Monika Poussard vedie trnavskú automobilku koncernu Stellantis od apríla 2024. Rodáčka z Liptova je nielen prvá žena, ale aj prvá Slovenka na čele jedného z veľkých automotive závodov na Slovensku.
„Niečo mi tam chýbalo. Výroba, stres… Vždy som sa chcela vrátiť do automotive.“
Týmito slovami opísala Monika Poussard vlani vo veľkom rozhovore pre Forbes jednu krátku odbočku vo svojej kariére. Pred rokmi sa na istý čas pozrela aj do iného sektora, aby sa čoskoro vrátila tam, kde strávila väčšinu kariéry a kde sa manažérsky vypracovala až na vrchol.
V automotive za vyše dve desaťročia nazbierala tie najrôznejšie skúsenosti – z budovania firmy na zelenej lúke, z práce vo francúzskej aj v talianskej firme, z logistiky, z výroby elektroniky pre palubné dosky, aj z riadenia továrne na strešné systémy s dvomi tisíckami zamestnancov.
To všetko však bola z dnešného pohľadu len príprava. Až v posledných dvoch rokoch vedie Monika Poussard ako generálna riaditeľka naozaj obrovskú fabriku, na úplnom konci dodávateľského reťazca. Štyri a pol tisíca ľudí v trnavskej automobilke v štvorzmennej prevádzke vyrába mestské auto Citroën C3, ako aj kompaktné SUV Citroën C3 Aircross a Opel Frontera, a to v najrôznejších motorizáciách.
Vlani zišlo z linky v Trnave 327-tisíc vozidiel, čo bol neuveriteľný medziročný nárast o 85 percent. Na tento rok je v pláne 380-tisíc vozidiel, čo by zasa malo znamenať skok na pozíciu závodu s najvyšším počtom vyrábaných áut na Slovensku.
„Obdobie od septembra 2024, keď začala postupne nabiehať sériová výroba nových modelov, bolo pre nás všetkých v Trnave obrovskou a veľmi turbulentnou transformáciou,“ hovorí Monika Poussard. „Z dvojzmennej prevádzky sme postupne prechádzali na štvorzmennú, do výroby sa dostávalo auto, ktoré bolo absolútne nové. Dnes sa predáva s obrovským úspechom. Vyrábame verzie so spaľovacími motormi, s elektrickým pohonom, ako aj hybridy. A máme polročné čakacie lehoty.“
Náročnosť cesty k tomuto úspechu ilustruje pár ďalších čísel: za jeden rok zvládli v závode ťažko predstaviteľných 34 nábehov výroby, od septembra 2024 už viac ako 40. Popritom pokračovali aj s prácami na veľkom fotovoltickom zdroji a batériovom úložisku s vyše 50-miliónovou investíciou, ktorá má fabriku doviesť na úroveň 53-percentnej autonómnosti v energiách.
V globálnej perspektíve si v Trnave dali cieľ, aby sa prepracovali medzi špičku výrobných závodov celej skupiny Stellantis. Tých je pritom po celom svete viac ako sedemdesiat. A to všetko sa odohráva v kontexte veľkého útoku čínskych automobiliek na globálny trh, ktorý tradičným výrobcom v posledných rokoch spôsobuje vážne problémy.
So štítom na problémy
Ako sa taký podnik v takejto dobe dá viesť? Naviac, ak je šéfka súčasne matkou štyroch detí, a hovoríme o sektore, ktorý je ešte stále pre ženy skôr netypický? Monika Poussard najprv chvíľu opisuje hektické mesiace, ktorými si závod prešiel, najmä v období, keď v lete 2024 ukončil výrobu tretej generácie Citroënu C3.
