CEO štátnej ropnej spoločnosti Rosneft má väčšinu svojho známeho majetku naviazanú na superjachty, ktoré boli zmrazené alebo zabavené západnými krajinami.
Ruské médiá ho nazývajú „Darth Vader“. Americkí diplomati so sídlom v Moskve ho pre jeho zákulisný vplyv označujú ako „sivého kardinála Kremľa“. Igor Sečin, 61-ročný CEO štátneho ropného gigantu Rosneft, je považovaný za neoficiálneho zástupcu Vladimira Putina.
Sečin sa stal vďaka svojej neochvejnej lojalite voči Putinovi mimoriadne bohatým. Ako veľmi bohatým? To je ťažké presne povedať, keďže okrem akcií vo verejne obchodovanej spoločnosti Rosneft nie je o jeho majetku žiadna papierová stopa.
Na základe verejných záznamov, správ ruských médií a ohodnotenia jácht, ktoré poskytla spoločnosť VesselsValue, však americký Forbes odhaduje, že Sečinova hodnota majetku je najmenej 800 miliónov dolárov. Alebo skôr bola, kým ho 28. februára nezasiahli sankcie Európskej únie.
Najdrahšie jachty na svete
Jeho najcennejším majetkom sú dve jachty, ktoré patria medzi najdrahšie na svete. Prvou je Crescent, takmer 136-metrová jachta s dvomi helipadmi a výsuvným hangárom, s kinom, salónom krásy a bazénom, ktorá má hodnotu 511 miliónov dolárov.
Druhou je takmer 86-metrová Amore Vero (ktorá sa pôvodne volala Sv. princezná Oľga, podľa jeho druhej manželky, až do ich rozvodu v roku 2017), v hodnote 134 miliónov dolárov. Nachádza sa na nej bazén, ktorý sa dá premeniť na helipad.
V marci boli obe jachty zmrazené a zabavené. Crescent v Španielsku a Amore Vero vo Francúzsku. Nie je jasné, či Sečin vlastní Crescent priamo alebo prostredníctvom partnera, VesselsValue ho však identifikovala ako skutočného vlastníka jachty. Rovnako ako aj zdroj španielskej polície citovaný agentúrou Reuters a zdroj z jachtárskeho priemyslu, ktorý sa rozprával s Forbesom.
Sečin a jeho deti, Ivan (sankcionovaný Spojenými štátmi 24. februára), Inga a Varvara údajne vlastnia aj nehnuteľnosť na luxusnom moskovskom predmestí Rubľovka. Podľa správy ruských novín Vedomosti tam začal v roku 2014 stavať dom na takmer trojhektárovom pozemku a v nasledujúcom roku jeho deti získali ďalšie viac než tri hektáre pôdy hneď vedľa.
Podľa novín Vedomosti boli nehnuteľnosti kúpené za celkovú sumu 110 miliónov dolárov. Pre článok z roku 2016, v ktorom noviny podrobne opisujú tieto nákupy, ich Sečin zažaloval za zasahovanie do jeho „súkromného života“. Ruský súd o štyri mesiace prinútil noviny článok odstrániť pre porušenie Sečinovho súkromia.
Hodnota nehnuteľností je dnes, po páde rubľa, pravdepodobne približne 100 miliónov dolárov. Sečin tiež vlastní malý podiel – menej ako jedno percento – v spoločnosti Rosneft, v hodnote asi 77 miliónov dolárov.
Najväčší generátor peňazí v Rusku
Sečin osobne odmietol komentovať tento článok, po zaslaní podrobných otázok o jeho bohatstve a vzostupe k moci však Rosneft odpovedal, že si to nevyžaduje žiadne komentáre: „tak, ako si nezmysly bláznov nevyžadujú žiadne komentáre. Celý jeho obsah tvoria výmysly a ilúzie, mimo realitu, ako aj divoké domnienky, ktoré spája až manická nenávisť. Autori zjavne trpia dlhodobo rôznymi fóbiami.“
Ako presne Sečin zbohatol? Jedna z teórií hovorí, že čerpal zo značných peňažných tokov Rosneftu, ktorý je druhým najväčším producentom ropy na svete. Spoločnosť mala v roku 2020 čistú hotovosť vo výške 20 miliárd dolárov a v roku 2021 12 miliárd dolárov.
