Forbes WomenVoice powered by PORSCHE prináša sériu inšpiratívnych rozhovorov o úspešných ženách, ktorých hlas si zaslúži počuť celé Slovensko. Nechajte sa inšpirovať ich životnými úspechmi a odhodlaním s akým sa každý deň púšťajú do svojej práce.
Slávka spievala odmalička, hoci sa doma nikto hudbe nevenoval. Za splnením svojho sna sa nebála odísť do zahraničia, vystupovala na mnohých medzinárodných operných pódiách a dnes je členkou stáleho ansámblu Viedenskej štátnej opery.
Bol operný spev vždy vaším snom?
Nebol ani tak mojím snom, ako bol skôr neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Spievala som už v škôlke a neskôr som chodila na Základnú umeleckú školu. Stále som sa obklopovala hudbou, aj keď sa jej nikto z mojej rodiny nevenoval. Ťahalo ma to k hudbe inštinktívne.
Ako sa mladé dievča rozhodne, že bude práve opernou speváčkou?
Vedela som, že sa chcem venovať spevu, keď som prvýkrát zažila operu naživo. Mala som pocit, že toto je presne to, čo chcem robiť – mať schopnosť dotknúť sa niekoho emócií takým spôsobom, ako sa v tej chvíli táto opera dotkla mňa. Bola to Predaná nevesta v SND a mala som asi 16 rokov.
V dnešnej dobe máme veľa mladých, ktorí chcú byť spevákmi. Ako je to s operným spevom? Je o tento špecifický druh spevu záujem?
Záujem určite je, ale na Slovensku nie je toľko možností ako v zahraničí. V Nemecku je viac ako osemdesiat operných domov, na Slovensku máme len tri. Kultúra je na inej úrovni, lebo je podporovaná štátom. U nás kultúra trochu stagnuje a tým trpia práve tí speváci, ktorí nechcú ísť do zahraničia.
Čo bolo na vašej kariérnej ceste opernej speváčky najťažšie?
Nevzdávať sa. Každý spevák, hudobník a v podstate ktokoľvek, kto je zanietený pre svoju prácu, má v kariére momenty, kedy neuspeje. Naučila som sa nevzdávať sa, byť trpezlivá a nájsť motiváciu, aj keď som nemala dobré obdobie. Schopnosť ísť ďalej bol najväčší kľúč k mojej kariére.
Čo by ste poradili mladým, začínajúcim spevákom?
Aby si dobre premysleli, či chcú spevom žiť. Či naozaj milujú hudbu a spev natoľko, že mu obetujú všetok svoj čas. Začiatky bývajú ťažké, ale je to krásny život. Byť spevákom nie je ako ísť do práce na osem hodín a po príchode domov za prácou zatvoriť dvere. Ak niečo chceme robiť dobre, musí sa to stať súčasťou nášho života. Ja by som život plný spevu a hudby nevymenila za nič iné.
Ako vyzerá bežný deň opernej speváčky?
Bežný deň opernej speváčky ani neexistuje, pretože každý deň je úplne iný. Ak pripravujeme novú produkciu, mávame viac skúšok, väčšinou dvakrát denne po tri hodiny. A ak nie som v opere, aktívne oddychujem, milujem šport a vždy si rada nájdem čas na stretnutia so známymi. Okrem toho tiež rada maľujem a čítam.
Prečo ste sa rozhodli práve pre Viedeň? Nelákalo vás odísť aj ďalej do sveta, alebo naopak, spievať na Slovensku?
Na Slovensku, žiaľ, spevák nemá dostatok pracovných možností, práve preto som odišla do zahraničia. Žila som šesť rokov v Berlíne, neskôr som sa rozhodla pre Viedeň. Tu som veľmi spokojná a takisto sa rada vraciam na Slovensko, či už za pracovnými povinnosťami, alebo za rodinou. Takto mám blízko Slovensko a hneď vedľa kultúrnu Viedeň, doslova dva v jednom.
„Vedela som, že sa chcem venovať spevu, keď som prvýkrát zažila operu naživo. Mala som pocit, že toto je presne to, čo chcem robiť – mať schopnosť dotknúť sa niekoho emócií takým spôsobom, ako sa v tej chvíli táto opera dotkla mňa,“ hovorí Slávka Zámečníková. Zdroj foto: Marek Gavlák
Aký je rozdiel medzi slovenskou a rakúskou operou?
Kultúra v Rakúsku je na inej úrovni, má dlhú históriu a pre ľudí je to neodlúčiteľná súčasť života. Vážia si divadlo a umelcov. Nie je nič výnimočné, že si od vás po predstavení pred divadlom pýtajú zástupy ľudí autogram a povedia, že túto operu s vami videli už štyrikrát.
Máte svoj spevácky vzor? Kto je ním a prečo?
Počas štúdia som mala veľa vzorov. Dodnes milujem Luciu Poppovú, Editu Gruberovú, Anju Harteros, Mariu Callas, Mirellu Freni a Annu Netrebko. Študent spevu sa potrebuje v niekom vidieť, ale čím som staršia, tým viac mám pocit, že sa nechávam inšpirovať menej. Možno je to tým, že si chcem nechať priestor na svoje nápady a nenechať sa ovplyvňovať. Človek si nevedome ukladá do pamäti všetko, čo počuje.
Keby ste si mohli zaspievať s nejakým spevákom z prítomnosti alebo aj z minulosti, kto by to bol a prečo?
Keď som sa dozvedela, že nás Edita Gruberová opustila, bolo mi ľúto, že som nemala možnosť stretnúť sa s ňou. Tiež som vždy snívala, že si zaspievam s Luciou Popp, Lucianom Pavarottim a aspoň na chvíľu sa stretnem s hviezdami operného neba. Tiež by som rada stála na javisku s Annou Netrebko alebo Placidom Domingom. Pracovať s takýmito legendami je obrovská motivácia. Človek sa snaží podať lepší výkon, aby sa im čo i len trošičku priblížil a zaslúžil si stáť po ich boku.
Máte nejaký nesplnený spevácky sen?
Nachádzam sa v štádiu, kedy túžim po tom, aby sa môj práve splnený spevácky sen nikdy neskončil. Viedenská štátna opera bola snom, ktorý som sa ani neodvážila snívať. Snívam, že sa posuniem do ďalších svetových operných domov. Najdôležitejšie však pre mňa je, aby ma hudba napĺňala a aby som vždy spievala s radosťou a pokorou.