Ten sa exkluzívne v trnavskom závode vyrábal osem rokov a bol preň bestsellerom. Hovorí o tom, ako v tých mesiacoch deň za dňom bojovali o to, aby linky išli, aby bol pripravený dostatok komponentov, aby správne bežal softvér. Spomína na najrôznejšie výzvy, a potom povie: „Šéf musí prvom rade každé ráno chodiť do roboty s tým, že bude ľuďom k dispozícii a bude im schopný dodávať energiu. To je základ, a súčasne aj najťažšia úloha manažéra. Musí ľuďom vedieť ukázať, nech už je to slovom, potľapkaním po pleci, alebo len mimikou, že dnes to pôjde dobre a že včerajšie problémy sú za nami.“
Stellantis
Sám generálny riaditeľ by si v sebe mal najprv vytvoriť skrytý profesionálny štít proti problémom. „Tak, aby to vďaka nemu zvládal.“
Počas nábehov výroby je totiž prísun problémov prakticky nepretržitý. Prijímajú a zaškoľujú sa stovky nových zamestnancov zo všetkých koncov sveta, riešia sa procesy a „papierovanie“ najrôznejšieho druhu. Pripravujú sa nové zmeny, vrátane víkendovej, zavádza sa nový softvér do nových zariadení na montáž nových dielov. Rokuje sa s dodávateľmi o úpravách špecifikácií či objemov. S dodávateľmi obedov sa rieši, aby objednané objemy sedeli s aktuálnym počtom ľudí vo výrobe, ktorý kolíše.
Vo výrobe sa všetko odohráva s jednou linkou a do toho sa v celom sektore automotive rozbehne nejaká ďalšia kríza, v minulom roku to konkrétne bola čipová.
Dokopy to potom vo fabrike vyzerá ako jeden spoločný maratón tisícok ľudí, veľké dobiehanie termínov. Nový projekt výroby totiž ešte pred začiatkom produkcie, v dizajnovej fáze, nabral sklz, ale termín uvedenia na trh sa neposunul. „V tom období to bol pre nás každodenný boj, využívali sme všetky nadčasy, ktoré sme mali k dispozícii. Ľudia išli úplne naplno,“ spomína Monika Poussard na atmosféru v tom najnáročnejšom období na prelome rokov 2024 a 2025.
„Ľudia v našom závode trávia dlhé hodiny, nechajú tu kus života,“ vysvetľuje. „Vytvoria komunitu, ktorú spája to, že vyrába, tvorí autá. Keď sa vám stane, že v tých najťažších chvíľach vyjdete zo závodu von, a zbadáte kamión, ktorý odchádza, ste skutočne hrdí na to, že je plný vašich áut.
Stellantis Slovakia
Fantastickú tímovú prácu, skvelé schopnosti a obetavosť všetkých našich ľudí si veľmi vážim, bez nich by sme tieto úžasné výsledky nedosiahli. A aj pre mňa to bola obrovská, životná a profesionálna výzva.“
Ako na automotive
V krízových chvíľach, hovorí generálna riaditeľka, sa očakávania od šéfa prirodzene ešte zvyšujú: čo povie, čo urobí? „Zažili sme v závode aj chvíle, keď si ľudia neboli istí, čo je potrebné spraviť. Vtedy u mňa platí jedno – zaklopem, otvorím dvere a poviem: Monika, čo ideme robiť? Urobíme to takto alebo nejako inak? Spoločne hľadáme riešenia. Ak sme aj urobili nejaké chyby, dôležité je, aby sme ich už neopakovali a mohli si tým pádom povedať, že máme o jeden vyriešený problém viac,“ opisuje svoj manažérsky štýl.
Čím sa vlastne manažéri v automotive líšia od iných výrobných sektorov? Čo robí z manažéra dobrého automotive manažéra? A nie je automotive skôr uzavretý svet, do ktorého sa preniká ťažko, a o to ťažšie ženám? „Ja som v automotive akoby odjakživa,“ vraví Monika Poussard.
„Dostala som sa doň v podstate náhodou, takže nemám pocit, že by to bol nejaký uzavretý svet. Sú preň síce typické niektoré špecifické roly technického charakteru, ale ak ste inžiniersky zdatný, mali by ste sa v procesoch dokázať zorientovať.“
Automotive lídri však rozhodne musia byť súčasne rýchli aj vytrvalí, hovorí. „Krízy zvládajú dobre aj preto, lebo ich v tomto sektore zažívajú veľa, tak sa na nich postupne nalepí, ako je potrebné postupovať v ťažkých chvíľach. Snažia sa výzvy riešiť čo najrýchlejšie, ale najmä ich vyriešiť tak, aby sa problémy v tej istej podobe už nezopakovali.“
V každom prípade dokáže práca v automobilovom priemysle manažérovi pripraviť aj poriadnu búrku, pokračuje. „Je to sektor, ktorý je neskutočne náročný na čas, na reakciu, ale pritom aj na kvalitu a na schopnosť dodať výsledky.“ Dá sa teda povedať, že automotive je sektorom pre špecialistu a pre celoživotnú kariéru? Môže sa v ňom uplatniť aj skúsený líder z iného sektora?