„[Sečin] má pod kontrolou peňažné toky Rosneftu už asi dvadsať rokov,“ hovorí Vladimir Milov, ruský opozičný politik a ekonóm, ktorý v roku 2002 pôsobil ako námestník ruského ministra energetiky. „Rosneft je jednoznačne najväčším generátorom peňazí v Rusku. Keď ste v pozícii určovať, kam tie peniaze idú, môžete isté toky nasmerovať takým alebo onakým smerom.“
Ako zarábajú oligarchovia
Ďalšou teóriou je, že Sečin si berie časť výnosov z energetických obchodných sietí Rosneftu, ktoré sprostredkúvajú predaj a prepravu ropy na medzinárodnej úrovni. „Rosneft je vo veľkej miere zapojený do medzinárodných obchodných sietí. Je to jeden zo spôsobov, ako sa [Sečin] relatívne ľahko môže obohatiť,“ hovorí Milov.
„Som si celkom istý, že každý, kto sa zúčastňuje na lukratívnych obchodoch s Rosneftom, musí byť zaviazaný presmerovať určité percento svojich zárobkov.“
„Máte štyri spôsoby ako zarobiť peniaze [ako oligarcha],“ hovorí Anders Åslund, švédsky ekonóm, ktorý spolu s Jeffreym Sachsom začiatkom 90-tych rokov radil Borisovi Jeľcinovi pri reformách trhu.
„Jedným je rozkrádanie majetku. Druhým, najbežnejším, je verejné obstarávanie s províziami. Tretím je manipulovanie akcií a štvrtým úvery, ktoré sa vezmú a nesplatia. U Sečina je to asi trochu z každého.“
„Sečin je Putinov sluha,“ hovorí Åslund.
Na rozdiel od oligarchov, ktorí boli dlhoročnými priateľmi Putina – ako napríklad jeho bývalý sparring partner v džude Arkady Rotenberg a mediálny magnát Jurij Kovalčuk – nezdá sa, že by Sečin bol odmenený významným vlastníctvom akýchkoľvek podnikov. „Sečin je Putinov sluha,“ hovorí Åslund.
To sa odráža v jeho malom podiele v Rosnefte. „Správa sa menej ako moderný oligarcha, ktorý sa obohacuje a zaisťuje si kontrolu nad majetkom a viac ako sovietsky diktátor z minulosti, ktorý veci, ktoré patria spoločnosti, jednoducho využíva pre svoje osobné potreby,“ hovorí Milov.
Sečinov vzostup začal v Petrohrade, kde sa on aj Putin narodili a vyrastali. V roku 1984 absolvoval Leningradskú štátnu univerzitu s titulom z francúzštiny a portugalčiny a PhD z ekonómie a neskôr pôsobil ako sovietsky tlmočník počas občianskych vojen v Angole a Mozambiku v 80. rokoch.
Sečin sa potom vrátil do Ruska a v roku 1988 pôsobil ako poradca pre zahraničný obchod pre vedenie mesta Petrohrad. Obdobie, keď pracoval v miestnom zastupiteľstve, sa prekrýva s Putinom, ktorý v roku 1991 vstúpil do administratívy starostu Anatolija Sobčaka ako poradca pre medzinárodné záležitosti.
„Strážil vchod do jeho kancelárie a riadil Putinov život.“
Rovnako ako Putin, aj Sečin stúpal nahor a v roku 1996 boli obaja muži premiestnení do Moskvy, aby pracovali v kancelárii vtedajšieho prezidenta Borisa Jeľcina. Koncom 90. rokov, keď bol Putin riaditeľom Federálnej bezpečnostnej služby – nástupkyne KGB –, Sečin zastával rôzne vysoké funkcie v Jeľcinovej administratíve. Na konci roka 1999 sa Putin ujal funkcie úradujúceho prezidenta a Sečina vymenoval za zástupcu vedúceho svojej administratívy.
„Pri každej jednej Putinovej práci, keď sa Putin posunul v hierarchii vyššie, Sečin bol pri tom,“ hovorí Thane Gustafson, profesor práva v Georgetowne a odborník na ruskú energiu. „Strážil vchod do jeho kancelárie a riadil Putinov život.“
Sečin vtrhol na obchodnú scénu vo februári 2003, keď spolu s vtedajším prezidentom Rosneftu Sergejom Bogdančikovom uzavrel dohodu v hodnote 623 miliónov dolárov a prevzali ropnú spoločnosť Severnaja Neft s poľami v severnom Rusku.
