Na prvý pohľad patrí biznis rodiny podnikateľa ruského pôvodu Alexandra Rozina do minulosti. Jeho hviezda mala žiariť najmä počas mečiarizmu a po nástupe prvej vlády Roberta Fica.
Pohľad do databáz a ekonomických výkazov však ukazuje, že v skutočnosti nikdy nezhasla. Rozinovci sú stále aktívni v podnikaní a ich podniky dodnes zaznamenávajú nezanedbateľné tržby.
Rodák z ruského Saratova sa na Slovensko presťahoval v 80. rokoch minulého storočia. Pôvodne študoval na chemickej fakulte v Moskve, neskôr absolvoval právnickú fakultu v Bratislave.
Už mladom veku sa dostal k riadeniu štátnych podnikov, bol napríklad námestníkom riaditeľa Slovenskej knihy.
Kľúčovým sa však stalo jeho rýchle ovládnutie podniku Incheba, ktorá je azda dodnes synonymom rozmachu biznisu Rozinovcov.
Ovládnutie prišlo tesne po páde bývalého režimu, keď Alexander Rozin ako námestník generálneho riaditeľa Incheby Bratislava potichu nadobudol kontrolu nad bývalým štátnym podnikom.
Dodnes nie sú verejne známe presné okolnosti. No aj to málo, čo sa dá dohľadať, je zaujímavé.
Profimedia
Foto: Profimedia
Rozin sa prepracoval na pozíciu generálneho riaditeľa Incheby po tom, ako v septembri 1990 zomrel počas pracovnej porady vtedajší generálny riaditeľ Vojtech Olajoš.
Zrejmé je len to, že lukratívny štátny majetok, o ktorý malo záujem mnoho podnikavcov, vrátane členov organizovaného zločinu, prešiel do rúk Alexandra Rozina. A to by v tom čase nebolo možné bez podpory vtedy vznikajúcich mocenských štruktúr.
Podľa starších vyjadrení Alexandra Rozina staršieho pre médiá získal Inchebu po boji so skupinou, za ktorou stál Ivan Lexa.
Tržby rastú, zisk klesá
Inchebu rodina Rozinovcov ovláda dodnes. V registri konečných užívateľov výhod akciovej spoločnosti Incheba stále figuruje Alexander Rozin starší, jeho rovnomenný syn Alexander Rozin mladší a manželka Ľubica Rozinová.
Firma s akcionárskou štruktúrou formovanou akciami na meno zaznamenáva od roku 2021 každoročne nárast tržieb. Za vlaňajšok vykázala tržby na úrovni 8,7 milióna eur a hrubý zisk 380-tisíc eur, čo je však o polovicu menej ako v predchádzajúcom období.
Vo firme sú uložené aktíva v hodnote 22,8 milióna eur. Podľa výročnej správy za minulý rok, ktorý firma zverejnila, nemala v minulom roku núdzu o veľké podujatia či festivaly, ktoré organizovala.
Profimedia
Foto: Profimedia
Napríklad vo výročnej správe vyzdvihuje šéf Incheby veľtrhy stavebníctva, energetickej efektivity, výstavu motocyklov či medzinárodný veľtrh obrannej a bezpečnostnej techniky, ktorý organizovala v spolupráci s ministerstvom obrany a ministerstvom vnútra.
Mimochodom, práve štátne inštitúcie sú pre Inchebu dôležitými klientmi. Za posledné dva roky s nimi podpísala zmluvy za vyše pol milióna eur, pričom prenajímala priestory výstaviska pre Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR, Štátny fond rozvoja bývania, agentúru Slovakia Travel alebo aj pre Slovenskú televíziu a rozhlas.
História výstaviska
Súčasný príbeh výstaviska sa začal písať v roku 1967, keď sa v Československu zorganizovala Výstava chemických výrobkov. Touto výstavou sa nadviazalo na tradíciu, ktorú mala Bratislava v 18. a 19. storočí, keď sa organizovali Bratislavské trhy, ktoré sa v období od roku 1921 do roku 1942 zmenili na Dunajské veľtrhy.
Na túto tradíciu nadviazali práve spomínané chemické veľtrhy, ktoré od roku 1969 získali pomenovanie Medzinárodný chemický veľtrh INCHEBA, čo je skratka z anglického názvu International Chemical Bratislava.
Štát ako zákazník
Práve štátna agentúra Slovakia Travel podpísala iba od začiatku tohto roka s majiteľom Incheby zmluvy o marketingovej spolupráci a prenájme priestorov vo výške zhruba 200-tisíc eur v súvislosti s medzinárodným veľtrhom cestovného ruchu, ktorý sa konal koncom januára.