„Ak je to líder, akého sme práve opísali, tak sa u nás nestratí. Ak nie, čaká ho osobná revolúcia a test adaptability. Určite platí, že v automotive čelíte veľkým, komplexným, zaujímavým výzvam. Rozhodne sa nikdy nenudíte, túto prácu nič len tak neprebije.“
A ako sa táto práca vykonáva žene? „Byť jedinou ženou na vrchole firmy ma naučilo dôverovať svojim schopnostiam, mať vždy plán a argumentovať na základe údajov,“ opísala Monika Poussard to, čo sa naučila v pozícii topmanažérky v rozhovore pre portál Menity. „Úspech nie je o tom, dokazovať iným, že sa mýlia – je to o tom, aby ste si dokázali, že sem patríte.“
Stellantis Slovakia
Reálny svet: trochu zabrzdiť
Kariéra v automotive a v podmienkach just in time výroby človeka v dobrom zmysle poznačí. „Poviem jeden príklad zo sveta mimo automotive. Ak mám objednanú službu a nepríde na čas, tak to nedokážem pochopiť. Staviame na Liptove chalupu a hovorím si, že asi občas musím trochu pribrzdiť. Taká kvalita, aká sa vyžaduje vo svete automotive, sa v reálnom živote občas vyžadovať nedá.“
Hneď však dodáva, že práve to sa jej na automotive páči. „Ak sľúbite, že niečo dodáte v dohodnutom čase a kvalite, znamená to, že si viete ďalej naplánovať život, ďalšiu postupnosť krokov. Už tridsať rokov som naučená, že kým idem spať, nemám neprečítané maily. Odpovedám okamžite, ako sa dá, a to očakávam aj od ostatných. Predstava, že by som pracovala v oblasti, kde chodíte o druhej domov, či už vám papiere ostanú na stole, alebo nie? Pre mňa by niečo také bolo úplný nonsens, márnenie života.“
Dodajme však, že náročnosť je len jedna stránka tejto manažérky. Druhou je už spomínaná rýchlosť, ale teraz to myslíme aj doslova. Doma v garáži má Monika Poussard motorku Honda CBR 500, ktorú si vo voľnom čase užíva s manželom a ako rodená Liptáčka v zime vyrazí na zjazdovky. Po fabrike zasa nejazdí autom, ale na dámskom retro bicykli. „Kúpila som si fialový s bielymi kolesami, kolegovia boli najprv prekvapení, ale teraz už mi kývajú, keď ma vidia,“ vraví.
Už dvadsať rokov
Situácia v európskom automotive je už dlhodobo mimoriadne náročná, trnavský závod je však v posledných mesiacoch už v menej stresujúcom období. „Akútnych problémov prežívame menej a otázky, ktoré sa týkajú budúcnosti a stabilizácie, sa riešia o čosi jednoduchšie. V kríze totiž často neplatí to, čo si naplánujete. Situácia sa stále mení, a aj jednotlivé časti tímu, od ktorého čakáte, že bude pracovať ako celok, sú schopné riešiť si svoje konkrétne problémy každá trochu iným tempom,“ hovorí riaditeľka závodu.
„Ak ale už riešite stabilizáciu, budúcnosť, potrebujete udať smer, message, každý si zadanie v pokoji rozmyslí a stanoví si svoje vlastné kroky a ciele.“
Čo teda Trnavu v najbližšom období po dotiahnutí maratónu nábehov čaká? „Čaká nás stabilizácia produkcie, jej objemov a kvality a optimalizácia výrobných nákladov, ktoré je po dlhej sérii nábehov potrebné dostať na optimálnu úroveň,“ hovorí Monika Poussard. K dosiahnutiu stability má prispieť aj optimalizácia spotreby energií. Napokon, ako úlohu si v Trnave dali aj zlepšovanie pracovných podmienok.
