Lorena Vásquez patrí k najvplyvnejším ženám vo svojom odbore. Ako master blenderka Ron Zacapa Centenario je v oblasti luxusných destilátov absolútnym zjavom. A to nielen ako žena v mužskom svete.
Jej príbeh znie ako rozprávka. Mladá žena, ktorá kedysi ušla z rodnej Nikaraguy pred občianskou vojnou s malým dieťaťom v náručí, sa stala špičkovou expertkou a uznávanou prvou dámou globálneho rumového biznisu.
Cestu úspešnej ženy v mužskom svete si zvolila už v mladosti, keď namiesto niektorého z humanitných odborov začala na univerzite študovať chémiu – ako jediná žena v ročníku.
„Neviem, ako je to u vás, ale v krajinách Latinskej Ameriky nie je chémia dodnes považovaná za ženský odbor. Ja som si na chémii postavila celú kariéru. Som špičková chemička a k tomu mám výborný nos. Nielen na ľudí, ale predovšetkým na rum. A v tom som, myslím, naozaj dobrá,“ smeje sa táto drobná dáma, keď spolu sedíme v bare pražského hotela W na Václavskom námestí.
A zdá sa, že naozaj je. Lorena Vásquez totiž pracuje v rumovom odvetví už 41 rokov a celé štyri desaťročia patrí medzi absolútnu špičku. História rumov Zacapa Centenario siaha až do roku 1976, keď bola na východe Guatemaly v meste Zacapa založená destiléria. A Lorena Vásquez je jej súčasťou takmer od začiatku.
Do Česka sa pravidelne a rada vracia, pracovne aj súkromne, často so svojou rodinou – dcérou, synom a vnúčatami. „Mám rada staré mestá, ktoré majú dušu a históriu, a Praha patrí k tým najkrajším na svete,“ hovorí. Toto leto však prišla do Prahy opäť pracovne: školiť miestnych barmanov, stretnúť sa so znalcami a zberateľmi kvalitných rumov, ale aj s distribútormi, obchodníkmi a predajcami Zacapy. A vraj aj „urobiť trochu šou“, lebo to má najradšej.
Milovníčka života
„Vášnivo milujem život a skvele sa pri tom bavím,“ smeje sa – a jej sedemdesiat rokov by ste jej určite netipovali. Smeje sa často a pôsobí nesmierne živelne, čo podčiarkuje aj jej energický zjav – voľné svetlé šaty folklórneho strihu s kvetinovým motívom dopĺňa extravagantný remeselný náhrdelník z červených a čiernych korálikov, výrazný rúž a za okuliarmi veselé oči.
Ako master blenderka spoločnosti Ron Zacapa dohliada Lorena Vásquez na výrobu väčšiny najznámejších rumov tejto značky. A keď hovorí o svojej práci, miestami to znie ako poézia. Ron Zacapa Centenario je celosvetovo známy ako rum vyrábaný vysoko v horách Guatemaly priamo z panenského sirupu – nie z melasy, ako je zvykom u iných výrobcov.
Všetci si myslia, že všetko je rýchle a dá sa ešte urýchliť nejakou technológiou – ale to nie je pravda. Práve naopak. Čas je pri rume absolútne kľúčová komodita, ktorá rozhoduje o jeho kvalite.
„Rum z tohto sirupu, virgin sugar cane honey – čo je primárny produkt pri spracovaní kvalitnej cukrovej trstiny – potom celé desaťročia zreje v sudoch z bieleho duba v horách Guatemaly, v nadmorskej výške 2 333 metrov. A to spôsobom blendovania nazývaným sistema solera, prevzatým zo zrenia sherry. Je to jednoducho rum, ktorý vzniká blízko neba. A aj tak chutí,“ opisuje Lorena Vásquez.
Na celý proces výroby dnes dohliada osobne. „Naše majstrovstvo spočíva v čase. Výrobu kvalitného rumu jednoducho nemožno urýchliť – trvá celé desaťročia, čo niektorí, najmä mladší ľudia, možno nechápu. Nedá sa to zrýchliť, treba počkať. Je to proces a len čas robí majstra,“ uzatvára Lorena Vásquez.
Umenie je v čakaní
„Všetci si myslia, že všetko je rýchle a dá sa ešte urýchliť nejakou technológiou – ale to nie je pravda. Práve naopak. Čas je pri rume absolútne kľúčová komodita, ktorá rozhoduje o jeho kvalite. V tomto ideme trochu proti prúdu. Ľudia chcú všetko hneď, ale na skutočne kvalitné veci sa oplatí počkať. Som o tom presvedčená,“ hovorí Lorena Vásquez.