Bol to nezvyčajný krok pre štátny Rosneft, ktorý mal po tom, ako oligarchovia v 90. rokoch uchmatli najlepšie ruské polia, len nekvalitné aktíva. Bolo to po prvýkrát, čo ruská štátna firma získala súkromnú spoločnosť.
„Bolo to prvýkrát, čo sa Sečin objavil na pódiu. Predtým bol pomerne pružným technokratom,“ hovorí Milov. „Jeho vzostup bol veľmi náhly a absolútne neočakávaný.“
Odsúdenie najbohatšieho muža Ruska
V ten istý mesiac sa v televíznom stretnutí s Putinom ropný magnát Michail Chodorkovskij – vtedy najbohatší muž Ruska s majetkom v hodnote 15 miliárd dolárov – verejne pohádal s prezidentom, obvinil Kremeľ z korupcie a vyjadril svoju nespokojnosť s dohodou so Severnaja Neft. Bol to zlý ťah.
O sedem mesiacov neskôr bol Chodorkovskij zatknutý pre obvinenia z daňových podvodov a únikov, čo viedlo k strate kontroly nad jeho ropnou spoločnosťou Yukos. Tá bola vtedy jedným z najväčších svetových producentov ropy. (Bol odsúdený a strávil desať rokov vo väzení, až do jeho prepustenia v roku 2013.) Sečin bol vymenovaný za predsedu predstavenstva Rosneftu v júli toho istého roku, pričom zostal zástupcom vedúceho Putinovho štábu.
Kým bol Chodorkovskij vo väzení, Sečin získal v decembri 2003 pre Rosneft hlavnú dcérsku spoločnosť Yukosu – Yuganskneftegaz – za 9,4 miliardy dolárov, čo bola zhruba polovica jeho vtedajšej hodnoty. V roku 2005 Yukos zažaloval Rosneft o 11 miliárd dolárov, no nasledujúci rok zbankrotoval. Väčšinu jeho zostávajúcich aktív lacno skúpil v roku 2007 Rosneft.
Právna bitka sa ťahala až desaťročie v siedmich rôznych krajinách vrátane USA, Ruska a Spojeného kráľovstva. Rosneft nakoniec dosiahol v roku 2015 dohodu s akcionármi Yukosu. Chodorkovskij v roku 2008 pre Sunday Times povedal, že prípady proti nemu „organizoval Igor Sečin“, aby mal „výhovorku uchmatnúť Yukos“.
Sečin má úzke vzťahy s Vladimirom Ustinovom, generálnym prokurátorom, ktorý zorganizoval útok na Yukos: Sečinova dcéra Inga je vydatá za Ustinovho syna Dmitrija.
Oligarchovia bohatli, Sečin míňal
V máji 2012 Sečin odišiel z pozície podpredsedu Putinovej vlády a stal sa CEO Rosneftu. O sedem mesiacov neskôr Rosneft kúpil ruskú ropnú spoločnosť TNK-BP za 55 miliárd dolárov. Tento obchod znamenal obrovské odmeny pre najmenej pol tucta miliardárov, ktorí boli investormi v TNK-BP, vrátane Michaila Fridmana, Viktora Vekselberga a Leonarda Blavatnika.
BP tiež získala 19,75-percentný podiel v Rosnefte, ktorý dodnes vlastní, avšak spoločnosť 27. februára oznámila, že chce predať svoj podiel. Potenciálnymi kupcami sú štátne ropné spoločnosti v Číne, Indii a Katare a aj samotný Rosneft.
Ako rástli aktíva Rosneftu, rástla aj Sečinova schopnosť míňať veľké sumy. V roku 2012 kúpil Sv. Princeznú Oľgu (neskôr Amore Vero), ktorú mu dodali v roku 2013. V tom istom roku kúpil Crescent, výstavba tejto obrovskej jachty však trvala päť rokov. V rokoch 2014 a 2015 minul 110 miliónov dolárov na nehnuteľnosti neďaleko Moskvy.
