Ruské finančné trhy sú ochromené sankciami. Moskovská burza je od pondelka (28. 2.) zatvorená s cieľom zabrániť masívnym výpredajom akcií. Investori sa aj odťahujú od všetkého, čo má niečo spoločné s Ruskom. Prepadajú sa akcie ruských firiem na burzách v západnej Európe a klesajú aj západoeurópske tituly s expozíciou na ruský trh.
Akcie rakúskej Raiffeisenbank International napríklad klesli od štvrtka minulého týždňa o 40 percent. Stačilo, že je banka silno naviazaná na ruský trh. Má tam úvery v hodnote 11,6 miliardy eur, čo predstavuje 11 percent z jej celkových úverov. Podľa agentúry Bloomberg vytvára v Rusku viac ako 30 svojho zisku pred zdanením.
Menšiu expozíciu v Rusku má aj talianska skupina UniCredit a francúzska Société Générale. Aj ich akcie za tri týždne klesli o 25, respektíve 33 percent.
„Sú ohrozené akcie spoločností, ktoré majú silné väzby na Ruskú federáciu. Medzi nimi aj nemecké spoločnosti, ktoré sa v Rusku vo výraznej miere venujú sektoru constructing, čo bol aj dôvod, prečo Nemecko zo začiatku blokovalo odstrihnutie Ruska zo Swiftu,“ vysvetľuje Radoslav Tupý, portfólio manager spoločnosti Capital Markets.
Slabý rubeľ podkopol nohy ruskej ekonomike
Sankcie západnej Európy a USA tak majú na ruskú ekonomiku a finančné trhy drvivý dosah. Tvrdú ranu jej uštedril aj slabnúci rubeľ. Jeho hodnota sa od začiatku konfliktu prepadla takmer o 40 percent na doteraz najnižšiu hodnotu (v utorok 1. 3. podvečer bol kurz 112 rubľov za dolár). Ruská centrálna banka sa krízu snažila vyriešiť zvýšením základnej sadzby z 9,5 na 20 percent. Ani to však nestačí.
„V normálnom trhovom prostredí by mali ľudia investovať v rubli cez nízkorizikové nástroje, ako sú terminované vklady, pokladničné poukážky, hypotekárne záložné listy a podobne, za dnes vysoký úrok. V súčasnej situácii, keď investori nemajú pre reštrikcie prístup k rubľu, toto opatrenie centrálnej banky nebude mať výrazný vplyv na stabilizáciu meny,“ myslí si Tupý.
Na čiernom trhu mena ďalej klesá
„Nástroje, ktoré má centrálna banka k dispozícii, nevnímame ako dostatočne silné na to, aby dokázala rubeľ ochrániť. Banka a ministerstvo financií pritom už použili opatrenia, ktoré stabilizovali kurz umelo na silnejších úrovniach. To, pochopiteľne, vedie k vzniku paralelného šedého trhu, čoho prvé znaky už vidíme,“ dodáva analytik J&T banky Stanislav Pánis.
„Niektoré správy hovoria, že na šedom trhu sa rubeľ obchoduje s kurzom, ktorý je slabší o 30 až 50 percent,“ dodáva analytik. Zvýšenie sadzieb centrálnej banky bude podľa neho málo účinné, navyše s negatívnym dopadom na ekonomický rast. Dokazujú to aj úroky na hypotékach, ktoré už stihli v Rusku vyskočiť až na 18 percent.
Tlak na rubeľ sa úrady snažia riešiť administratívnymi opatreniami. Je to napríklad povinná konverzia zahraničných príjmov či zákaz predaja ruských cenných papierov zahraničnými subjektmi.
Ďalším krokom by mal byť prezidentský dekrét, ktorým Rusko dočasne obmedzí odchod zahraničných investorov z ruských aktív, informoval Forbes Russia. Je to zrejme reakcia na zámery BP či Shellu vycúvať z ruských kontraktov. Podľa premiéra Michaila Mišustina vláda využije aj rozsiahly štátny investičný fond, z ktorého vezme až jeden bilión rubľov (cca 7,7 miliardy eur) na nákup akcií ruských spoločností.
Zatvorená burza odložila pád akcií na neurčito
Tupý upozorňuje, že dlhé zastavenie obchodovania by mohlo výrazne zdiskreditovať ruskú burzu v očiach investorov. Toto opatrenie totiž znemožňuje poznať reálnu hodnotu akcií a rubľa. Cena aktív vďaka tomu zamrzla na piatkových (25. 2.) úrovniach.
„V prípade, ak by ruská centrálna banka spustila obchodovanie, investori by pravdepodobne v panike vypredávali, aby sa dostali k svojim peniazom. V súčasnej situácii je trhová hodnota ruských akcií skreslená. Obnovenie obchodovania by mohol ukázať reálnu trhovú hodnotu akcií,“ konštatuje Tupý.
