Rusko od štátneho bankrotu delí len krok. Ruská vláda však napriek tomu nemá problém s likviditou. Európa jej totiž denne posiela za plyn takmer 700 miliónov dolárov.
Prudké zníženie ratingu
Všetky tri veľké ratingové agentúry už znížili rating Ruska. Agentúra Fitch tak urobila dvakrát za jeden týždeň, keď posunula krajinu najprv z ratingu B na úroveň BBB a potom na stupeň C, čo ju delí len o jeden stupeň od defaultu.
Agentúra uvádza, že v dôsledku rozsiahlych sankcií a obchodných obmedzení hrozí Rusku bezprostredné riziko bankrotu. „Ďalšie pritvrdzovanie sankcií a návrhy, ktoré by mohli obmedziť obchod s energiami, zvyšujú pravdepodobnosť odvetných krokov Ruska. Ich súčasťou môže byť selektívne nesplácanie záväzkov,“ uviedla agentúra.
Podobne postupujú aj ďalšie dve ratingové agentúry Moody’s a Standard & Poor’s, ktoré prudko znížili rating Ruska s varovaním, že krajine v krátkom čase hrozí default.
Len otázkou času
„Technologické firmy a lodné spoločnosti prestávajú dovážať produkty, dochádza k obmedzeniam služieb Rusom. Zatiaľ čo svetová cena ropy rastie, tá ruská je ponúkaná so zľavou a ruské tankery nechcú nikde prijímať. Nehovoriac o tom, že cena ruského rubľa sa výrazne prepadá. Všetky tieto faktory hovoria jasnou rečou, a to, že krajina mieri ku krachu,“ myslí si Olívia Lacenová, hlavná analytička spoločnosti Wonderinterest Trading.
„Default môže byť len otázkou času, derivátový trh kalkuluje s pravdepodobnosťou 80 percentného bankrotu,“ dodáva analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Ide o cenu CDS (credit default swaps) na ruský dlh v zahraničnej mene, ktorý ohodnocuje pravdepodobnosť bankrotu krajiny.
Aj Moskva sama priznáva, že sankcie negatívne ovplyvňujú jej schopnosť splácať záväzky. „Schopnosť realizovať platby zahraničným subjektom bude závisieť od opatrení zavedených inými štátmi voči Ruskej federácii,“ uviedlo ruské ministerstvo financií.
Odveta za sankcie
Nejde pritom len o schopnosť vlády platiť záväzky, ale aj o jej ochotu. „Je možné, že ruská vláda tak neurobí, aj keby na to mala, v rámci odvety za sankcie západu,“ pripúšťa Pánis.
Podľa Radoslava Kasíka, investičného riaditeľa spoločnosti Finax, je otázkou, či má Rusko vôbec záujem nezbankrotovať. „Nepoznám presne štruktúru veriteľov, ale ak ide o západné subjekty, nevidím v súčasnej situácii motiváciu Ruska splácať svoje záväzky,“ konštatuje.
Podľa Pánisa už teraz prebiehajú právnické debaty o tom, či krajina nie je v bankrote, keď pred pár dňami síce vyplatila kupóny dlhopisov v cudzej mene na účet domáceho depozitára, ten ich však v dôsledku nových devízových obmedzení neposlal zahraničným subjektom. „Rusko sa nachádza v situácii, keď vykazuje známky platobnej neschopnosti. Ruská národná banka dočasne zakázala vyplácanie kupónov zo štátnych dlhopisov zahraničným vlastníkom,“ dodáva Lanceová.
Moskva navyše uviedla, že niektoré záväzky nebude uhrádzať v dolároch, ale v rubľoch. „Krajina prijala legislatívu, že zahraničným investorom z presne zadefinovaných tzv. znepriatelených krajín, môžu ruské subjekty vyplácať záväzky v rubľoch napriek tomu, že boli vydané v dolároch či eurách. V západnom štandardne by to však mohlo znamenať udalosť bankrotu,“ pripomína Pánis.
Testom platobnej disciplíny bude streda 16. marca, keď má Rusko zaplatiť 107 miliónov dolárov vo forme kupónov za dve emisie štátnych dlhopisov.
Rusko nové úvery teraz nepotrebuje
Zníženie ratingu Ruska z investičného do špekulatívneho pásma, navyše blízko defaultu, by malo mať za normálnych okolností negatívny dopad na finančnú stabilitu krajiny. V súčasnej situácii Ruska to však neplatí. Tamojšia vláda zahraničný kapitál aktuálne nepotrebuje.
„Keďže krajina stále dokáže predávať komodity za vysoké ceny, nemusí sa obzerať po externom financovaní. Európska únia z Ruska nakupuje len plyn za takmer 700 miliónov dolárov denne,“ upozorňuje Pánis.
„Navyše, každý rast cien ropy o 10 dolárov zvyšuje prebytok bežného účtu krajiny o 1,5 percenta HDP,“ dodáva. Odhaduje, že samotné príjmy krajiny z predaja ropy a plynu by mohli v tomto roku dosiahnuť zhruba 300 miliárd dolárov.
Analytik pripomína, že vďaka tomu, že dovoz tovaru do Ruska pre sankcie rapídne klesá, vláda si pri súčasných cenách energií dokáže vytvoriť prebytok bežného účtu okolo 200 miliárd dolárov, „čo je solídny vankúš“, hodnotí.
Európa sa musí na odpojenie od ruského plynu pripraviť
Podľa exministra financií Ivana Mikloša bude preto Európa musieť prestať od Ruska odoberať plyn a ropu. „Je nesmierne dôležité, aby Západ okamžite zastavil dovoz ruského plynu,“ hovorí Mikloš. Jedine odstrihnutím Ruska od zdrojov príjmov sa podľa neho dá poraziť režim Vladimira Putina. „Ide o to, čo vydrží dlhšie, ukrajinská armáda alebo ruská ekonomika,“ uvádza .Sankcie podľa exministra oslabia domácu podporu prezidenta Putina a prispejú k zmene politického smerovania krajiny.
„Nie je v našom záujme situáciu eskalovať, no je našou úlohou zabrániť utrpeniu a zastaviť toto bezdôvodné besnenie,“ dodáva finančník Kasík. Odpojenie od ruského plynu a ropy by podľa neho tlak na Rusko znásobilo. „Krajine by sme vypli príjmy a dlho by nevydržala. Došlo by tak k bankrotu a kolapsu základných verejných služieb,“ konštatuje.
„Putin je v slepej uličke a situácia vo svete s Ruskom na jeho čele už nebude pokojná a mierová. Žiaľ, západ nemá kapacity, aby dokázal Putina zosadiť. Koniec Putina môže prísť jedine zvnútra,“ myslí si Kasík.
Odpojenie od ruského plynu musí byť podľa neho dopredu pripravené a odkomunikované obyvateľom. Zvýši to totiž ceny energií a infláciu. „Na potenciálne odpojenie je potrebné sa pripraviť, nájsť čo najviac alternatív zdrojov energií, mať plán regulácií cien, kompenzácií najslabším vrstvám spoločnosti a podnikom. Cena nebude nízka. Toto je súčasná úloha európskych politikov,“ nabáda finančník.
