upozorňovali už dávno.
Medzi súčasnými trendmi – zvýšeným celosvetovým dopytom po mäse, odlesňovaním a následnou stratou biodiverzity a šírením nových chorôb zoonotického pôvodu je priama súvislosť.
Myslím, že táto naša skúsenosť s pandémiou je varovný prst. Situácia ešte viac podčiarkla to, že, ekonomika a stav životného prostredia sú spojené nádoby, aj keď niektorí ľudia sa snažia predtým zatvoriť oči a fungovať v starých vzorcoch.
Finančné aktíva po správou, ktoré spĺňajú ESG kritériá (roky/bilióny dolárov)
Zdroj: Deutsche Bank, Global Sustainable Investment Alliance
Čo je to ESG investovanie
Čo si môžeme predstaviť pod pojmom zodpovedné investovanie?
Udržateľné a zodpovedné investovanie (SRI) je dlhodobo orientovaný investičný prístup, ktorý integruje ESG faktory do procesu výberu cenných papierov do investičného portfólia. Existujú fondy, z ktorých je vylúčený napríklad tabakový alebo zbrojársky priemysel či vysokorizikové krajiny a podobne.
Niektoré fondy používajú stratégiu aktívneho vlastníctva. Ja som v minulosti pracovala ako analytička pre túto kategóriu fondov. Pri nich akcionár ovplyvňoval ESG stratégiu cez hlasovanie a dialóg so zástupcami spoločnosti, do ktorej investoval.
Ďalším typom fondov sú napríklad tematické fondy, ktoré investujú do firiem, ktoré sa podieľajú na riešení konkrétnych spoločenských alebo environmentálnych problémov. Mali sme napríklad investičný fond zameraný na peacebuilding. Hodnotilo sa pri ňom, ako firmy, ktoré boli vo fonde, podnikaním prispievajú k stabilite a mieru vo vojnových ekonomikách.
Aké kritéria udržateľnosti musia spĺňať firmy, ktoré sú zahrnuté do portfólia ESG fondu?
Väčšinou sa skúmajú oblasti, ktoré sú pre sektor, v ktorom firmy fungujú, najviac rizikové. Napríklad v prípade poisťovní sa hodnotí, ako sú rezistentné voči klimatickým zmenám, ako majú manažovanú oblasť ochrany dát a súkromia zákazníkov a podobne.
Pri firmách, ktoré majú komplikovaný a veľký dodávateľský reťazec, sa hodnotí, či firma robí svojim dodávateľom environmentálne a sociálne audity, aký majú obsah a výsledky, ako sa riešia problémy s dodávateľmi, či a ako svojich dodávateľov vzdelávajú v oblasti udržateľnosti.
Udržateľnosť by nemala byť len PR aktivita
Hodnotí sa aj to, do akej miery firma začlenila spoločenskú zodpovednosť do svojej firemnej kultúry?
Áno, posudzuje sa, ako je ESG integrované do biznis stratégie, či sú ESG ciele naviazané na obrat: teda či si firma kladie za cieľ, aké percento obratu musí byť generované zo zelených alebo udržateľných produktov.
Môže sa skúmať, či sú odmeny top manažmentu naviazané na environmentálne a sociálne výsledky firmy, nie len tie finančné, a kto má túto oblasť vo firme na starosti.
Firma, kde má túto širokú agendu na starosti asistentka na PR oddelení, má, samozrejme, oveľa nižšie hodnotenie od svojho investora ako firma, kde je vytvorená silná štruktúra riadenia ESG a je za ňu priamo zodpovedné predstavenstvo spoločnosti.
Tvrdé kritériá
Trend ESG začína byť verejnou témou až v posledných rokoch, no existuje už veľmi dlho. Menia sa tieto kritériá?
Áno, kritéria sa menia, pribúdajú nové. Napríklad fond, pre ktorý som pracovala, začal u firiem v portfóliu posudzovať daňovú transparentnosť už pred troma rokmi.