Výroba rumu sa začína na plantážach cukrovej trstiny. „Plantáže rumov Zacapa Centenario sa nachádzajú na juhozápade Guatemaly. Naša destiléria sa pýši tým, že práve naše plantáže sú zrejme na najlepšom mieste na svete na pestovanie cukrovej trstiny – vďaka jedinečnej kombinácii mikroklímy, pôdy a teploty. Pre rum je tu jednoducho všetko ideálne,“ vysvetľuje Lorena Vásquez.
Keď príde čas na kvasenie, destiléria používa vlastný kmeň kvasiniek získaných z ananásu, nazývaný Saccharomyces cerevisiae. „Tieto kvasinky vytvárajú špecifické arómy typické pre rumy Zacapa Centenario. Kvasenie prebieha pomaly, pretože aj kvasinky potrebujú na svoju prácu čas. Výrazne ovplyvňujú chuť.“
O dve tisícky metrov vyššie – konkrétne vo výške 2 333 metrov nad morom – sa nachádza mystické miesto, ktoré znalci rumu nazývajú The House above the Clouds – Dom nad oblakmi. Práve tam vznikajú legendárne luxusné rumy Zacapa.
Jazyky a literatúra mi nikdy nešli, no matematiku, fyziku a chémiu som milovala a bolo pre mňa jednoduché sa ich učiť. A vždy som bola živel. Tak som sa vydala týmto smerom.
„Je to skutočne jedno z najvyššie položených miest na svete, kde sa destiláty nechávajú zrieť. V horách je nižšia priemerná teplota – len asi šestnásť stupňov Celzia – a tá spomaľuje proces zrenia,“ opisuje Lorena Vásquez výnimočnosť tohto miesta. Riedky horský vzduch a nižší atmosférický tlak navyše prispievajú k intenzívnejšiemu vstrebávaniu chutí z dubových sudov.
Akonáhle sudy dorazia do Domu nad oblakmi, začína sa zložitý proces zrenia. Destiléria používa jedinečnú metódu sistema solera, ktorú prevzala zo zrenia sherry. V Zacape sa sistema solera využíva na miešanie (teda blendovanie) rumov rôzneho veku v sudoch, v ktorých predtým zreli robustné americké whiskey, jemné sherry alebo delikátne vína.
„Každá kvapka rumu tu prechádza každým typom suda, takže si z každého vezme niečo z jeho arómy a chuti. Tak vzniká rum výnimočnej kvality a jedinečných vlastností, aké nemá žiaden iný,“ rozpráva Lorena – a v tej chvíli dostane chuť na jej rum pravdepodobne aj zaprisahaný abstinent. „Tak to potom robím svoju prácu dobre!“ smeje sa.
Od piva radšej k rumu
Dnes patrí Lorena medzi špičku vo svojom odbore, no jej kariéra rozhodne nebola taká priamočiara, ako by sa z dnešného pohľadu mohlo zdať. Lorena Vásquez sa narodila v Nikarague, no krátko po dvadsiatych narodeninách sa s manželom a prvým dieťaťom presťahovala do Guatemaly.
„Pochádzam z Nikaraguy, ale vydala som sa za muža z Guatemaly. A keď v Nikarague prebiehala občianska vojna, odišla som do bezpečia za manželovou rodinou,“ rozpráva. Výhodou mladej matky bola nielen húževnatosť a pracovitosť, ale najmä špičkové odborné vzdelanie, pre ktoré sa kedysi rozhodla ako emancipovaná žena. Lorena Vásquez pochádza zo šiestich detí z rodiny lekára.
„Som najstaršia zo súrodencov a otec si veľmi prial, aby som kráčala v jeho šľapajach a stala sa lekárkou. Bol nadšený, že ma baví veda. Ale ja som lekárkou byť nechcela. Nie že by ma medicína nezaujímala, ale štúdium je tam strašne dlhé a medici si neužijú takmer žiadnu zábavu. Neustále sa len učia.“
Jan Berounský pre Forbes Česko
„Prírodné vedy mi išli prirodzene. Jazyky a literatúra mi nikdy nešli, no matematiku, fyziku a chémiu som milovala a bolo pre mňa jednoduché sa ich učiť. A vždy som bola živel. Tak som sa vydala týmto smerom,“ rozpráva Lorena Vásquez o tom, ako sa ako žena ocitla v prevažne mužskom vedeckom odbore.
