Zákaz prístupu Rusom k „vysokohodnotným“ kryptoslužbám. Práve na ňom sa zhodla Rada Európskej únie v rámci ostatného kola sankcií za ruskú inváziu na Ukrajinu. Zákaz sa dotkne ukladania kryptomenových depozít do peňaženiek.
Hoci Európa patrí vo vzťahu ku kryptomenám medzi tie otvorenejšie geopolitické celky, zároveň – aspoň v rámci Európskej únie – čoraz častejšie zaznievajú hlasy volajúce po prísnejšom dohľade nad svetom necenzurovaných peňazí a decentralizovaných financií.
Medzi najkonzistentnejších európskych nepriateľov kryptoaktív patrí šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagarde. Tá sa k nim naposledy verejne vyjadrila v marci, keď vyhlásila, že kryptomeny predstavujú hrozbu pre snahu efektívne zasiahnuť Rusko medzinárodnými sankciami.
A Európska rada dala odsúhlasením v poradí piateho sankčného balíčka Lagardovej za pravdu. Čo sa týka kryptomien, prináša zákaz poskytovať ruským občanom a inštitúciám „služby v oblasti kryptografických aktív vysokej hodnoty“.
Stop obchádzaniu sankcií cez kryptomeny
Podľa vyhlásenia Rady to v praxi znamená, že sa sankcie rozšíria aj na depozitá do kryptomenových peňaženiek. Sankcie dopadnú na všetkých občanov a právnické osoby v Rusku a Bielorusku. Tým všetkým je tiež zakázané predávať bankovky a prenosné aktíva denominované v niektorej z oficiálnych mien únie.
Cieľom je uzavrieť potenciálny kanál na obchádzanie sankcií, aj keď samotná Európska rada o tejto diere v sankčnom systéme zatiaľ len hovorí. Dôkaz o masívnejšom obchádzaní sankcií cez kryptomeny stále chýba. Obava panujúca od začiatku vojny sa v masívnejšom meradle zatiaľ nepotvrdila.
Podľa vyhlásenia ruského premiéra Michaila Mišustina z minulého štvrtka (7. 4.) vlastnia Rusi kryptomeny za 130 miliárd dolárov. Otázkou je, či je to naozaj toľko – a samozrejme tiež, či môžeme Mišustinovmu vyhláseniu veriť.
Ďalšie sankcie
Okrem zákazu poskytovania kryptoslužieb obsahujú finančné opatrenia ešte ďalšie dva zákazy, ktoré bohatých ruských občanov zasiahnu pravdepodobne oveľa citeľnejšie. Prvým je zákaz poskytovať Rusom poradenstvo v oblasti trustových fondov. Tento krok má sťažiť ukladanie ich majetku v rámci Európskej únie.
Druhý zákaz je ešte priamočiarejší a prináša úplný zákaz transakcií a zmrazenie aktív štyroch ruských bánk. Sankcionované bankové domy VTB, Novikombank, Sovcombank a Otkritie Bank tvoria zhruba 23 percent ruského bankového sektora a boli tak odrezané od európskych trhov.
Nejde teda o žiadne symbolické gesto, no zároveň o nič, na čo by Rusi už neboli od prvého vojnového mesiaca zvyknutí.
Aj dovoz uhlia, cementu a hnojív
Ostatné body sankčných opatrení prinášajú zákaz dovozu ruského uhlia do Európy, ktorý predstavuje zhruba osem miliárd eur ročne.
Ďalej zákaz dovozu ruského cementu, gumárenských výrobkov, dreva, hnojív, liehovín (nechýba ani povestná ruská vodka), morských plodov najvyššej kvality a opatrení proti obchádzaniu sankcií na dovoz hnojív z Bieloruska.
Dovedna ide bez vyššie spomínaného uhlia o ruský export za 5,5 miliardy eur.
Z Európy nebude môcť do Ruska prúdiť kvantová výpočtová technika, pokročilé polovodiče, citlivé strojné zariadenia, doprava, chemické látky a špecializované katalyzátory na použitie v rafinérskom priemysle. Európski vývozcovia tak dovedna prídu o trh v hodnote desať miliárd eur.
Posledné body sankcií prinášajú úplný zákaz činnosti ruských a bieloruských prevádzkovateľov nákladnej cestnej dopravy v Európskej únii, zákaz vstupu plavidiel pod ruskou vlajkou do európskych prístavov a vylúčenie Ruska z verejného obstarávania.
Je ťažké byť Rusom, chcelo by sa parafrázovať slávny sci-fi román bratov Strugackých. To by však historicky – aspoň z pohľadu obyčajných Rusov – nebola žiadna veľká novinka.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Karel Wolf.