Batéria rakiet ukrajinského námorníctva podľa viacerých zdrojov zasiahla ruský krížnik Moskva pri pobreží Odesy. Prístavné mesto v Čiernom mori má strategickú polohu a bolo jedným z hlavných cieľov ruskej agresie na Ukrajine.
Viacerí ukrajinskí vládni predstavitelia v stredu (13. apríla) neskoro večer uviedli, že krížnik Moskva zasiahli dve protilodné rakety Neptún z batérie ukrytej v Odese alebo jej okolí. Zásahy vyvolali požiar vojenského plavidla, následkom ktorého bola loď vážne poškodená.
Ruské informácie sa rôznia
„Rakety Neptún (…) spôsobili ruskej lodi veľmi vážne škody,“ vyhlásil guvernér Odeskej oblasti Maksym Marčenko. Ruská strana útok ukrajinskej armády poprela.
Ministerstvo obrany Ruskej federácie tvrdí, že plavidlo bolo poškodené z dôvodu výbuchu munície, pričom k výbuchu došlo po požiari na palube. Dôvod požiaru sa podľa ministerstva zatiaľ nepodarilo určiť.
O útoku ukrajinských síl však hovoria aj niektoré ruské zdroje. „Podľa našich predbežných informácií na vlajkovú loď ruskej Čiernomorskej flotily, krížnik Moskva, skutočne zaútočili protilodné rakety Neptún z pobrežia medzi Odesou a Nikolajevom,“ komunikoval cez sociálnu sieť Telegram moskovský think-tank Centrum pre analýzu stratégií a technológií, ktorý sa zameriava na ruský vojenský priemysel.
Centrum dodáva: „Obrana lode bola rozptýlená pôsobením dronu Bayraktar TB-2 UAV. Úder dopadol na ľavú stranu, v dôsledku čoho sa loď prudko otočila. Po hrozbe detonácie munície bola asi 500-členná posádka evakuovaná.“
Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že Moskvu zasiahli dve strely Neptún. Foto: Wikipedia, licencia CC BY 4.0
Najsilnejšia loď v Čiernom mori
Ruský námorný krížnik Moskva bol bez diskusie najsilnejšou vojnovou loďou v Čiernom mori. Vlajková loď Čiernomorskej flotily mala výtlak 12 500 ton a približne 190-metrov, plavidlo obsluhovalo 510 ľudí. Loď mala na palube dostatok protilodných rakiet na zničenie celého ukrajinského námorníctva a dostatok rakiet protivzdušnej obrany, aby odvrátila akýkoľvek mysliteľný letecký útok.
Krížnik Moskva pritom nie je nová loď. Do sovietskych námorných síl bola zaradená v roku 1982. Analytici označovali Moskvu za konvenčne poháňanú alternatívu bojových krížnikov triedy Kirov, ktoré sú vybavené jadrovým pohonom.
Obe kategórie lodí sú robustne vyzbrojené a v čase vojny mali vyplávať na otvorený oceán, aby čelili vojnovým lodiam NATO.
Štyridsať rokov po uvedení do prevádzky mala Moskva rozsiahlu raketovú výzbroj. Na palube bolo 16 pevných odpaľovacích zariadení pre protilodné strely P-1000 s dosahom 400 kilometrov, vertikálne trubice pripravených na odpálenie 64 striel protivzdušnej obrany S-300 s dosahom 90 kilometrov či koľajové odpaľovacie zariadenia pre 40 rakiet Osa pre vzdušnú sebaobranu.
Z ďalšej výbavy je možné spomenúť dve delá s kalibrom 130 milimetrov, ktoré dokážu zasiahnuť ciele vzdialené 20 kilometrov, či zariadenia na obranu lode. Možnosti vojnovej lode dopĺňali torpédomety a helikoptéra.
Krížnik Moskva v roku 2012. Foto: Wikipedia/George Chernilevsky
Vďaka senzorom mohol krížnik fungovať ako plávajúca raketová batéria. Lodné radary Top Pair a Top Steer dokázali vidieť na vzdialenosť vyše 300 kilometrov.
Križiak Moskva viedol námorný útok ruského námorníctva na Gruzínsku republiku v roku 2008 a chránil tri obojživelné lode, ktoré presúvali na pobrežie prápory námornej pechoty. Počas operácie odolal zásahu rakety gruzínskej armády, ktorý si neskôr vyžiadal jeden rok opráv v doku.
Krížnik bol vládcom Čierneho mora
Počas ruskej invázie na ukrajinský Krymský polostrov v roku 2014 krížnik ovládal vstup do Donuzlavského zálivu a blokoval východ ukrajinským vojnovým lodiam. V roku 2015 operoval pri sýrskom pobreží s cieľom chrániť ruské jednotky pred možnými vzdušnými a námornými útokmi.
Starnúca a údajne na požiare náchylná Moskva v roku 2016 vplávala do krymského Sevastopola na trojročnú generálnu opravu. Na more sa vrátila s novými protilodnými raketami P-1000, ktoré nahradili pôvodné P-500. Generálna oprava mala predĺžiť jej životnosť o ďalších desať rokov.
V novembri 2021 vyplával krížnik Moskva v sprievode fregaty Admirál Essen zo Sevastopola, aby zatienil prítomnosť amerických a tureckých vojnových lodí hliadkujúcich v Čiernom mori.
Moderné senzory a zbrane zachovali význam Moskvy aj po zmene vojenskej stratégie ruského námorníctva v posledných desaťročiach. Ruské námorníctvo je dnes postavené na kombinácii ponoriek a malých lodí, fregát a korviet, ktoré sú vďaka riadeným strelám kategórie Kalibr schopné útočiť aj na veľké vzdialenosti.
No loď Moskva nemá Kalibr vo výbave. Dokáže však ochrániť lode, ktoré ich majú, a tiež iné lode vďaka schopnosti vyčistiť priľahlé more a vzduch od nepriateľských lodí a lietadiel. Čiernomorská flotila okrem Moskvy prevádzkuje ešte 10 fregát a korviet, šesť dieselelektrických ponoriek a 10 alebo 11 obojživelných lodí a člnov.
Jedinou ukrajinskou šancou bol Neptún
Ukrajinská flotila je proti tejto sile takmer bezmocná. Nemá ponorky a najväčšia vojnová loď, fregata Hetman Sahaydachniy, nemá dostatočnú výzbroj. Ukrajinské letectvo sa stiahlo z Donbasu kontrolovaného separatistami v roku 2015 a odvtedy nezohralo žiadnu významnú úlohu v obrane Ukrajiny.
Najväčšia ukrajinská vojnová loď Hetman Sahaydachniy. Foto: Wikipedia, licencia CC BY-SA 2.0
Jedinými ukrajinskými silami, ktoré mohli Moskvu ohroziť, sú práve nové protilodné rakety Neptún. Radarom navádzané rakety dokážu zasiahnuť lode až do vzdialenosti 400 kilometrov. Kyjev tiež kúpil turecké bezpilotné drony TB-2 a radary americkej výroby, ktoré dokážu vyhľadať a označiť ciele pre Neptúny.
Ak sa potvrdí ukrajinská verzia útoku na Moskvu, bude to mať pre bojujúci národ veľkú symbolickú hodnotu. Bola to totiž práve Moskva, ktorej v začiatkoch ruskej invázie obrancovia ukrajinského Hadieho ostrova odkázali: „Russkij vojennyj korabľ, idi na chuj.“
Článok pôvodne vyšiel v americkej edícii Forbes.com. Autorom článku je David Axe. S prispením Forbes Slovensko.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