Málo žien vo vede
„Je škoda, že je vo vede stále tak málo žien. Veď je to pre nás obrovská príležitosť! Už od školy vnímam, že mnoho učiteľov nedokáže študentkám odovzdať lásku k matematike, chémii, fyzike. Akoby ich vopred podceňovali – a to je veľká škoda. Ženy sa potom týmto odborom vyhýbajú. Vo všeobecnosti sa tam hlási menej študentov – a keď už, tak väčšinou muži.“
„Mňa pritom chémia priviedla k vysnívanému povolaniu. Keď máte vedecko-technický základ a baví vás to, omnoho ľahšie chápete rôzne procesy. To mi v kariére vždy veľmi pomohlo,“ rozpráva Lorena Vásquez. A keďže dostala do vienka zároveň „zostrené zmysly“, ako sama hovorí, rozhodla sa tieto dva talenty spojiť.
„Mám veľmi rozvinuté zmyslové schopnosti a vnímanie, som citlivá napríklad aj na klimatizáciu. Cítim oveľa viac než ostatní ľudia. Cítim všetko. Pachy aj vône. Niekedy je to v bežnom živote až nepraktické, ale pri práci s rumom a jeho blendovaním mi to, samozrejme, veľmi pomáha.“
Spočiatku pritom nič nenasvedčovalo tomu, že jej osudom sa stane práve rum. Po príchode do manželovej domoviny, Guatemaly, dostala Lorena vďaka svojmu chemickému vzdelaniu a prirodzenému talentu na presné ochutnávanie prácu v oddelení kontroly kvality v miestnom guatemalskom pivovare.
„Problém bol, že pivo nemám rada. To bol pri práci v pivovarníckom priemysle trochu problém. Pivo v Guatemale je veľmi horké a ja nemám horké chute v obľube. Mimochodom, české pivo je úplne iné, má oveľa lepšiu chuť.“ Z pivovarníctva teda odišla. „A osud zariadil, že som sa stretla s rumom. A poviem vám, rum mám naozaj rada. Bola to láska na prvý pohľad. A trvá dodnes,“ spomína Lorena Vásquez na dobu, keď spojila svoj život so značkou Ron Zacapa.
„Tu sa moja vášeň pre chute a vône a moje nadšenie pre chémiu spojili do niečoho, o čom som snívala. Aj keď som to ako mladá žena v odvetví, ktoré ovládali prakticky výlučne muži, na začiatku rozhodne nemala jednoduché.“ Mala 28 rokov, keď postúpila na vedúcu pozíciu. „Dnes je to otvorenejšie, ale pred štyridsiatimi rokmi bolo to prostredie úplne machistické a nebolo ľahké sa tam presadiť,“ priznáva.
Varenie je moja ďalšia veľká vášeň. Je to vlastne nekonečný chemický proces s neustálym objavovaním.
Aká je jej rada na úspech? „Je dôležité, keď si človek sám stanoví hranice. Keď som sa uchádzala o túto pracovnú pozíciu, neriešila som, či ide o ženskú alebo mužskú prácu. Myslím si, že drobné ženy ako ja zrejme naozaj nemôžu vykonávať ťažkú fyzickú prácu.“
„Ale tu išlo o odbornosť. Hľadali odborníka, chemického technológa. To som bola ja. Som špičkový chemik. Neriešila som, že som žena. Až keď som začala pracovať v závode, uvedomila som si, že je tam drvivá väčšina mužov a ja som tam ako žena na takejto pozícii bola ako prírodný úkaz,“ rozpráva o svojich začiatkoch.
Stále sa učíme
„Každodenná práca na tejto pozícii, áno, tá bola ťažká. Bola som veľmi mladá, navyše som fyzicky drobná. Asi som spočiatku nemala veľký rešpekt. Niečo som hovorila a tí páni, ktorí mali bohaté skúsenosti, sa na mňa pozerali zvrchu, čo ich idem učiť. Ale na takom mieste hrá veľmi dôležitú úlohu vaše presvedčenie. Byť profesionálna, vysvetľovať veci priamo, nebáť sa, veriť si. To sa mi darilo. Navyše mi nechýbala pokora, ktorá je podľa mňa zásadná,“ opisuje svoje začiatky.