„Je zrejmé, že v Bratislave aktuálne neexistuje vhodnejší priestor na organizovanie takýchto podujatí, napriek v minulosti komunikovaným informáciám o tom, že hlavnému mestu chýba kultúrne a kongresové centrum,“ napísal vo výročnej správe akcionárom Alexander Rozin starší.
„Naším cieľom do budúcnosti bude, aby výstavisko napĺňalo moderné predstavy o priestoroch a aby naďalej zefektívňovalo a skvalitňovalo poskytované služby, ktoré sú už teraz na vysokej a profesionálnej úrovni,“ dodal.
Incheba spolupracuje na organizovaní konferencií aj so štátom
Foto: Incheba (archív)
Najväčšie príjmy od štátu pritom Incheba inkasovala počas pandémie covidu. Od septembra 2021 do apríla 2022 získala pomoc bezmála 1,3 milióna eur, a to na pokrytie fixných výdavkov v období, keď nebolo možné pre protipandemické opatrenia organizovať podujatia.
Forbes sa pokúšal spojiť aj s majiteľom Incheby Alexandrom Rozinom, no na naše otázky napriek opakovaným výzvam neodpovedal, stanovisko zaslalo iba PR oddelenie výstaviska.
Česká kapitola
Spolu s bratislavskou Inchebou Rozin v 90. rokoch ovládol aj tú českú, hoci sa okolo roku 2017 v médiách objavili správy o tom, že z Incheba Expo Praha vycúval.
Pohľad do registrov však ukazuje, že firmu prevádzkujúcu halu na známom výstavisku v Holešoviciach stále vlastní, a to prostredníctvom slovenskej Incheby. Incheba Expo Praha je totiž dcérskou firmou slovenskej akciovej spoločnosti Incheba.
Rozin dlhodobo rozporuje tvrdenia, že Slovensku chýba moderné kongresové centrum a výstavisko
Foto: Incheba
V roku 2023, keď naposledy zverejnila hospodárske údaje, utŕžila 3,5 milióna českých korún (144-tisíc eur) a pripísala si zisk 678-tisíc korún (28-tisíc eur).
V uplynulých troch rokoch firma organizovala veľtrhy a výstavy aj pre české ministerstvo obrany.
Rozinov zámok
Podnikanie na druhej strane rieky Morava má však aj niekoľko zaujímavejších momentov, než je biznis na pražskom výstavisku.
Alexander Rozin kúpil prostredníctvom českej spoločnosti Incheba v roku 2004 chátrajúci zámok v Moravskom Krumlove. Rozinovci v tom čase oznámili, že do rekonštrukcie zámku plánujú preinvestovať minimálne 200-tisíc eur.
Rozin sa v tom čase nechal počuť, že zámok kúpil najmä pre obrazovú epopeju Alfonza Muchu, ktorá bola v zámku umiestnená.
Wikimedia
Foto: Wikimedia
„Zámok sme získali po 10 rokoch devastácie. Vydražili sme to pre Muchu, aby to tam nevyzeralo ako z hororových filmov,“ povedal v roku 2004 pre denník SME. Celkovo išlo o 20 obrazov s niekoľkometrovými rozmermi.
Časti zámku si od Rozina na niekoľko rokov prenajímalo aj mesto Moravský Krumlov. To napokon zámok odkúpilo v roku 2016 za nespresnenú sumu, pričom na jeho obnovu získalo prostriedky z eurofondov.
Na tomto mieste sa mohli spojenia s českým mestečkom a slovensko-ruským podnikateľom prerušiť, no nestalo sa tak. Moravský Krumlov si totiž dodnes nárokuje od Rozinovcov peniaze.
Dohra s prenájmom
O čo ide? Rozinovci prostredníctvom slovenskej Incheby vlastnili aj spoločnosť Reality MK, ktorá sa po niekoľkých úspešných rokoch dostala do problémov.
Ešte v roku 2015 utŕžila skoro 89 miliónov českých korún (3,7 milióna eur), napríklad za služby na pražskom výstavisku, no od roku 2016 upadá a nakopila dlhy.
V roku 2017 vstúpila do likvidácie. A od roku 2019 rieši insolvenčné konanie, v ktorom si niekoľko miliónov českých korún nárokujú veritelia, medzi ktorými je aj mesto Moravský Krumlov.