„Tlak na rubeľ bude obrovský, keď zahraničný kapitál začne v dôsledku sankcií a ruskej agresie húfne odchádzať z krajiny a absolútna väčšina ekonomických subjektov zo Západu bude prerušovať akýkoľvek biznis s Ruskom,“ naznačuje očakávaný scenár po otvorení burzy Pánis.
Hrozí vymazanie ruských akcií z indexu MSCI
Burza je zatvorená a špekuluje sa, že to tak zostane až do konca tohto týždňa. Rusku preto hrozí, že bude vymazané z indexov MSCI, ktoré tvoria akcie z celého sveta. Napríklad MSCI World je indikátorom celosvetového investičného sentimentu.
„Nedáva nám veľký zmysel pokračovať v zohľadňovaní ruských akcií v informáciách pre našich klientov a investorov, keď sa tieto akcie nedajú obchodovať na trhu,“ konkretizuje Dimitris Melas, šéf výskumu MSCI.
„Nedávny negatívny vývoj vrátane sankcií na súkromné firmy, obmedzenie obchodovania s akciami na moskovskej burze, odstrihnutie ruských bánk od systému a zhoršenie konvertibility ruského rubľa na zahraničné meny,“ menuje zostavovateľ indexu MSCI dôvody, pre ktoré zvažuje vyradenie ruských akcií.
Rusko predstavovalo začiatkom roka zhruba 3,6 percenta z hodnoty tohto indexu MSCI Emerging Markets. Aktuálne je to 2,2 percenta. Ak by došlo k vyradeniu ruských akcií z indexu, „mnohé investičné fondy, ktoré kopírujú tieto indexy, sa budú týchto akcií zbavovať,“ prognózuje Pánis.
Centrálna banka sa nevie dostať k rezervám
Ruská centrálna banka si v uplynulých rokoch vytvorila obrovské devízové rezervy v hodnote 630 miliárd dolárov. Väčšina z nich je však uložená v zahraničí.
Až 14 percent sa nachádza v Číne, ďalších 12 percent má Rusko na účtoch francúzskych bánk, desať percent je v Japonsku, zhruba deväť percent v Nemecku a takmer sedem percent v USA. Pod vlastnou kontrolou majú Rusi len zhruba 22 percent svojich devízových rezerv.
Súčasťou sankcií je aj zákaz obchodovať s ruskými subjektmi. Centrálna banka ani vláda sa teda k peniazom v zahraničí nedostanú, čo im znemožňuje zachraňovať padajúci rubeľ a ďalej financovať vojnu.
Vedľajšie efekty krízy
Z investičného pohľadu kríza vytvorila príležitosť pre podniky zo sektoru obrany. „Mnohé krajiny už signalizovali veľké navýšenie výdavkov na obranu,“ pripomína Pánis. Nemecko napríklad schválilo najväčšie investície do zbrojenia od druhej svetovej vojny. Majú dosiahnuť až sto miliárd eur.
R. Tupý dodáva, že by sa mohlo dariť aj ťažobným a energetických spoločnostiam. „Celkovo môžu posilniť drahé kovy a energetické suroviny,“ myslí si analytik.
Dodáva, že súčasná situácia pomáha aj kryptomenám, „ktoré sú nástrojom ruských oligarchov, ako si uchrániť svoj majetok pred sankciami Západu.“
Keďže virtuálne meny nie sú regulované, sú prakticky jedinou možnosťou, ako sa zbaviť rubľa a vyviezť majetok z Ruska. Kurz bitcoinu vďaka tomu vzrástol od začiatku invázie o jednu tretinu a priblížil sa k 40-tisícom dolárov.
Podľa Bloombergu prišlo 22 najbohatších Rusov od začiatku roka o 83 miliárd dolárov.
Zvýšia Fed a ECB v tejto situácii sadzby?
Ďalším vedľajším efektom vojny na Ukrajine bude pravdepodobne odklad zvyšovania sadzieb centrálnych bánk. Americký Fed by tak mal podľa očakávaní urobiť už na zasadnutí 15. a 16. marca. ECB začne úroky zvyšovať pravdepodobne v septembri. Investori a analytici preto očakávajú na nové signály centrálnych bánk.
„Bude to veľmi závisieť od toho, ako sa bude konflikt vyvíjať. V prípade, ak by to výrazne zasiahlo jednotlivé ekonomiky, ECB je pripravená využiť všetky nástroje, aby dokázala stabilizovať eurozónu a Fed by mohol oddialiť uťahovanie menovej politiky, ktoré už dlhodobo signalizuje,“ naznačuje Tupý.
„Ak by kríza výraznejšie podkopala ekonomický sentiment, pravdepodobne by centrálne banky oneskorili či spomalili tempo zvyšovania sadzieb, a to napriek zvýšeným inflačným tlakom z titulu vyšších cien energií,“ konštatuje Pánis.
