Obchodné sankcie zavedené po rozpútaní vojny na Ukrajine sa pre Európanov najciteľnejšie dotýkajú energetických surovín. I keď sa starý kontinent vlani odstrihol od ruského plynu a podobné snahy môžeme pozorovať aj v prípade ropy a uhlia, kritici pripomínajú, že v otázke jadrového paliva je pätina európskych jadrových blokov stále závislá od Ruska.
S plánovaným boomom jadrovej energetiky v Európe sa naviac táto závislosť môže ešte prehlbovať. Ako veľmi sú (ne)opodstatnené tieto kritické úvahy, to si ukážeme na aktuálnej situácii na trhu s jadrovým palivom.
Výroba jadrovej energie
Jeho výroba pozostáva z niekoľkých častí a spolu ju označujeme ako jadrový palivový cyklus. Ten pokrýva všetko od samotnej ťažby uránu až po uloženie jadrového odpadu. Pre náš kontext je kľúčová hlavne situácia na trhu s ťažbou uránu, jeho obohacovaním a samotnou strojnou výrobou.
Už z tohto rozdelenia je zrejmé, že situácia sa nedá zjednodušiť do výroku ohľadom závislosti od jednej krajiny, pretože iba tá má zásoby uránu – dôležité sú aj následné procesy.
Žltý urán na fotografii je pomocou kyseliny sírovej vylúhovaný z vyťaženej rudy rozdrvenej na prach. Po vyzrážaní je produktom koncentrátu oxidu uránu vo forme žltých až kaki peliet, v ktorých je približne 85 percent uránu vo forme oxidu uraničito-uránového.
Ide o komoditu, ktorá je obchodovaná na svetových trhoch. Cena uránu sa na svetovom trhu pohybuje okolo 50 dolárov za libru, čo je v prepočte zhruba 0,45 kilogramu.
Napríklad česká elektráreň Temelín s dvoma reaktormi a celkovým výkonom 2,2 gigawattu obmeňuje 80 palivových súborov ročne, čo v prepočte vychádza na zhruba 40 ton uránu.
Najväčší producenti uránu na svete
Na celom svete sa ročne vyťaží 60-tsíc ton uránu. A samotné Rusko sa krčí na chvoste najväčších svetových producentov. Podľa posledných dostupných dát Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) bol v roku 2020 najväčším producentom Kazachstan s ročnou produkciou 19 500 ton uránu (43,7 percenta celkovej svetovej produkcie), nasledovala Kanada (13,3 percenta) a Austrália (12,2 percenta).
Rusko má podiel len 5,5 percenta a je až na piatej pozícii za Namíbiou, ktorej podiel je 8,2 percenta. Ťažba uránu v Európskej únii sa skončila v roku 2017 s vyťažením zásob neďaleko českých obcí Dolní Rožínka a Žďár nad Sázavou, kde bola posledná činná uránová baňa v Európskej únii.
Rusko dominuje, nasleduje EÚ na čele s Francúzskom
Diametrálne odlišná situácia je v segmente obohacovania uránu. Na tomto trhu už dominuje Rusko. Urán, ktorý sa nachádza v prírode, má obvykle pomerne nízku koncentráciu uránu-235 (U-235), ktorý je kľúčovým izotopom pre výrobu jadrovej energie. Pre využitie uránu ako paliva v jadrových reaktoroch je preto potrebné ho obohatiť: zvýšIť podiel izotopu U-235 a znížiť podiel izotopu uráu-238 (U-238).
Väčšina jadrových elektrární používa urán obohatený na úrovni medzi troma a piatimi percentami U-235. Bez obohatenia by bolo použitie uránu ako paliva pre jadrové reaktory veľmi obmedzené, pretože by nebolo možné dosiahnuť dostatočne vysokú reakčnú rýchlosť a tým ani dostatočné množstvo produkovanej energie.
Podľa dát Svetovej jadrovej asociácie v roku 2021 patrilo prvé miesto Rusku s podielom 44,5 percenta, na druhom mieste sa umiestnila Európska únia s podielom 33,9 percenta (najmä Francúzsko) a potom Spojené štáty americké s podielom 15,8 percenta.
Pelety z obohateného uránu nazývané ako jadrové palivo sa skladajú do takzvaných palivových tyčí, ktoré už sú čistým strojárenským výrobkom. Palivové tyče sú vložené do jadra jadrového reaktora, kde prebiehajú reťazové jadrové reakcie. Pri nich sa uvoľňuje teplo, ktoré je následne využívané k výrobe elektriny.
Vo výrobe vedú Spojené štáty
V segmente výroby jadrového paliva patrí prvé miesto Spojeným štátom (33,8 percenta), Francúzsku (17,4 percenta) a na treťom mieste je Rusko (16,2 percenta). Z prvých dvoch menovaných krajín si vlani palivové súbory objednal aj ČEZ pre Temelín, keď uzavrel zmluvy na ich dodávky so spoločnosťami Westinghouse a Framatome.
Jadrová elektráreň Dukovany. Foto: archív ČEZ
„Všeobecne sa môžu palivové súbory dodávateľov v detailoch líšiť, ale vždy spĺňajú jednotné základné technické parametre,“ hovorí Marek Sviták, hovorca českej jadrovej elektrárne Temelín. „Líšiť sa môžu napríklad v spôsoboch zabezpečenia mechanickej stability alebo využití paliva,“ dodáva k obavám o kompatibilitu reaktorov s palivom od iných než ruských dodávateľov.
Slovenským elektrárňam v Jaslovských Bohuniciach aj Mochovciach dodáva palivo spoločnosť TVEL, ktorá je dcérou ruskej štátnej firmy Rosatom. Avšak aj tu od septembra minulého roka vidieť snahy o diverzifikáciu a kontrakty so spomínanými dodávateľmi z Francúzska a Spojených štátov.
„Robíme na tom, aby sme mali do budúcnosti možnosť okrem Ruska aj ďalších dodávateľov. Jedným bude Westinghouse a druhým francúzsky Framatome, kde sme sa dohodli – Fíni, Česi, Maďari a my, že spoločne investujeme. Framatome pre nás vyvinie palivo. Riešime to na týchto dvoch frontoch,“ povedal koncom februára šéf Slovenských elektrární Branislav Strýček pre Hospodárske noviny.
Pôvodný článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Jan Strouhal. S prispením Forbes Slovensko.