„Máme podpísanú trojročnú kolektívnu zmluvu, aj vďaka nej dosahujeme veľmi nízku fluktuáciu,“ hovorí a dodáva, že dodnes v závode pracuje mnoho kolegov, ktorí sú vo firme od samého začiatku. Od momentu, keď v Trnave z linky zišlo prvé vyrobené auto – Peugeot 207, ubehne v júni práve dvadsať rokov. Míľnik oslávili v Trnave aj minulý rok – na jeseň v závode vyrobili už päťmiliónte vozidlo. „V septembri sme urobili medzi zamestnancami súťaž. Červený elektrický Citroën C3 vyhral zamestnanec logistiky,“ vraví generálna riaditeľka.
SITA, AP
O Trnavu sa nebojím
Trnavský závod sa vždy opieral o vývoz do piatich najväčších krajín západnej Európy. Hoci v poslednom období začal vyrábať už aj pre japonský trh, do Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka, Talianska a Španielska smeruje spravidla okolo troch štvrtín produkcie. Clami, ktoré vlani výrazne zdražili vývoz na americké trhy, tak nebol odbyt závodu výraznejšie zasiahnutý.
Súčasne Trnave pomáha aj flexibilita výrobnej linky, na ktorej dokáže produkovať autá v najrôznejších motorizáciách v objemoch, ktoré reagujú na aktuálny dopyt. Elektrických vozidiel za posledný rok vyrábali medziročne o 30 percent viac, celkovo tvorili približne 20 percent produkcie.
Pomôžu Trnave výkony z posledných mesiacov aj v blízkej budúcnosti, v koncernovej súťaži o pridelenie výroby nových modelov? „Pozícia závodu sa odvíja od mnohých indikátorov,“ hovorí Monika Poussard.
„Jeden z nich sú samozrejme náklady v súvislosti s kvalitou výroby, ďalším je bezpečnosť výroby, sú tu aj ekologické ukazovatele, ale aj vonkajšie faktory, ako je stabilita podnikateľského prostredia a podpora investícií zo strany štátu. Dôležitá je aj dostupnosť pracovnej sily, prípadne možnosť doplniť ju z tretích krajín.“
V celoeurópskej súťaži sa trnavská automobilka podľa svojej šéfky určite nestratí. „Zakladám si na tom, že som veľmi proeurópska a veľmi proslovenská, a budem robiť všetko pre to, aby sa naše európske autá zo Slovenska predávali aj naďalej čo najlepšie. Určite môžeme stále povedať, že máme veľmi dobré náklady a veľmi dobrú kvalitu. Budeme patriť do skupiny závodov, medzi ktorými sa bude rozhodovať o pridelení ďalších projektov. O Trnavu sa naozaj nebojím, a to rozhodne nie je nijaké klišé,“ zdôrazňuje.
Aj ľudia v okolí hovoria, že závod sa opäť zobúdza. „Staviame, zveľaďujeme, ideme naplno, kamiónov s autami odchádza viac ako nedávno. Všetci vidia, že nespíme.“
Hrdá Slovenka
„Kde sa cítim najlepšie? Jednoducho na Slovensku,“ hovorí Monika Poussard. Aj keď mala v živote viaceré príležitosti, Slovensko nikdy neopustila. „Tu som sa narodila, vyštudovala, založila si rodinu. Žila a pracovala som na Liptove, v Košiciach aj na Záhorí. Všade som našla úžasných ľudí, ktorí stáli po mojom boku. Srdcom som Slovenka, milujem túto krajinu, jej prírodu a hory.“
A čo by odkázala mladším dievčatám a ženám, ktoré si tiež túžia vybudovať kariéru? „Hlavne sa netreba báť výziev. Vždy, keď som v živote prijala príležitosť, som sa posunula vpred. Nesnažte sa o dokonalosť, všetci sme ľudia z mäsa a kostí. Vystúpte zo svojej komfortnej zóny a budete úspešné. V každom odvetví je potrebná symbióza mužov a žien, na vedenie ľudí treba silné stránky oboch pohlaví. Tak prečo by ste nemali uspieť práve vy?“ dodáva na záver.