Sečin rozhodne nezarobil vo svojej každodennej práci dostatok peňazí na financovanie týchto honosných nákupov. V roku 2013 zarobil 50 miliónov dolárov, čo z neho podľa Forbes Rusko robí najlepšie zarábajúceho CEO v krajine.
Sečin v roku 2014 zažaloval Forbes Rusko za ohováranie a o tri mesiace neskôr súd rozhodol, že článok má byť vymazaný, lebo vytvára „negatívny obraz“ o Sečinovi.
V roku 2016 zaplatil Rosneft 5,2 miliardy dolárov za väčšinový podiel v spoločnosti Bashneft, ktorý odkúpila od ruskej vlády. Vláda ho získala v októbri 2014, keď ho zhabala ruskému miliardárovi Vladimirovi Jevtušenkovi po tom, ako bol zatknutý na základe obvinení z prania špinavých peňazí. (V decembri bol prepustený a obvinenia boli neskôr zrušené.)
Podľa Chodorkovského bol Sečin strojcom vyvlastnenia Bashneftu podobne, ako tomu bolo pri Yukose. „Toto je ten istý Igor [Sečin], ktorý za 11 rokov nezmúdrel, no zrejme sa stal ešte chamtivejším,“ povedal pre ruský denník Vedomosti v roku 2014. Chodorkovskij v čase vydania článku nereagoval na žiadosť o komentár.
Putinov palác na pobreží Čierneho mora
Finančná línia spájajúca Putina a Sečina vedie oboma smermi. Rosneft prispel na vybudovanie „Putinovho paláca“, honosnej usadlosti s rozlohou viac ako 17600 štvorcových metrov neďaleko letoviska Gelendžik na pobreží Čierneho mora. Podľa sankcií EÚ „sa Rosneft podieľal na financovaní viníc v komplexe paláca neďaleko Gelendžiku, ktorý podľa všetkého osobne využíva prezident Putin“.
Vyšetrovanie protikorupčnej nadácie ruského opozičného politika Alexeja Navaľného z roku 2021 tvrdí, že Putin je vlastníkom tohto sídla, ktorého výstavba stála odhadom jednu miliardu dolárov. Putin poprel, že ho vlastní. Jeho priateľ z detstva a sankcionovaný oligarcha Arkady Rotenberg tvrdí, že patrí jemu.
Čo sa týka Sečinovho osobného bohatstva, USA naňho po prvýkrát uvalili sankcie v roku 2014, po ruskej anexii Krymu. Avšak až v marci 2022, niekoľko týždňov po tom, ako naňho uvalila sankcie EÚ, sa úrady vo Francúzsku a Španielsku zamerali na jeho dve superjachty.
Prvý zásah prišiel 3. marca, keď francúzska colná správa formálne zabavila Amore Vero v prístave La Ciotat na Francúzskej riviére. Tlačová správa oznamujúca zaistenie jachty označila Sečina za jej skutočného vlastníka. O dva týždne neskôr (16. marca) zmrazili španielske úrady Crescent v Tarragone, necelých 100 kilometrov južne od Barcelony, zatiaľ čo pracovali na potvrdení vlastníctva jachty.
Zložité vlastnícke vzťahy a odhalenia
Väčšina jácht vlastnených oligarchami je držaná prostredníctvom zložitých reťazcov offshorových holdingových spoločností a Sečin nie je výnimkou. Registrovaným vlastníkom Crescentu je Densiarly Enterprises Ltd/Trident Trust Co (Cayman) so sídlom na Kajmanských ostrovoch a Amore Vero je registrovaná na spoločnosť Kazimo Trade & Invest Ltd. so sídlom na Britských Panenských ostrovoch.
Obe lode spravuje spoločnosť Imperial Yachts so sídlom v Monaku, ktorú zdroj z jachtárskeho priemyslu nazval „Putinovi ľudia, pokiaľ ide o jachty“. Hovorca spoločnosti Imperial pre Forbes povedal, že Sečin nie je skutočným vlastníkom Crescentu alebo Amore Vero, ale potvrdil, že spoločnosť manažuje Amore Vero od roku 2018, kedy ju „kúpil jej súčasný vlastník“. (Ani Forbes, ani VesselsValue nenašli žiadne dôkazy, že Amore Vero bola v roku 2018 predaná alebo že bolo jej vlastníctvo prevedené.)