Wikimedia
Foto: Wikimedia
Moravský Krumlov si podľa zverejnených dokumentov, ktoré sú verejne dostupné, nárokuje sumu vo výške 1,73 milióna českých korún (71-tisíc eur).
Táto suma predstavuje nájomné, ktoré podľa vyhlásení mesta eseročka Rozinovcov neoprávnene poberala v súvislosti so zámkom, ktorý medzičasom prešiel do rúk Moravského Krumplova, a tiež investičný príspevok, ktorý mala eseročka mestu vyplatiť.
A aby toho nebolo málo, spoločnosť Reality MK zároveň prešla do rúk nového majiteľa. Fúzovala s firmou Shopex, ktorú cez niekoľko previazaných majiteľov vlastní skupina SPGroup českého miliardára a politika Pavla Sehnala. Skupina tohto 94. najbohatšieho Čecha podľa českého Forbesu investuje okrem iného aj do výstavísk.
Mafiánske odkazy
Rozinovo meno je v Česku známe aj z ďalšej kontroverznej kauzy. V Českej republike v roku 2008 dostal Rozinovo meno do médií Bohumír Ďuričko – vrah známeho českého mafiána Václava Kočku mladšieho.
Ďuričko, ktorý Kočku, hlavu jednej zo známych organizovaných zločineckých skupín v Česku zastrelil na večierku bývalého českého premiéra Jiřího Paroubka, Rozina označil za člena ruskej mafie, o čom v minulosti písali české médiá.
V prehlásení z väzby uviedol, že sa obáva pomsty zo strany rusko-slovenského podnikateľa. Kočkovci v tom čase obchodovali s predstaviteľmi ruského podsvetia.
Alexander Rozin sa proti Ďuričkovým slovám ohradil – uviedol, že ho ani len nepozná, a že väznený muž má psychické problémy. Prostredníctvom svojich právnych zástupcov vtedy odkázal, že sa bude brániť súdnou cestou.
Ďalší biznis
Poďme však späť k slovenskej vetve biznisu. Rozinovci dnes vlastnia aj ďalšie dcérske podniky Incheby, prostredníctvom ktorých podnikajú, a to aj so štátom.
Napríklad eseročka Pumas, ktorá sa zaoberá správou a prenájmom nehnuteľností, predala začiatkom tohto roka pozemky za takmer milión eur Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu v Bratislave.
Nie je to pritom prvý podobný biznis so štátom. Už v roku 2020 predala tá istá eseročka rovnakej štátnej inštitúcii pozemky v hodnote 1,1 milióna eur, ukazujú zmluvy zverejnené v Centrálnom registri zmlúv.
Profimedia
Foto: Profimedia
Nejde pritom o žiadnu veľkú firmu. Podľa poslednej zverejnenej účtovnej závierky vlani utŕžila 36-tisíc eur so ziskom 15-tisíc eur. A sú v nej uložené aktíva len v hodnote 1,2 milióna eur.
Ľubica Rozinová je tiež majiteľkou spoločnosti Zama. Tá prevádzkuje ambulantné služby v bratislavskej poliklinike na Americkom námestí a vlani utŕžila 669-tisíc eur so 79-tisícovým ziskom.
Napokon, manželia spolu vlastnia aj neinvestičný fond Edukado, ktorý však nevykazuje žiadnu verejne známu činnosť a podľa záznamov poberá iba niekoľkotisícové príspevky v rámci dvoch percent z daní.
Králi bulváru
Najviditeľnejším členom rodiny je však v posledných rokoch Alexander Rozin mladší, syn pôvodom ruského podnikateľa, ktorý sa pravidelne objavuje na stránkach bulvárnych médií a je známy okázalým životným štýlom.
Rozin mladší je taktiež členom Smer – SSD, bolo ho vidieť aj napríklad na predchádzajúcich snemoch strany. A zdá sa, že politické preferencie pritom zostávajú rovnaké naprieč generáciami. S podporou tejto strany sa totiž v minulosti stal poslancom zastupiteľstva Bratislavského kraja aj Rozin starší.
Profimedia
Foto: Profimedia
Obľuba budovať si renomé zámožného človeka aktívneho na rozmedzí biznisu, politiky a diplomacie bola typická aj pre Alexandra Rozina staršieho.
Aj ten sa napriek kontroverziám objavoval na stránkach bulváru danej doby počas mečiarizmu a v prvých rokoch 21. storočia.
Pred Inchebou zvykli parkovať autá Rozinovcov, ktorých hodnota dosahovala milióny slovenských korún, vrátane luxusného Maybachu, ktorý bol svojho času s cenovkou 16 miliónov korún najdrahším autom, ktoré sa premávalo po slovenských cestách.