Tento rok sa tento parameter objavil aj v Európskom parlamente a nadnárodné spoločnosti od istého obratu budú mať povinnosť verejne preukázať výšku daní, ktoré platia v jednotlivých krajinách EÚ. Celkovo mám dojem, že štandard sa hýbe od dobrovoľnosti k povinnostiam zo zákona.
Ktoré autority tento status udeľujú alebo potvrdzujú?
Firma, ktorá sa dostala do investičného portfólia nejakého ESG fondu, bola už predtým zväčša „kontrolovaná“ mnohými inštitúciami alebo ratingovými agentúrami.
Odkiaľ sa čerpajú ESG informácie o firmách a sú tieto informácie dôveryhodné?
Tento rok EU pripravila smernicu, ktorá prikazuje podnikom vykazovať informácie o udržateľnosti ich podnikania. Reportovanie bude povinné za rok 2023 pre spoločnosti, ktoré spĺňajú najmenej dve z troch kritérií: majú viac ako 250 zamestnancov, súvahu viac ako 40 miliónov euro a obrat viac ako 20 miliónov eur. Nevyhnú sa tomu ani menšie firmy, tie však budú mať povinnosť oneskorenú o tri roky.
Vnímam to pozitívne. Je to dobré pre investorov, verejnosť a firmy samotné. Výročná správa o udržateľnosti je ako röntgenový snímok. Ukáže slabiny aj silné miesta.
Podľa našich analýz má v súčasnosti s takzvanou vizitkou o udržateľnosti skúsenosť približne 30 slovenských spoločností. Prísnejšie kritériá reportingu by splnila maximálne tretina z nich.
Jana Ružická ma 18-ročné pracovné skúsenosti v oblasti udržateľnosti. Foto: archív Jany Ružickej
Zoberme si príklad. Firma na svojom webe deklaruje, že pri svojom podnikaní dodržiava zásady iniciatívy Global Compact Organizácie spojených národov (UNGC). UNGC pritom vyžaduje od firiem detailné informácie o plnení týchto zásad. Napríklad na Slovensku bolo v minulosti päť firiem, ktoré boli signatármi tejto dohody. Na webe UNGC však nájdeme v ich profile status: „delistované“.
Je to preto, lebo neposkytujú dostatok informácií. Buď ESG informácie nemajú skompletizované, alebo ich nechcú zverejniť, resp. nemajú čas, zabudli, alebo sa viac nechcú riadiť týmito zásadami.
Takto to funguje so všetkými štandardmi. Firma teda môže deklarovať, že ich uplatňuje, no samotná organizácia si to skontroluje a „oznámkuje“ jej snahy. Spomínané UNGC dáva svojim signatárom nálepku: delistovaný, aktívny alebo pokročilý.
Vysvedčenie pre firmy
Takéto neinformovanie teda môže mať pre firmu negatívny dopad…
Obrazne a zjednodušene môžeme povedať, že keď firma „získa“ veľa pätiek od viacerých globálnych inštitúcii, ktoré udávajú krok a prepadá, prestane byť pre investorov zaujímavá.
Aj v ESG fonde, pre ktorý som pracovala, sa občas zjavili finančne úspešné firmy na rok-dva, no z portfólia boli vyradené, pretože sme o nich nemali informácie a nepoužívali globálne štandardy. Nemali teda „vysvedčenie“ a s investormi nekomunikovali.
Jana Ružická
V roku 2004 začínala v Nadácii Pontis, spoluzakladala slovenské Business Leaders Forum. Sedem rokov pracovala ako analytička pre viaceré ESG fondy investičnej firmy de Pury Pictet Turrettini. Ako konzultantka poskytovala počas svojho pôsobenia v rakúskej firme denkstatt, švajčiarskej BHP Brugger and Partners a Foundation Guile poradenstvo a tréningy pre viac ako 500 spoločností v oblasti zodpovedného podnikania.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
