Bola to len bambusová obruč. No keď ju Joan Anderson v päťdesiatych rokoch priviezla zo svojej rodnej Austrálie do Spojených štátov, stala sa základom pre jeden z najväčších hračkárskych fenoménov dvadsiateho storočia. Hula hoop.
Žena, ktorá vymyslela jeho meno, inšpirovala jeho masovú výrobu a nenápadne spustila celosvetové šialenstvo, zomrela 14. júla v kalifornskom Carlsbade. Mala 101 rokov. Jej meno však v patentových spisoch ani v učebniciach popkultúry nenájdete.
Príbeh hula hoopu sa začína na austrálskej pláži. Keď mala Joan Anderson 23 rokov, pracovala ako modelka a na slávnej pláži Bondi sa v roku 1946 zoznámila s americkým pilotom Waynom Andersonom. Ešte v tom istom roku sa Anderson presťahovala do Kalifornie.
O jedenásť rokov neskôr sa počas návštevy rodnej krajiny opäť ocitla na austrálskych plážach – a všimla si zvláštny trend. Ľudia si okolo pása roztáčali bambusové obruče ako súčasť cvičenia. Fascinovalo ju to natoľko, že sa rozhodla kruh dostať do Spojených štátov.
Keď ukazovala bambusový kruh priateľovi, poznamenal, že to vyzerá, akoby „tancovala havajský tanec hula“ – a názov bol na svete.
Obruč si nechala poslať do Kalifornie, kde ju spolu s manželom predstavili podnikateľovi Arthurovi „Spudovi“ Melinovi – spoluzakladateľovi hračkárskej firmy Wham-O, ktorá už vtedy stála za úspechom frisbee.
„Stáli sme pred jeho budovou, neboli tam žiadni svedkovia. Povedali sme mu, že sa to volá hula hoop. Povedal, že to má potenciál,“ opísala Anderson v dokumente Hula Girl z roku 2018. Všetko bolo potvrdené len džentlmenským podaním ruky.
Hula hoop – ukradnutý vynález
Wham-O si v roku 1958 nechalo hula hoop patentovať a spustilo výrobu plastovej verzie. Počas niekoľkých mesiacov sa predali milióny kusov. Z hula hoopu sa stala biznisová senzácia.
„Keď toho o biznise veľa neviete, potom tak nejako veríte tomu, komu to odovzdávate. Len dúfate, že urobí správnu vec – ale oni ju neurobili,“ povedala Anderson v dokumente.
Andersonovcom teda z nápadu nezostalo takmer nič. Firma ich postupne prestala brať vážne, až z príbehu zmizli úplne. Namiesto toho sa v neskorších materiáloch objavovala zmienka o „austrálskom priateľovi“, ktorý vraj Melinovi nápad len tak ledabolo spomenul.
„To ma štvalo najviac. Nikdy to nebolo správne uvedené. Ja som nebola žiadny ‚priateľ‘,“ povedala Anderson dokumentaristom.
Riess|Hill
S manželom firmu Wham-O zažalovali. Po niekoľkých rokoch dostali mimosúdne vyrovnanie, ktoré im po zaplatení právnikov zanechalo niečo cez šesťtisíc dolárov. Uznanie, ktoré by zmenilo ich život, však neprišlo.
Spravodlivosť pre Hula girl
Anderson pritom mala aj iný pozoruhodný životný príbeh. V USA pracovala ako modelka pre slávnu agentúru Blue Book sídliacu v hoteli Ambassador v Los Angeles. Práve tam sa zoznámila s vtedy ešte tmavovlasou Normou Dougherty – neskoršou Marilyn Monroe.
„Boli sme spolu na niekoľkých zákazkách. Bola vydatá za policajta,“ spomínala Anderson.
So svojím manželom Waynom prežila Joan 62 rokov manželstva, vychovali spolu štyri deti. Usadili sa v Carlsbade, kde Joan Anderson v júli zomrela, obklopená rodinou. Zanechala po sebe dvoch synov, dcéru a šesť vnúčat. Ich ďalší syn, Carl, zomrel v roku 2023.
Príbeh Joan Andersonovej by možno zostal nepovšimnutý, nebyť dokumentaristov Chrisa Riesseho a Amy Hillovej, ktorí sa ho na sklonku jej života rozhodli zachytiť. Keď ju ako 94-ročnú prvýkrát oslovili, stretli sa so ženou s neobyčajným osudom a túžbou po spravodlivosti.
Riess|Hill
Výsledkom bol v roku 2018 dokument Hula Girl, ktorý jej rolu v histórii hula hoopu konečne pripomenul širšej verejnosti. „Rozprávať Joanin príbeh bol nesmierne obohacujúci zážitok. Malaj 94 rokov, keď sme sa stretli, a napriek tomu, čím všetkým si prešla, prežila úžasný, naplnený život. Vidieť, ako po toľkých rokoch konečne dostala uznanie, ktoré si zaslúžila, bolo neuveriteľné,“ povedala Hill v rozhovore pre BBC.
Až do konca si Anderson zachovala nadhľad: „Svet nie je spravodlivý. Ale život ide ďalej. Niekedy vyhráte, niekedy prehráte.“
Článok vyšiel na forbes.cz.