„[Imperial] je najutajovanejšou operáciou v tomto odvetví, pre ich prepojenia s ruskými lídrami,“ povedal zdroj z jachtárskeho priemyslu pre Forbes. „Ak ste súčasťou Putinovho najužšieho kruhu, nakupujete cez Imperial.“
Imperial postavil aj 140-metrovú Šeherezádu za 700 miliónov dolárov, ktorej spojenie s Vladimirom Putinom nedávno odhalila Navaľného Protikorupčná nadácia. Hovorca Imperial pre Forbes povedal, že firma pôsobila ako stavebný manažér Šeherezády, no jachtu v súčasnosti nespravuje. „Imperial Yachts nemá klientov, ktorí sú sankcionovanými jednotlivcami alebo subjektmi,“ dodal.
Superjachty pod kontrolou
Špekulovalo sa o tom, že Sečin kontroluje aktíva prostredníctvom svojich spolupracovníkov, vrátane bývalého CEO Rosneftu Eduarda Chudainatova. Chudainatov bol generálnym riaditeľom Rosneftu, keď Sečin pôsobil ako Putinov podpredseda vlády. Potom funkciu CEO prebral Sečin v roku 2012. Po krátkom pôsobení vo funkcii podpredsedu Rosneftu Chudainatov v roku 2013 odišiel z Rosneftu, aby založil vlastnú ropnú spoločnosť Independent Oil Company.
Podľa VesselsValue je Chudainatov vlastníkom vyše 105-metrovej jachty Amadea v hodnote 245 miliónov dolárov, ktorá je registrovaná na spoločnosť Millemarin Investments Ltd. so sídlom na Kajmanských ostrovoch. Amadea je taktiež spravovaná spoločnosťou Imperial. V súčasnosti kotví v Lautoke na Fiji, kde sa na ňu vzťahuje súdny zákaz, brániaci jej opustiť krajinu, kým nebude vydaný príkaz na zabavenie od USA.
Aj keď Sečin nemá prístup k svojim superjachtám, stále je ich vlastníkom. „Neexistuje žiadny prevod vlastníctva,“ keď je jachta zmrazená alebo zabavená, hovorí Benjamin Maltby, partner londýnskej právnickej firmy Keystone Law, ktorá sa zameriava na superjacthy.
Napriek sankciám sa zdá, že Sečin našiel spôsob, ako naďalej platiť za údržbu Amore Vero v lodeniciach La Ciotat, kde bola loď zabavená počas vykonávania jej opráv. Alice Boisseau, hovorkyňa La Ciotat povedala pre Forbes, že „dostávajú platby ako obvykle“ a jachta stále kotví v lodenici.
Od napadnutia Ukrajiny ho nebolo vidieť
Prijímanie platieb od Sečina – aj keď cez offshorové spoločnosti a tretie strany – by podľa Maltbyho mohlo byť porušením sankcií. Boisseau povedala pre Forbes, že „La Ciotat Shipyards bude plne dodržiavať sankcie pod dohľadom francúzskych colníkov“. Hovorca francúzskej colnej správy odmietol žiadosť o komentár.
Ako sa hromadia sankcie a zabavenia, zdá sa, že Sečin sa ukrýva v Rusku, ďaleko od svojich luxusných jácht. Jeho posledné verejné vystúpenie mimo Ruska bolo v októbri na ekonomickom fóre v talianskej Verone. V deň, keď Rusko napadlo Ukrajinu, sa zúčastnil stretnutia s Putinom a ruskými podnikateľmi v Kremli. Okrem toho ho nebolo vidieť.
Obchodné lietadlo Boeing 737-700 registrované v Rakúsku s koncovým označením OE-IRF – prevádzkované spoločnosťou Rosneft a údajne použité Sečinovými rodinnými priateľmi na dovolenku na Maldivách v roku 2016 – uskutočnilo niekoľko letov medzi Moskvou a Frankfurtom aj Petrohradom a Dubajom dva mesiace pred vojnou. Jeho posledný let bol 8. februára, keď v priebehu ôsmich hodín odletelo z Moskvy do Frankfurtu a späť.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je redaktor Giacomo Tognini.