Rozin starší nikdy nezastieral vzťahy s vrcholovými politikmi, výstavnícku činnosť využíval aj na sebaprezentáciu a pokúšal sa aj získať diplomatický punc. Čo sa mu aj podarilo, keď sa v roku 2004 stal honorárnym konzulom Thajska na Slovensku.
Titul si po splnení istých podmienok môže záujemca od ministerstva zahraničných vecí kúpiť. Konzulát Thajska na Slovensku nevykonáva žiadnu viditeľnú činnosť a napríklad konzulárne služby a udeľovanie víz pre Slovákov zastrešuje thajské veľvyslanectvo vo Viedni.
Problémové vinice
Rozin by sa zrejme aj sám profiloval viac politicky, keďže k týmto okruhom mal vždy blízko, ale renomé mu pokazila kauza s vinicami. O čo išlo?
Predmetom celej kauzy sa stali pozemky na bratislavských vinohradoch, ktoré spravoval Slovenský pozemkový fond ako pozemky neznámych vlastníkov. Časť pozemkov s vinicami, ale aj priľahlými budovami, patrila Výskumnému ústavu vinohradníckemu.
Obe inštitúcie v roku 2002 prenajali pozemky na 25 rokov Rozinovej Inchebe, a to za mimoriadne výhodných podmienok. Následne sa prekvapujúco ukázalo, že časť pozemkov Rozin vlastní, a to na základe údajnej kúpnej zmluvy z 90. rokov.
Profimedia
Foto: Profimedia
Rozin však tento fakt nevedel preukázať. Ústav sa však bránil, že žiadnu zmluvu s Rozinom vo svojom archíve nemá, ani o predaji nevie. Nevedeli o ňom ani na pozemkovom fonde a miestnom úrade.
Vyšetrovatelia pracovali s verziou, že Rozinovci dokumenty sfalšovali, písal v čase prebiehajúceho policajného šetrenia denník SME.
Prípad prešetrovala polícia aj Generálna prokuratúra. Slovenský pozemkový fond vymáhal pozemky na súde späť, avšak neúspešne.
Celý spor sa naťahoval asi dekádu, až kým prípad na prokuratúre nezastavil vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
Rozinovci a vinice
Rozinovi časť bratislavských viníc ostala a kritici tvrdili, že ich časom plánuje zmeniť na stavebné pozemky pre developerský projekt. To dodnes Rozinovci odmietajú.
V ďalších rokoch údajne dochádzalo k nátlaku na majiteľov okolitých viníc, aby svoje pozemky Rozinovcom predali alebo prenajali.
V roku 2017 chcel Alexander Rozin svoje aktivity vo viniciach rozšíriť. Zaujímal sa o nájom nových parciel vo vlastníctve mesta, pričom v médiách sa objavili aj detaily o netradičných podmienkach plánovanej transakcie.
Od Bratislavy si chcel nové pozemky prenajať za symbolické euro s tým, že mestu sľuboval dodávať vlastné mestské víno produkované vo viniciach. Vtedajší primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal mal zmluvu uzavrieť bez súťaže.
Vinohrady pod Sitnom na jeseň. FOTO: PIVNICA BRHLOVCE
Po kritike však pokus o zisk nových pozemkov nevyšiel a plán na prenájom stopli poslanci. Incheba naďalej vlastní niekoľko hektárov, na ktorých údajne pestuje vinič, ide napríklad o Podkolibský vinohrad.
„Spoločnosť Incheba má naďalej záujem na vlastné náklady rekultivovať 30 rokov zanedbané, spustnuté a neobrábané vinice v Bratislave a je pripravená mestu dodávať víno, ktoré by z miestnych vinohradov pochádzalo,“ potvrdila Incheba v oficiálnom stanovisku pre Forbes.
„Hlavné mesto by tak profitovalo nielen z upravených viníc, ktoré tvoria významné dedičstvo Bratislavy, ale získalo by tiež hodnotný produkt, ktorý by mohol byť využívaný ako darčekový predmet, prípadne pri oficiálnych mestských podujatiach,“ dodala s tým, že od hlavného mesta však v súčasnosti neeviduje o takúto aktivitu záujem.
A hoci je na tomto fronte nateraz „ticho“, zdá sa, že Rozinovci kšeftovanie s pozemkami úplne nezavrhli, o čom svedčia aj nedávne transakcie.
Biznis so štátom však napokon vždy bola opora pre rodinu ruského podnikateľa Rozina.