Verí, že pokoru nestratila dodnes. „Stále sa pýtam a stále veci vysvetľujem. Rada hovorím: Človek niečo učí, ale zároveň sa učí aj sám. Takže som mužom okolo seba vysvetľovala odbornú stránku našej práce, ale zároveň som sa s pokorou učila z ich osobnej životnej skúsenosti. Myslím si, že to veľmi pomohlo. Nebála som sa opýtať. Nechať si veci vysvetliť. A zrazu sme boli partneri a mohli sme si navzájom dôverovať. A všetko sa zlepšilo.“
Ako žena však podporuje aj ďalšie ženy v podobnej role, v akej bola kedysi sama. Na úrovni manažmentu, ale aj na nižších pozíciách. Zaslúžila sa o to, že sa spoločnosť Ron Zacapa stala miestom, ktoré víta a podporuje ženy ako zamestnankyne na všetkých úrovniach – aj tie, ktorým odborné vzdelanie chýba.
Lorena Vásquez spomína napríklad zavedenie špeciálneho komunitného projektu, v rámci ktorého je niekoľko stoviek domorodých žien zamestnaných pri výrobe tradičných tkaných palmových pásikov, tzv. petate, ktorými sú obalené všetky fľaše rumu Zacapa.
„Prácu a možnosť dobre si zarobiť tak získali ďalšie ženy z takmer tisícky miestnych rodín, čo už nie je málo. A verím, že takýchto príležitostí bude pribúdať.“
Dlhý život vo veľkom štýle
Súčasťou práce Loreny Vásquezovej sú dnes aj celé týždne aj mesiace strávené na cestách. „Cestujem po celom svete, aby som vysvetľovala náš výrobný proces, predstavila kvality našich rumov, vývoj jednotlivých blendov, ale aj možnosti, ako s konkrétnym druhom vytvárať koktaily.
Hlavné je hovoriť s ľuďmi – s odborníkmi z brandže, od distribútorov až po barmanov. Samozrejme, zdieľam svoje skúsenosti, ale rada si vypočujem aj tie ich. Pretože práve oni sú v každodennom kontakte s našimi klientmi, spotrebiteľmi, so zákazníkmi – s ľuďmi, pre ktorých naše rumy tvoríme. Prinášajú dôležité postrehy. Takéto stretnutia človeka nabíjajú inšpiráciou,“ opisuje Lorena.
Veľká téma posledných rokov je aj technológia párovania s jedlom, hovorí Lorena, ktorá je okrem iného aj vášnivá kuchárka. „Varenie je moja ďalšia veľká vášeň. Je to vlastne nekonečný chemický proces s neustálym objavovaním.“ Dnes sa jej to hodí aj v práci – práve párovanie rumu s jedlom sa totiž stalo trendom, ktorému sa Lorena venuje. A opäť využíva svoj prirodzený talent pre rozlišovanie rôznych chutí.
„Pred časom sme urobili podrobnú štúdiu zameranú na párovanie rumu s jedlom. Nazývame to tekutá kuchyňa – sme v kontakte s mnohými šéfkuchármi. Nedávno sme v Prahe predstavovali náš XO rum, ktorý sme kombinovali s kúskom zrelého parmezánu a troškou lanýžového medu. A poviem vám, je to vynikajúca kombinácia!“ Pozoruhodnú kombináciu hneď analyzuje aj z odbornej stránky.
„To nie sú dojmy. Je to realita podložená vedou. V laboratóriu sa venujeme aromatickým molekulám. Čím vonia vaša šálka? Kávou. To, čo cítime ako vôňu kávy, sú v skutočnosti rozličné molekuly arómy, ktoré sa delia a znova spájajú. Je to naozaj alchýmia. Život je chémia. Aj láska je chémia, ako je známe. Keď varíte, je to chémia, chemický proces. Ja som vlastne celý život hrdá alchymistka!“
Zacapa bude budúci rok oslavovať päťdesiate výročie svojho založenia. A Lorena Vásquez pritom, prirodzene, nebude chýbať. Fanúšikovia rumov Zacapa sa vraj majú na čo tešiť. Ona sama však o odpočinku rozhodne neuvažuje. A čo radí master blenderka Lorena Vásquez na dlhovekosť v plnej sile?
„Pýtate sa ma na longevity? Nuž, to si asi budem musieť dať patentovať. Mám totiž hneď dva dobré tipy. Dobré gény – a Zacapitu!“
Článok vyšiel pôvodne na českom Forbese a jeho autorkou je Irena Cápová.
